90 rokov Národnej prírodnej rezervácie Jánska dolina

90 rokov Národnej prírodnej rezervácie Jánska dolina

História

Dolina Svätojánska bola vyhlásená v roku 1928 ako čiastočná rezervácia o výmere 1581,4904 ha. V prvom úradnom zozname chránených území, ktorý je prílohou výnosu Ministerstva školství a národní osvěty č. 143.547/3 – V zo dňa 31. decembra 1933, je toto  územie charakterizované ako „geografická a přírodevědecká reservace (částečná) krasového území, ukázka krajinného typu se závrty, ponory, vyvěraním, jeskyněmi  a jinými krasovými zjevy, s významnou květenou (protěž) i zvířenou (rys, medvěd, divoká kočka)“. V období vyhlásenia bola majetkom obce Hybe.

Po vydaní zákona č. 1/1955 Zb. o štátnej ochrane prírody sa na existenciu tejto prírodnej rezervácie zabudlo a na časti jej územia boli v roku 1973 vyhlásené Štátne prírodné rezervácie Ďumbier a Ohnište a Chránený prírodný  výtvor Stanišovská jaskyňa. Napriek tomu, že neexistoval výnos o úradnom zrušení  prírodnej rezervácie Dolina Svätojánska, samotná rezervácia prakticky neexistovala (kol. 1974).

Tento stav trval až do roku 1984, kedy bola úpravou Ministerstva kultúry SSR č. 49/1984-32 zo dňa 30.4. 1984 vyhlásená Štátna prírodná rezervácia Jánska dolina a súčasne zrušené príslušné ustanovenia  Výnosu Ministerstva školství a národní osvěty č. 143547/1933-V o ochrane přírodních památek.

Staronová rezervácia bola vyhlásená na výmere 1694,52 ha za účelom ochrany „zachovaných lesných spoločenstiev s bohatstvom chránených druhov rastlín a živočíchov, krasových foriem vrátane najhlbších jaskýň v ČSSR a typickej horskej krajiny Národného parku Nízke Tatry na vedeckovýskumné, náučné a kultúrno-výchovné ciele“.

Následne v roku 1994, po vydaní nového zákona o ochrane prírody a krajiny  č. 287/1994 Z.z., bola Štátna prírodná rezervácia Jánska dolina prekategorizovaná na Národnú prírodnú rezerváciu, kde bol, v zmysle tohto zákona, ustanovený piaty stupeň ochrany. Ustanovenia o vyhlásení a vymedzení územia zmenené neboli.  Tento stav sa nezmenil ani po vydaní ďalšieho zákona o ochrane prírody a krajiny č. 543/2002 Z.z.

Prírodné pomery

Jánska dolina je jednou z najdlhších nízkotatranských dolín. Výškové rozpätie územia je 720 až 1690 m.n.m. Čiastočne je tvorená granitoidnými horninami a sčasti karbonátmi s početnými krasovými javmi. Kryštalické jadro vystupuje v závere Jánskej doliny. Na styku kryštalického jadra a druhohorných sérii je úzky pás kremencov, pieskovcov, zlepencov, bridlíc a dolomitov. Prevažná časť územia je budovaná triasovými horninami chočského príkrovu- tmavými vápencami, dolomitmi a rohovcovými vápencami.

Dolina vo vápencoch je úzka, s kolmými až previsnutými stenami, má tvar kaňonu so suchým korytom. V dolomitoch je širšia, s miernejšími svahmi a prietokom vody po celý rok. Vápencová časť doliny je značne skrasovatená. Voda vytvorila rôzne druhy krasových foriem na povrchu i v podzemí ako napríklad závrty, ponory, vyvieračky, priepasti, krasové plošiny a suché doliny.

Početné a dokonalejšie sú vyvinuté podzemné krasové javy. Ide o rôzne skalné diery, podzemné kanály, jaskynné siene, chodby a dómy. Medzi najvýznamnejšie a najväčšie jaskyne patria Záskočie s dĺžkou cca 5 km a hĺbkou 284 m, Stanišovská jaskyňa dlhá 1680 a jaskyňa a vyvieračka Hlbokô o celkovej dĺžke podzemných chodieb 150 m.

Vzhľadom na mimoriadne členitý a pestrý reliéf s výskytom početných ostrých hrebeňov a vystupujúcich brál je aj pôdna pokrývka veľmi rôznorodá. Na vápencoch a dolomitoch sa vyvinuli rendziny s hrubozrnnou štruktúrou. Na miernejších svahoch sú pôdy hlbšie ( do 50 cm), na strmších svahoch plytšie (20 – 30 cm). V južnej kryštalickej časti doliny sa vyvinuli hnedé lesné pôdy a humusové podzoly okolo 100 cm hrubé.

Lesné spoločenstvá patria do niekoľkých vegetačných stupňov a to do jedľovo-bukového, smrekovo-bukovo-jedľového, smrekového a aj kosodrevinového. Z hľadiska typologického sa tu vyskytujú reliktné boriny (Pinetum dealpinum), bukové jedliny (Fageto-Abietum), bukové javoriny (Fageto-Aceretum), vápencové bučina (Fagetum dealpinum) a i.

Poďakovanie

Ďakujeme Ing. J. Burkovskému za cenné informácie a publikácie, ktoré nám pomohli objasniť záhady, ohľadom histórie  tohoto územia.

Použitá literatúra

  1. Kol. autorov, 1974: Vademecum ochrancu prírody, Krajský národný výbor B. Bystrica str. 130 – 131
  2. Jasík M., Turis P., 2007: Charakteristika osobitne chránených častí prírody, Národné prírodné rezervácie, Jánska dolina. In: Turis P. & Jasík M. (eds), 2007. Národný park Nízke Tatry – prírodné hodnoty, história a súčasný stav ochrany územia. Správa Národného parku Nízke Tatry, Banská Bystrica, str. 44-45
  3. Výnos Ministerstva školství a národní osvěty č. 143.547/3 – V ze dne 31. decembra 1933, str. 11
  4. Úprava Ministerstva kultúry SSR č. 49/1984-32 zo dňa 30.4. 1984
  5. Zákon NRSR č. 287/1994 Z.z. o ochrane prírody a krajiny
  6. Zákon NRSR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny

text: Jana Kološtová, foto: Ľubica Jurášová, Peter Turis

Všetky správy

Marec

Počuli ste, že...