Vypracovanie programu starostlivosti o Národný park Malá Fatra a jeho ochranné pásmo
Základné údaje o projekte:
Operačný program: Kvalita životného prostredia
Kód výzvy: OPKZP-PO1-SC131-2017-26
Kód žiadosti o NFP: NFP310010S581
Kód projektu: 310011S581
Celkové oprávnené výdavky projektu: 495 366,14 €
Doba realizácie projektu: 8/2019-6/2022
Opis a cieľ projektu:
Hlavným cieľom projektu je vypracovanie programu starostlivosti o Národný park Malá Fatra a jeho ochranné pásmo (ďalej len "NP Malá Fatra"). Program starostlivosti predstavuje dokument ochrany prírody v zmysle zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane prírody a krajiny“).
NP Malá Fatra je zároveň územím európskeho významu SKUEV 0252 Malá Fatra. V ochrannom pásme NP Malá Fatra sa nachádza ďalších 5 území zaradené do európskej sústavy chránených území NATURA 2000 a to: SKUEV 0221 Varínka, SKUEV 0251 Zázrivské lazy, SKUEV 0664 Uholníky, SKUEV 0663 Šíp a SKUEV 0665 Strečnianske meandre Váhu, pričom program starostlivosti o NP Malá Fatra bude predstavovať dokument ochrany prírody aj o tieto územia európskeho významu.
Program starostlivosti bude zároveň obsahovať návrh zonácie Národného parku Malá Fatra a aktualizáciu návštevného poriadku. Súčasťou projektu pre vypracovanie PS o Národný park Malá Fatra a jeho ochranné pásmo je publikácia o území, ktorá zabezpečí zvýšenie informovanosti u relevantných subjektov (vlastníci, správcovia, nájomcovia pozemkov, turistická verejnosť) o stave prírody v NP Malá Fatra a o potrebách ochrany prírody daného územia.
Vyhodnotenie aktivít realizácie projektu:
Realizácia činností v rámci projektu: mapovanie lesných biotopov v navrhovanej zóne A, evidencia dát, dendrochronometria, mikrohabitaty, disturbancie. Monitoring nelesných biotopov nad hornou hranicou lesa, monitoring húb, chrobákov a lesných biotopov. Zrealizovaný ichtyologický prieskum horských tokov priamo v NP Malá Fatra, čiastočne i v OP. Kvalitatívne zhodnotenie lesných biotopov, návrh zonácie národného parku, redukcia územia národného parku a jeho ochranného pásma. Vyhotovenie GIS vrstiev, spracovávanie textovej časti programu starostlivosti. Stretnutia s vlastníkmi vo veci pripravovanej zonácie územia, diskutovanie problematiky so zástupcami cestovného ruchu a samosprávami.
V rámci projektu zrealizovaný monitoring a dotazníkový prieskum návštevnosti – analýza a spracovanie údajov z monitoringu, práca na záverečnej správe.
Apríl
1.4. Svetový deň vtáctva - korene tohto sviatku siahajú až do čias rakúsko-uhorskej monarchie. Tento dátum sa spája s príletmi sťahovavých vtákov a podľa ornitológov je apríl mesiacom, kedy k nám priletí najviac vtákov, odhaduje sa až 30 miliónov. Väčšina vtákov prilieta do našich končín z Afriky, menej z Ázie.
20.4. Sprístupnenie Jasovskej jaskyne pre verejnosť (1846) - Jasovská jaskyňa najstaršia sprístupnená jaskyňa na Slovensku sa nachádzajúca pri obci Jasov v okrese Košice - okolie v Košickom kraji. V roku 1846 bola čiastočne sprístupnená mníchmi z jasovského kláštora. Jej dĺžka je 2 811 m, z čoho je verejnosti sprístupnených 550 m (dĺžka prehliadkovej trasy je 720 m).
22.4. Svetový deň Zeme - tento sviatok je ovplyvnený pôvodnými dňami Zeme, ktoré sa konali pri oslavách jarnej rovnodennosti. Prvý Deň Zeme bol oslávený v San Franciscu v roku 1970. OSN začala tento sviatok sláviť o rok neskôr. V roku 1990 sa k Amerike pripojil aj zvyšok sveta a 22. apríl sa stal Medzinárodným dňom Zeme. V modernom poňatí ide o ekologicky motivovaný sviatok, upozorňujúci ľudí na dopady ničenia životného prostredia, a rozvíjajúcu diskusiu o možných riešeniach.
24.4. Objavenie Bystrianskej jaskyne (1926) - o otvore do Starej jaskyne vedeli miestni obyvatelia oddávna. Do jej ďalších priestorov prenikli objavitelia v roku 1923. Priepasť Peklo, ktorou sa neskôr zostúpilo do Novej jaskyne, sa objavila v roku 1926. Časť jaskyne sa verejnosti sprístupnila v rokoch 1939 a 1940. V terajšom stave je sprístupnená od roku 1968 v dĺžke 490 m. Od roku 1971 sa Bystrianska jaskyňa využíva na speleoterapiu.
Počuli ste, že...
svište hvízdajú? Hvizd je v skutočnosti výkrik, pretože ho svišť vydáva hlasivkami. Najčastejšie ním svište upozorňujú ostatných členov kolónie na nebezpečenstvo pred predátormi, alebo človekom. Svište však používajú tento hlasový prejav aj ako akustické označenie svojho teritória.
motýle ochutnávajú svojimi nohami? Motýle majú na chodidlách chuťové senzory, vhodnú potravu teda rozpoznajú, keď sa na ňu postavia. Nemajú ústa. Ak nájdu nektár, namiesto úst používajú sosák, dlhú trubičku, pomocou ktorej kvet vysávajú.
vydry sa držia za ruky? Vydry sa pri spánku držia za ruky aby od seba neodplávali.