Základné údaje o projekte:
Operačný program: Kvalita životného prostredia
Kód výzvy: OPKZP-PO1-SC131-2017-26
Kód žiadosti o NFP: NFP310010Q810
Celkové oprávnené výdavky projektu: 349 680,93 EUR
Doba realizácie projektu: 6/2018 – 12/2021
Opis a cieľ projektu:
Projekt je zameraný na vypracovanie dokumentácie ochrany prírody, programu starostlivosti Chránenej krajinnej oblasti (CHKO) Vihorlat a programu starostlivosti o lokalitu svetového dedičstva UNESCO s názvom Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy, ktorá bude plniť funkciu integrovaného manažmentového plánu o lokalitu svetového dedičstva UNESCO. V rámci ich územia sa nachádzajú aj viaceré územia európskeho významu, pre ktoré musí mať Slovenská republika vypracované dokumenty starostlivosti a nie je možné vypracovať ich samostatne. Zároveň sa budú zohľadňovať aj požiadavky ostatných medzinárodných území, napr. Medzinárodná biosférická rezervácia Východné Karpaty, Diplom Rady Európy pre chránené územia udelený Národnému parku Poloniny.
Dokumenty starostlivosti budú čiastočne vychádzať už z existujúcich podkladov z zmapovania výskytu predmetov ochrany území (biotopov a druhov), ale bude potrebné aj domapovanie niektorých častí územia, najmä s výskytom lesných porastov. Programy starostlivosti budú obsahovať aj analýzu socioekonomických pomerov a faktorov pôsobiacich a ovplyvňujúcich predmety ochrany v nadväznosti na vlastnícke vzťahy a dôvod ochrany jednotlivých území.
Dokumentácia môže byť využitá aj ako podklad pre vypracovanie renominačného projektu lokality svetového dedičstva UNESCO, ktorý je jednou z požiadaviek Výboru svetového dedičstva, aby toto medzinárodne významné územie ostalo zachované a nebol mu odobratý štatút lokality svetového dedičstva UNESCO a Diplom Rady Európy pre chránené územia. V rámci projektu sa plánuje aj predrokovanie programov starostlivosti s dotknutými vlastníkmi, správcami a nájomcami pozemkov, obcami v regióne a odbornou verejnosťou, aby sa vyriešili prípadné konflikty, ktoré by mohli nastať pri následnom schvaľovaní dokumentácie po ukončení projektu.
Vyhodnotenie aktivít realizácie projektu:
V rámci projektu došlo k zabezpečeniu všetkého technického vybavenia, ktoré bolo plánované.
Prebehla príprava podkladov pre finalizáciu Smerníc o zónovaní lokality UNESCO a manažmente v jej jadrovej zóne a ochrannom pásme. Boli vypracované projekty ochrany na vyhlásenie nových prírodných rezervácii PR Rydošová (http://www.sopsr.sk/poprrydosova/), PR Veľký Bukovec a PR Vihorlatský prales (http://www.sopsr.sk/poprvihorlatskyprales/). V nadväznosti na úpravu hraníc slovenských komponentov lokality UNESCO vláda SR uznesením č. 508/2021 z 19. 08. 2021 (https://rokovania.gov.sk/RVL/Resolution/18649/1) schválila vyhlásenie prírodnej rezervácie Rydošová. Vyhlásenie PR Vihorlatský prales bolo schválené uznesením vlády SR č. 507/2021 zo dňa 19. 08. 2021 (https://rokovania.gov.sk/RVL/Resolution/18648/1).
Podľa potreby sa robilo pripomienkovanie oficiálnych dokumentov týkajúcich sa multilaterálnej lokality na národnej a medzinárodnej úrovni. Zabezpečila sa účasť na online zasadnutiach Spoločného manažmentového výboru (28. 04. 2021 a 06. 10. 2021). Boli dopracované textové a mapové podklady pre renominačný projekt, ktorý bol zaslaný do centra WHC v Paríži.
Prebiehala pravidelná komunikácia so zástupcami sekretariátu lokality, ako aj so zástupcami jednotlivých partnerských krajín. Bol vypracovaný zoznam literatúry, projektov a výskumu v pralesoch na Slovensku. Prebehla príprava podkladov týkajúcich sa lesníckej terminológie a následne ich odkonzultovanie s rumunskými partnermi. Bola zabezpečená účasť na online zasadnutí pracovnej skupiny (DE, RO, SK, SL, BE, AU) zaoberajúcej sa harmonizáciou lesníckej terminológie (19. 05. 2021). V spolupráci s MŽP SR bola zorganizovaná a a zabezpečená účasť na misii IUCN v lokalite UNESCO )13.-17.09.2021). Boli vypracované podklady vyžiadané UNESCO a IUCN o vykonaných ťažbových zásahoch v lokalite UNESCO a jej ochrannom pásme. Pre potreby rokovania s vlastníkmi pozemkov v lokalite UNESCO (spoločnosť Bestry) boli na vyžiadanie MŽP SR vypracované podklady o lesných porastoch vo vlastníctve uvedenej spoločnosti.
Bol spracovaný návrh integrovaného Program starostlivosti lokality Svetového dedičstva UNESCO "Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy".
1.4. Svetový deň vtáctva - korene tohto sviatku siahajú až do čias rakúsko-uhorskej monarchie. Tento dátum sa spája s príletmi sťahovavých vtákov a podľa ornitológov je apríl mesiacom, kedy k nám priletí najviac vtákov, odhaduje sa až 30 miliónov. Väčšina vtákov prilieta do našich končín z Afriky, menej z Ázie.
20.4. Sprístupnenie Jasovskej jaskyne pre verejnosť (1846) - Jasovská jaskyňa najstaršia sprístupnená jaskyňa na Slovensku sa nachádzajúca pri obci Jasov v okrese Košice - okolie v Košickom kraji. V roku 1846 bola čiastočne sprístupnená mníchmi z jasovského kláštora. Jej dĺžka je 2 811 m, z čoho je verejnosti sprístupnených 550 m (dĺžka prehliadkovej trasy je 720 m).
22.4. Svetový deň Zeme - tento sviatok je ovplyvnený pôvodnými dňami Zeme, ktoré sa konali pri oslavách jarnej rovnodennosti. Prvý Deň Zeme bol oslávený v San Franciscu v roku 1970. OSN začala tento sviatok sláviť o rok neskôr. V roku 1990 sa k Amerike pripojil aj zvyšok sveta a 22. apríl sa stal Medzinárodným dňom Zeme. V modernom poňatí ide o ekologicky motivovaný sviatok, upozorňujúci ľudí na dopady ničenia životného prostredia, a rozvíjajúcu diskusiu o možných riešeniach.
24.4. Objavenie Bystrianskej jaskyne (1926) - o otvore do Starej jaskyne vedeli miestni obyvatelia oddávna. Do jej ďalších priestorov prenikli objavitelia v roku 1923. Priepasť Peklo, ktorou sa neskôr zostúpilo do Novej jaskyne, sa objavila v roku 1926. Časť jaskyne sa verejnosti sprístupnila v rokoch 1939 a 1940. V terajšom stave je sprístupnená od roku 1968 v dĺžke 490 m. Od roku 1971 sa Bystrianska jaskyňa využíva na speleoterapiu.
svište hvízdajú? Hvizd je v skutočnosti výkrik, pretože ho svišť vydáva hlasivkami. Najčastejšie ním svište upozorňujú ostatných členov kolónie na nebezpečenstvo pred predátormi, alebo človekom. Svište však používajú tento hlasový prejav aj ako akustické označenie svojho teritória.
motýle ochutnávajú svojimi nohami? Motýle majú na chodidlách chuťové senzory, vhodnú potravu teda rozpoznajú, keď sa na ňu postavia. Nemajú ústa. Ak nájdu nektár, namiesto úst používajú sosák, dlhú trubičku, pomocou ktorej kvet vysávajú.
vydry sa držia za ruky? Vydry sa pri spánku držia za ruky aby od seba neodplávali.