Ochrana prírody sa v národného parku Slovenský raj po schválení zonácie v júni 2016 zásadne zmenila. Predtým totiž fungoval systém maloplošných chránených území, ktorý bol neprehľadný. V súčasnosti vládne prijateľný stav pre všetky dotknuté strany.
Proces schvaľovania zonácie trval v Slovenskom raji dva roky. Počas tohto obdobia prebiehali rokovania s vlastníkmi lesných pozemkov, samosprávami, užívateľmi poľnohospodárskej pôdy a ďalšími subjektmi. Riaditeľ Správy NP Slovenský raj Tomáš Dražil pre TASR uviedol:
„Teraz existujú štyri zóny A, B, C, D a je jasné, že v áčku je bezzásahový režim, béčko rieši prebudovanie lesov na prírode blízky stav, C je bežné hospodárenie a D sú intravilány obcí. Teší nás, že pri schvaľovaní aj samotné obce chceli ostať v národnom parku a nechceli byť z neho vyňaté.“
Pri rokovaní s vlastníkmi pozemkov si majitelia mohli zvoliť formu náhrady za obmedzovanie hospodárenia. Zákon im umožnil dať pozemok do prenájmu štátu, mohli ho tiež predať, alebo zameniť za iný. Dražil ďalej vysvetľuje:
„Takto sme napríklad od jedného subjektu kúpili 90 hektárov lesa, ďalších 300 hektárov máme v nájme v najvyššom stupni ochrany na 30 rokov, zvyšným poskytujeme finančnú náhradu za to, že tam nemôžu hospodáriť. Špecifická je v tomto prípade zóna B, kde je naším zámerom prebudovať les na prírode blízky stav. Sú tam potrebné určité aktívne lesnícke zásahy a po niekoľkých desiatkach rokoch to dáme do zóny A. Majiteľom týchto pozemkov na základe zmluvnej ochrany poskytujeme príspevok na úpravu porastov.“
Súčasťou zonácie nie je len plošné vymedzenie parku, ale aj program starostlivosti. Pred rokom a pol sa prehodnotila aj hranica národného parku a o niekoľko desiatok hektárov sa zmenšil, avšak výmera najprísnejšej zóny sa zväčšila o štvrtinu. V procese zonácie bolo dôležité nájsť kompromis a realizovať ju bez nátlaku. Riaditeľ NP Slovenský raj pre TASR dodal:
„Naša ideálna predstava ekologicko-ochranárska tiež nebola úplne naplnená, ale veľmi si vážim, že vlastníci boli ústretoví a dosiahli sme stav, ktorý teraz platí, a to je veľký progres. Je predpoklad do budúcna, že sa najprísnejšia zóna ešte rozšíri o nejaké zaujímavé miesta. Unikátom sú teraz napríklad aj lúky katastri obce Vernár, kde je svetový rekord v biodiverzite rastlín a napríklad pre ne nie je dobrý koncept zóny A. Musia byť v zóne C, pretože lúka si vyžaduje ustavičné pasenie a kosenie. Je náročné ich zachovať, pretože sú ťažko dostupné a strmé, musíme teda hľadať prostriedky ako podporiť ľudí, aby sa o ne starali.“
V Slovenskom raji máme viacero typických fenoménov, jedným z nich sú skalnaté rokliny s vodopádmi, ktoré sú pod takmer úplnou ochranou. Všetky zvyšky prírodných lesov a pralesov bez alebo s minimálnymi zásahmi sú v najvyššom stupni ochrany, rovnako tak aj hniezdiská najvzácnejších dravých vtákov.
