Valné zhromaždenie Organizácie spojených národov sa 20. decembra 2013 na svojom 68. zasadnutí rozhodlo vyhlásiť 3. marec za Svetový deň divej prírody (World Wildlife Day), cieľom ktorého je oslava a zvýšenie povedomia o voľne žijúcich živočíchoch a voľne rastúcich rastlinách, o ich ochrane, o benefitoch, ktoré nám prinášajú a o potrebe boja proti nelegálnemu obchodovaniu s nimi, ktoré ohrozuje ich prežitie a ktoré má ďalekosiahle ekonomické, environmentálne a sociálne dopady.
Dohovor o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín (Convention on international trade in endangered species of wild flauna and flora - CITES Convention) bol podpísaný dňa 3.3.1973. Jeho cieľom je zabezpečiť, aby medzinárodný obchod s voľne žijúcimi živočíchmi a rastlinami neohrozoval ich prežitie vo voľnej prírode. To umožňujú rôzne stupne ochrany viac ako 30 000 druhov živočíchov a rastlín. Dohovor CITES kontroluje medzinárodný obchod s exemplármi vybraných druhov, na ktoré sa dohovor vzťahuje, prostredníctvom systému udeľovania povolení na dovoz a (opätovný) vývoz. Kontrola pritom prebieha na oboch stranách, v krajine vývozu i krajine dovozu (ak je vydané povolenie na vývoz, neznamená to automaticky aj vydanie povolenia na dovoz). Druhy sú zaradené do troch príloh, ktoré im poskytujú rôzny stupeň ochrany.
Slovenská republika pristúpila k Dohovoru CITES dňa 28. mája 1992 a ako samostatná republika potvrdila svoje členstvo v dohovore k 1. januáru 1993.
Objem medzinárodného obchodu s exemplármi voľne žijúcich živočíchov a rastlín sa odhaduje na niekoľko miliárd euro ročne a zahŕňa stovky miliónov exemplárov živočíchov a rastlín. Predmet obchodu je rôznorodý, od živých živočíchov (napr. papagáje, plazy, dravé vtáky) a rastlín po produkty z nich, vrátane potravinových výrobkov, koženého tovaru, poľovníckych trofejí, dreva a liekov.
Z našich pôvodných chránených živočíchov sú v prílohe A (druhy, s ktorými je obchodovanie zakázané, obchodovanie s nimi priamo ohrozuje ich prežitie vo voľnej prírode) zaradené nasledovné druhy:
- Ursus arctos/medveď hnedý
- Canis lupus/vlk dravý
- Lynx lynx/rys ostrovid
- Falco peregrinus/sokol sťahovaný
- Falco cherrug/sokol rároh
- Aquila heliaca/orol kráľovský
- Aquila chrysaetos/orol skalný
- Accipiter gentilis/jastrab veľký
Z druhov nepôvodných na území SR:
- Testudo graeca
- Testudo hermanni
- Ara spp. a
- Amazona spp.
Svetový deň divej prírody ponúka pre rôzne organizácie príležitosť upozorniť na množstvo krásnych a rozmanitých foriem voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín, zvýšiť povedomie o mnohých výhodách, ktoré voľne žijúce živočíchy poskytujú ľuďom a zvýšiť povedomie o naliehavej potrebe zintenzívniť boj proti trestnej činnosti, ktorej obeťami sú voľne žijúce živočíchy a ktorá má rozsiahle ekonomické, environmentálne a sociálne dopady.
Ohrozených a druhov rastlín a živočíchov, ako aj druhov, ktoré si vyžadujú pravidelnú starostlivosť je na Slovensku mnoho, keďže môžeme byť hrdý na bohatú diverzitu, zachovalú prírodu a enklávy divej prírody, ktorú by sme si mali zachovávať a chrániť aj pre ďalšie generácie.
Svetový deň divej prírody na Slovensku
Pri príležitosti Svetového dňa divej prírody na Slovensku je vhodné pripomenúť úspešný projekt, ktorý realizovala Štátna ochrana prírody SR, a to prinavrátenie zubra hrivnatého do voľnej prírody. Na území Slovenska podľa niektorých literárnych prameňov posledného zubra na území Slovenska ulovil vo Vígľašských lesoch Matej Korvín v polovici 15. storočia. Na základe spolupráce a podpore medzinárodných organizácií, miestnych komunít a verejnosti bol v roku 2004 zahájený projekt, vďaka ktorému bolo privezených a neskôr do voľnej prírody vypustených 5 jedincov zubra hrivnatého. Následne bolo v ďalších rokov vypustených ešte niekoľko ďalších, pričom v súčasnosti sa už stabilne vyskytuje populácia s početnosťou viac ako 20 jedincov. Jej monitoring a manažment je realizovaný aj vďaka projektu financovaného z operačného projektu životné prostredie.
http://ec.europa.eu/environment/cites/home_sk.htm
http://www.wildlifeday.org/
