Preorientovanie sa na ekologický cestovný ruch by v národnom parku Nízke Tatry prinieslo zodpovednejší prístup k ochrane prírody a krajiny, čím by sa mohlo predísť devastácii prírodného prostredia. Tvrdí to riaditeľ Správy NAPANT (Národný park Nízke Tatry) Ľuboš Čillag, pričom apeluje na zodpovedný vzťah k prírodným hodnotám, ochrane prírody a krajiny či kultúrnemu dedičstvu, a to aj prostredníctvom územno-plánovacích dokumentácií, ako aj Územných systémov ekologickej stability.
Za pozitívny vplyv cestovného ruchu môžeme uviesť napríklad rast starostlivosti o krajinu, jej údržbu, zintenzívnenie ochrany či snahu o zachovávanie pôvodnej a jedinečnej prírody.
„Nejde tu len o návštevníkov, ale hlavne o regióny a podnikateľov, ktorí vytvárajú ponuku. Ekologický cestovný ruch by mal využívať napríklad ubytovanie v menších ubytovacích zariadeniach s menšou kapacitou s architektúrou a dizajnom zodpovedajúcim s prírodným prostredím, v ktorom sa nachádza,“ uviedol pre TASR riaditeľ Správy NAPANT (ŠOP SR) Ľuboš Čillag.
Najvýraznejšími negatívnymi vplyvmi v tomto národnom parku je v súčasnosti premena pôvodného prírodného prostredia na svet turizmu. „Ide najmä o stratu hodnoty krajiny rastom fragmentácie - budovaním zjazdových dráh, prístupových komunikácií, lanoviek či vlekov. Toto sa, žiaľ, udialo a deje v Demänovskej doline respektíve v obci Demänovská Dolina,“ dodal Čillag.
Devastácii prírodného prostredia možno do budúcna predísť uplatňovaním nástroja udržateľného cestovného ruchu, ktorým je práve ekologický cestovný ruch. Dobrým príkladom na liptovskej strane NAPANT-u sú napríklad obce Pavčina Lehota a Liptovský Ján. Infraštruktúra sa tam buduje v blízkosti obcí a vlastné územie národného parku slúži pre oddych a relaxáciu návštevníkov.
Starosta Liptovského Jána Juraj Filo pre TASR povedal: „Nakoľko je obec strediskom cestovného ruchu, máme záujem, aby aj životné prostredie bolo pre návštevníkov vynikajúce. Vybudovala sa tu napríklad brána do Jánskej doliny, kde je detailne popísané, aké zvieratá žijú v danej lokalite a kde ich môžu návštevníci národného parku stretnúť. Ďalej je to náučný chodník od prameňa Kaďa až do Liptovského Hrádku, rovnako tak cyklotrasa.“
V tejto obci dbajú aj na to, aby nevznikali v okolí žiadne čierne skládky. Čistotu prostredia sa tu snažia maximálne dodržiavať.
