Desiatky pracovníkov Štátnej ochrany prírody SR a Slovenskej agentúry životného prostredia sa vo štvrtok 10. mája zapojilo do jarnej brigády v areáli oboch budov riaditeľstiev sídliacich v Banskej Bystrici. Dôkladnou úpravou prešla zeleň v okolí, vyčistili sa priľahlé plochy, skartovali sa nepotrebné dokumenty. Akcia sa konala pri príležitosti Dňa Zeme. Ponúkame aj pár fotografií z uvedenej akcie.
1.4. Svetový deň vtáctva - korene tohto sviatku siahajú až do čias rakúsko-uhorskej monarchie. Tento dátum sa spája s príletmi sťahovavých vtákov a podľa ornitológov je apríl mesiacom, kedy k nám priletí najviac vtákov, odhaduje sa až 30 miliónov. Väčšina vtákov prilieta do našich končín z Afriky, menej z Ázie.
20.4. Sprístupnenie Jasovskej jaskyne pre verejnosť (1846) - Jasovská jaskyňa najstaršia sprístupnená jaskyňa na Slovensku sa nachádzajúca pri obci Jasov v okrese Košice - okolie v Košickom kraji. V roku 1846 bola čiastočne sprístupnená mníchmi z jasovského kláštora. Jej dĺžka je 2 811 m, z čoho je verejnosti sprístupnených 550 m (dĺžka prehliadkovej trasy je 720 m).
22.4. Svetový deň Zeme - tento sviatok je ovplyvnený pôvodnými dňami Zeme, ktoré sa konali pri oslavách jarnej rovnodennosti. Prvý Deň Zeme bol oslávený v San Franciscu v roku 1970. OSN začala tento sviatok sláviť o rok neskôr. V roku 1990 sa k Amerike pripojil aj zvyšok sveta a 22. apríl sa stal Medzinárodným dňom Zeme. V modernom poňatí ide o ekologicky motivovaný sviatok, upozorňujúci ľudí na dopady ničenia životného prostredia, a rozvíjajúcu diskusiu o možných riešeniach.
24.4. Objavenie Bystrianskej jaskyne (1926) - o otvore do Starej jaskyne vedeli miestni obyvatelia oddávna. Do jej ďalších priestorov prenikli objavitelia v roku 1923. Priepasť Peklo, ktorou sa neskôr zostúpilo do Novej jaskyne, sa objavila v roku 1926. Časť jaskyne sa verejnosti sprístupnila v rokoch 1939 a 1940. V terajšom stave je sprístupnená od roku 1968 v dĺžke 490 m. Od roku 1971 sa Bystrianska jaskyňa využíva na speleoterapiu.
svište hvízdajú? Hvizd je v skutočnosti výkrik, pretože ho svišť vydáva hlasivkami. Najčastejšie ním svište upozorňujú ostatných členov kolónie na nebezpečenstvo pred predátormi, alebo človekom. Svište však používajú tento hlasový prejav aj ako akustické označenie svojho teritória.
motýle ochutnávajú svojimi nohami? Motýle majú na chodidlách chuťové senzory, vhodnú potravu teda rozpoznajú, keď sa na ňu postavia. Nemajú ústa. Ak nájdu nektár, namiesto úst používajú sosák, dlhú trubičku, pomocou ktorej kvet vysávajú.
vydry sa držia za ruky? Vydry sa pri spánku držia za ruky aby od seba neodplávali.
