INTERREG – DANUBE TRANSNATIONAL PROGRAMME
DaRe to Connect - Podpora ekologickej konektivity v Dunajskom regióne prostredníctvom prepojenia území Natura 2000 pozdĺž Zeleného pásu (Green Belt)
Acronym:
|
D2C
|
Číslo registrácie:
|
DTP2-007-2.3-D2C
|
Číslo projektu ŠOP SR:
|
242 21
|
Priorita:
|
PrPA2 – Environmentálne a kultúrne zodpovedný Dunajský región
|
|
SO2.3 Posilnenie obnovy a manažmentu ekologických koridorov
|
Obdobie trvania projektu:
|
01. 06. 2018 – 31. 05. 2021 (36 mesiacov)
|
Rozpočet projektu:
|
2 086 654,10 Eur
|
Rozpočet ŠOP SR:
|
144 000,00 Eur
|
Vedúci partner: | Bavarian branch of BUND, Friends of the Earth Germany, BUND Project Office Green Belt (Nemecko) |
Projektoví partneri (ERDF) | |
Česká republika:
|
|
Rakúsko:
|
|
Maďarsko:
|
|
Chorvátsko:
|
|
Rumunsko:
|
|
Slovensko:
|
|
IPA partner
|
|
Srbsko:
|
|
Asociovaní partneri |
|
Nemecko:
|
|
Česko:
|
|
Bulharsko:
|
|
Slovinsko:
|
|
Chorvátsko:
|
|
Maďarsko:
|
|
Rakúsko:
|
Stručný opis projektu:
Európsky zelený pás je horúcim bodom biodiverzity a tvorí rôznorodú mozaiku prírodnej a kultúrnej krajiny pozdĺž bývalej železnej opony, ktorá pozostáva z desiatich krajín pozdĺž oblasti DTB. Okrem toho ponúka širokú škálu rôznych ekosystémových služieb, medzi inými aj povodňami a ochranou klímy v dôsledku častého výskytu prírodných záplav, riečnych systémov, mokradí a rašelinových komplexov. Ako živá spomienková krajina má mimoriadnu hodnotu ako prírodné a kultúrne dedičstvo, ktoré ponúka jedinečné možnosti pre rekreáciu a environmentálne a historické vzdelávanie.
Vzhľadom na bývalú odľahlosť krajiny pozdĺž železnej opony počas obdobia studenej vojny sa zachovala a rozvíjala cenná príroda, ktorá je dnes čiastočne chránená v rámci siete Natura 2000 a iným ochranným štatútom. To môže slúžiť ako základ paneurópskej ekologickej siete. Intenzívne / priemyselné poľnohospodárske využitie, ako aj veľké priemyselné projekty, ako sú priehrady a diaľnice, vyvíjajú veľký tlak. Hoci významná časť zeleného pásma v podunajskej oblasti už získala právnu ochranu, stále existuje naliehavá potreba ďalej rozvíjať ekologickú konektivitu medzi oblasťami Natura 2000, aby sa zachovala a ďalej zlepšovala všeobecná ekologická kvalita.
Preto je potrebná lepšia koordinácia priestorových záujmov a strategický rozvoj v oblasti ekologických sietí, aby sa tieto výzvy zvládli. V nadnárodnom programe Dunaja (DTB) sa plánuje investovanie do udržiavania ekologických koridorov nadnárodného významu. Tento zásah je priamo prepojený s udržiavaním a podporou dodávok ekosystémových služieb zo strany Zelenej infraštruktúry EÚ (GI). Projekty prispievajú zlepšením strategických rámcov a vypracovaním konkrétnych riešení na zlepšenie siete zelenej infraštruktúry.
Projekt bude priamo zodpovedať uvedeným potrebám a výzvam, ako aj programovým cieľom stanoveným tým, že prispeje k rozvoju zeleného pásu ako základnej časti zelenej infraštruktúry EÚ v podunajskej oblasti, ktorá zachováva a rozširuje ekosystémy a ich poskytované služby. Nadnárodné ekologické koridory, ako je napríklad zelený pás, slúžia na zníženie roztrieštenosti a zlepšenie prepojenosti a biodiverzity, a teda aj celého ekologického stavu podunajskej oblasti. Projekt identifikuje rozdiely medzi územím Natura 2000 a ekologicko-priestorové rozdiely a vypracuje konkrétne návrhy pre budúci rozvoj ekologických koridorov na miestnej, regionálnej a nadnárodnej úrovni. Návrhy budú prerokované s ďalšími priestorovými aktérmi av prípade potreby budú upravené. Konečné návrhy sa začlenia do nadnárodnej strategickej vízie budúceho rozvoja zeleného pásu v podunajskej oblasti. Lepšie prepojená nadnárodná zelená infraštruktúra prispeje k lepšiemu poskytovaniu a poskytovaniu dôležitých ekologických služieb.
Ciele projektu
Hlavným cieľom projektu je implementácia EU Strategy for the Danube Region (EUSDR) ďalším rozvojom Zeleného pásu ako hlavnej osi GI EÚ (ako súčasť budúcich TEN-G) s cieľom zachovať a posilniť ekosystémy a ich služby. To sa dosiahne vytvorením lepšej ekologickej konektivity pozdĺž Zeleného pásu prostredníctvom určenia ekologických koridorov medzi existujúcimi oblasťami sústavy Natura 2000 a inými chránenými oblasťami. Okrem toho je ďalším dôležitým hlavným cieľom projektu zlepšenie kapacít verejných orgánov a správnych orgánov a organizácií občianskej spoločnosti. Zvyšovanie spôsobilostí na koordináciu a integráciu ich činností je kľúčovou výsadou, ktorá umožňuje zosúladené nadnárodné akcie vedúce k zlepšeniu ekologickej konektivity oblastí Natura 2000.
Konkrétnym cieľom 1 je zlepšiť poskytovanie ekologickej konektivity a ekosystémových služieb (ESS) prostredníctvom podrobných ekologických a priestorových analýz (pripojenie na základe GIS a analýzy medzery) a zdôrazniť význam zeleného pásu pre implementáciu GI a TEN-G EÚ. Úprava a záverečná diskusia potenciálnych koridorov s viacúrovňovými zainteresovanými stranami vedú k konkrétnemu určeniu realizovateľných ekologických koridorov pozdĺž Zeleného pásu tak na úrovni pilotného regiónu, ako aj na nadnárodnej resp. makroregionálnej úrovni. Vykonaná analýza tiež podporuje ďalší rozvoj a ochranu poskytovaných EŠS; ESS sú dôležitými faktormi regionálneho rozvoja pre tie menej rozvinuté hraničné regióny. Špecifický cieľ sa dosiahne politickým schválením nadnárodnej strategickej vízie pre lepšiu prepojenosť chránených oblastí pozdĺž Zeleného pásu ("Zelený pás v podunajskej oblasti 2030").
Konkrétnym cieľom 2 sú politické hlavné miestne najlepšie postupy prostredníctvom pilotných akcií podporujúcich vytvorenie ekologických koridorov medzi lokalitami Natura 2000 a inými lokalitami ekologického významu, ale s odlišným ochranným štatútom. Pilotné akcie poskytnú odporúčania ako vstup do strategickej vízie. Okrem toho pilotné akcie budú mať súdržný charakter a všetky sa skončia konkrétnymi koncepciami miestnej alebo regionálnej konektivity do konca trvania projektu a neskôr s rozvojovými cieľmi, opismi zúčastnených strán a možnými schémami financovania.
Konkrétnym cieľom 3 je podporovať partnerstvá medzi rôznymi odvetviami a viacerými sektormi, ktoré vedú k vytváraniu aliancií, ktoré združujú verejných a súkromných aktérov pozdĺž Zeleného pásu a ktoré sa zameriavajú na zachovanie ekologických koridorov a ich prírodných hodnôt a služieb. Tieto partnerstvá poskytujú trvalé štruktúry spolupráce, ktoré dokazujú pridanú hodnotu zosúladených a inkluzívnych prístupov a ktoré slúžia ako vzor pre ostatné časti Zeleného pásu a iných existujúcich a budúcich rozsiahlych ekologických sietí.
Projektová webstránka: http://www.interreg-danube.eu/approved-projects/d2c/
3.3. Svetový deň divej prírody (dohovor CITES) - 20. decembra 2013 na Valnom zhromaždení Organizácie spojených národov vyhlásilo 3. marec za Svetový deň divej prírody (World Wildlife Day), ktorého cieľom je zvýšiť povedomie o voľne žijúcich živočíchoch a voľne rastúcich rastlinách, o ich prínose, ochrane a o potrebe boja proti nelegálnemu obchodovaniu s nimi, ktoré ohrozuje ich prežitie a ktoré má ďalekosiahle ekonomické, environmentálne a sociálne dosahy.
3.3. Vyhlásenie Chránenej krajinnej oblasti Dunajské luhy (1998) - Chránená krajinná oblasť Dunajské luhy je najmladšia zo 14 chránených krajinných oblastí na Slovensku. Oblasť sa rozkladá na území troch krajov, Bratislavského, Trnavského a Nitrianskeho. Celkovo má rozlohu 122,84 km? záplavových území, mokradí a rôznych vodných telies, napríklad jazier, rybníkov a tokov.
14.3. Medzinárodný deň akcií proti priehradám a pre rieky, vodu a život (1997) - Tento deň bol vyhlásený na 1. medzinárodnom stretnutí ľudí ohrozených výstavbou priehrad v brazílskom meste Curitibe. Tento deň je venovaný boju proti deštruktívnym projektom rozvoja vodných zdrojov, na podporu rekultivácii zdravia našich riek a na racionálne riadenie našich vodných tokov.
17.3. Dohoda o ochrane a využívaní hraničných vodných tokov a medzinárodných jazier (1992) - v Helsinkách bol prijatý Dohovor o ochrane a využívaní hraničných vodných tokov a medzinárodných jazier.
21.3. Svetový deň lesov - Medzinárodný deň lesov a stromov sa koná každoročne 21. marca. Jeho cieľom je zvýšiť povedomie o hospodárení, ochrane a trvalo udržateľnom rozvoji všetkých typov lesov v prospech súčasných a budúcich generácií. Medzinárodný deň lesov bol vyhlásený Organizáciou Spojených národov v decembri 2012. Uznesenie vyzýva všetky členské štáty na organizovanie činností a aktivít, ktoré upozorňujú na dôležitosť a význam všetkých typov lesov a stromov na zemi.
22.3. Svetový deň vody bol vyhlásený v roku 1992 Valným zhromaždením OSN na Konferencii v brazílskom meste Rio de Janeiro. Členské krajiny boli vyzvané, aby tento deň venovali konkrétnym aktivitám, ktoré podporia informovanosť verejnosti o nenahraditeľnom význame vody.
27.3. Vyhlásenie biosférickej rezervácie Poľana (1990) - Rozhodnutím byra Medzinárodnej koordinačnej rady programu "Človek a biosféra" bola Chránená krajinná oblasť Poľana zaradená v roku 1990 do siete biosférických rezervácií UNESCO. Zaradila sa medzi 350 území sveta, ktoré poskytujú vedecké poznatky a praktické skúsenosti v harmonickom spojení ochrany prírody týchto oblastí s ich ekonomickým a kultúrnym rozvojom, majú slúžiť dlhodobému výskumu a monitoringu.
27.3. Vyhlásenie Národného parku Veľká Fatra (2002) - Národný park Veľká Fatra leží v severozápadnej časti stredného Slovenska. Rozprestiera sa v regiónoch Turiec, Liptov a Banská Bystrica. Patrí medzi naše najväčšie a najvyššie pohoria. Najvyšší vrchol Ostredok dosahuje 1596 m n. m.
28.3. Hodina Zeme je najväčšou celosvetovou akciou so zapojením verejnosti. Datuje sa k 31. 3. 2007 keď viac ako 2,2 milióna domácností a 2000 firiem v austrálskom Sydney vyplo na hodinu svoje osvetlenie. Rekordnou bola Hodina Zeme 2011 (26.3.2011), keď sa zapojilo celkovo 5251 miest v 135 štátoch. V tomto roku sa po prvý krát v histórii tohto projektu oficiálne zapojilo aj Slovensko.
svište hvízdajú? Hvizd je v skutočnosti výkrik, pretože ho svišť vydáva hlasivkami. Najčastejšie ním svište upozorňujú ostatných členov kolónie na nebezpečenstvo pred predátormi, alebo človekom. Svište však používajú tento hlasový prejav aj ako akustické označenie svojho teritória.
motýle ochutnávajú svojimi nohami? Motýle majú na chodidlách chuťové senzory, vhodnú potravu teda rozpoznajú, keď sa na ňu postavia. Nemajú ústa. Ak nájdu nektár, namiesto úst používajú sosák, dlhú trubičku, pomocou ktorej kvet vysávajú.
vydry sa držia za ruky? Vydry sa pri spánku držia za ruky aby od seba neodplávali.