Slovenský kras vyhlásili za chránenú krajinnú oblasť 31. augusta 1973. O takmer štyri roky bolo územie ako prvé na Slovensku zapísané do medzinárodnej siete biosférických rezervácií v rámci vedeckého programu MAB (Man and the Biosphere) - Človek a biosféra. Až v roku 2002 vyhlásila Slovenský kras vláda Slovenskej republiky za národný park. Je v ňom známych približne 1350 jaskýň a priepastí.
Pre turistov je v Slovenskom krase sprístupnená jaskyňa Domica, ďalej Gombasecká jaskyňa, Jasovská jaskyňa a Krásnohorská jaskyňa. Výnimočná je Silická ľadnica - najnižšie situovaná jaskyňa (503 m n.m.) mierneho klimatického pásma s ľadovou výplňou.
Jaskyne Slovenského krasu a priľahlého Aggtelekského krasu v Maďarsku boli v roku 1995 zapísané do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Výmera NP Slovenský kras je 34 611,08 hektára, výmera ochranného pásma 11 741,57 hektára. Rozprestiera sa v juhozápadnej časti východného Slovenska v okresoch Rožňava a Košice-okolie. Územie NP pozostáva z troch od seba oddelených častí, ktoré predstavujú jednotlivé krasové planiny. Riaditeľ Správy Národného parku (NP) a Biosférickej rezervácie Slovenský kras Ján Kilík pre týždenník Korzár Gemer uviedol: „Na území národného parku je vyznačených asi 270 kilometrov turistických chodníkov. Je vybudovaných sedem náučných chodníkov s informačnými panelmi na trase, vyznačených je niekoľko cyklotrás v dĺžke do 100 kilometrov. Sú to len sezónne aktivity.“
Pre nevhodné klimatické pomery a nevyhovujúci charakter terénu nie sú na území Slovenského krasu vhodné podmienky pre zjazdové lyžovanie. „Nie je tu vybudované žiadne lyžiarske stredisko. Rovnako geologická stavba územia zapríčiňuje absenciu výdatných termálnych prameňov, ktoré umožňujú rozvíjať aktivity v oblasti kúpeľníctva,“ skonštatoval pre Korzár Ján Kilík s tým, že územie Slovenského krasu nie je turistami navštevované vo veľkom počte. „Príčin je viacero, ale medzi niektoré z nich môžeme zaradiť napríklad rozľahlosť územia. Je problematické sa vrátiť späť do východiskového miesta, ďalej nevyhovujúca doprava verejnými prostriedkami, zlá infraštruktúra, nedostatočne vybudované služby, hlavne ubytovanie a stravovanie,“ tvrdí riaditeľ Správy NP Slovenský kras.
Z ostatných športových aktivít je výnimkou zo zákona o ochrane prírody a krajiny povolené skalolezectvo v Národnej prírodnej rezervácii Zádielska tiesňava a lietanie na závesných a padákových klzákoch.
