Štátna ochrana prírody SR (ŠOP SR), odbor propagácie a marketingu, pripravila fotografickú súťaž pod názvom
SPOMIENKY NA LETO SO ŠTÁTNOU OCHRANOU PRÍRODY SR
Zapojte sa do našej súťaže a podeľte sa s nami o svoje zážitky možno aj z novoobjavených prírodných lokalít Slovenska, či zahraničia.
Hlavným cieľom fotografickej súťaže je poukázať na osobitosti voľne žijúcich živočíchov a rastlín v prírodných lokalitách, chránených územiach Slovenska, ale aj v zahraničí. Upriamiť pozornosť na pretrvávajúci obchod a nelegálny lov i napriek zákazu práve s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín (CITES) v medzinárodnom meradle a informovať o nelegálne dovážaných exemplároch neúmyselným dovozom.
Druhy žijúce vo voľnej prírode nielen na Slovensku, ale na celom svete, by sme mali nielen obdivovať, ale najmä chrániť. Jedine tak prispejeme k ich záchrane a prežitiu.
Zapojením sa do súťaže súhlasíte so zdieľaním fotografie na sociálnej sieti a webovej stránke ŠOP SR spolu s menom autora.
Víťazov vyhlásime prostredníctvom facebooku https://www.facebook.com/sopsr.sk/, výsledky nájdete aj na našej webovej stránke http://www.sopsr.sk/web/.
SÚHLAS SO SPRACOVANÍM OSOBNÝCH ÚDAJOV
SPOMIENKY NA LETO/ FOTOGRAFICKÁ SÚŤAŽ
Zúčastnením sa súťaže udeľujem prevádzkovateľovi Štátna ochrana prírody SR, Tajovského ulica 28B, 974 01 Banská Bystrica (ďalej len: „prevádzkovateľ“) v zmysle čl. 6 ods. 1 písm. a) a čl. 7 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) súhlas so spracúvaním mojich osobných údajov pre účel: zdieľanie fotografií na sociálnych sieťach s menom autora, vyhodnocovanie súťaže, vedenie evidencie súťažiacich, vzájomná komunikácia s nimi, zasielanie informácií týkajúcich sa súťaže, prípadného doplnenia alebo vysvetlenia podmienok súťaže, a to v rozsahu:
- meno a priezvisko, bydlisko, e-mailová adresa.
Tento súhlas so spracúvaním osobných údajov je slobodne daným, konkrétnym, informovaným a jednoznačným prejavom mojej vôle, ktorý udeľujem na obdobie 3 mesiace po vyhodnotení súťaže, odvolaním súhlasu. Po uvedenej lehote budú moje osobné údaje mechanicky zlikvidované (skartované) a nebudú ďalej spracúvané v žiadnej databáze.
Pred udelením súhlasu som bol/-a informovaný/-á o nasledujúcich skutočnostiach:
Svoje právo kedykoľvek odvolať súhlas, a to aj pred uplynutím doby, na ktorú bol tento súhlas udelený, môžem ako dotknutá osoba uplatniť nasledujúcimi spôsobmi:
Odvolanie súhlasu nemá vplyv na zákonnosť spracúvania vychádzajúceho zo súhlasu pred jeho odvolaním.
V prípade akýchkoľvek otázok súvisiacich s ochranou Vašich osobných údajov vrátane uplatnenia Vašich práv v zmysle Nariadenia a zákona o ochrane osobných údajov Vás prosíme, aby ste nás kontaktovali na emailovej adrese: ochranaosobnychudajov@sopsr.sk.
CITES je skratkou pre Dohovor o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín (Convention on International Trade in Endangered Species of Wild Fauna and Flora).
Jeho cieľom je postaviť svetový obchod s ohrozenými druhmi pod spoločnú kontrolu všetkých štátov sveta, tak aby sa dosiahla ich ochrana pred úplným vyhubením vplyvom bezohľadného získavania pre obchodné účely. V súčasnosti k nemu pristúpilo viac ako 180 krajín sveta. Pod ochranou CITES je približne 5 950 druhov živočíchov a 32 800 druhov rastlín.
V súčasnosti je celkom bežné, že si každý z nás chce z dovolenky (a najmä zo zahraničia) doviezť okrem spomienok aj krásny suvenír, ktorý nám naše nezabudnuteľné zážitky bude pripomínať. Tieto suveníry sú však často vyrobené alebo sú časťou jedincov druhov rastlín alebo živočíchov, ktoré patria medzi ohrozené. Patria sem napr. výrobky zo slonoviny, rohov nosorožcov, alebo z mačkovitých šeliem, ale aj papagáje, dravce, mnohé plazy či koraly, mušle, kaktusy, orchidey a iné tropické rastliny. Môžu to byť rôzne sošky zo slonoviny, šperky z koralov, topánky či kabelky z krokodílej alebo hadej kože, kožušiny zo vzácnych šeliem, ale aj kozmetika s obsahom rastlinných alebo živočíšnych výťažkov, či tradičná čínska medicína.
Napriek zákazu obchodovania s týmito druhmi živočíchov a rastlín stále prebieha nelegálny lov a obchod s nimi. Ročne sú na hraniciach členských štátov EÚ zhabané tisícky nelegálne dovážaných exemplárov.
Preto pri nákupe suvenírov je potrebné byť veľmi opatrní a skôr ako si suvenír kúpite, overte si, či obchodovanie s ním podlieha medzinárodnej kontrole. V prípade nelegálneho dovozu Vám totiž hrozí nielen zhabanie exempláru, ale aj finančná sankcia. Všetky aktuálne informácie k CITES nájdete aj na webovej stránke Ministerstva životného prostredia SR.
Netreba však zabúdať aj na živočíchy a rastliny voľne žijúce na Slovensku, ktoré vyžadujú našu ochranu pred vyhynutím. Medzi nimi nájdeme živočíchy ako vydra riečna, vlk, medveď hnedý, rys ostrovid, bocian čierny, sova lesná a i. Z rastlín môžeme okrem iných spomenúť medvedicu lekársku, hlaváčik jarný, či horec žltý.
Kompletný zoznam pôvodných druhov živočíchov a rastlín voľne žijúcich a rastúcich na Slovensku zaradených do príloh CITES nájdete na http://www.sopsr.sk/cites/?page_id=1187
3.3. Svetový deň divej prírody (dohovor CITES) - 20. decembra 2013 na Valnom zhromaždení Organizácie spojených národov vyhlásilo 3. marec za Svetový deň divej prírody (World Wildlife Day), ktorého cieľom je zvýšiť povedomie o voľne žijúcich živočíchoch a voľne rastúcich rastlinách, o ich prínose, ochrane a o potrebe boja proti nelegálnemu obchodovaniu s nimi, ktoré ohrozuje ich prežitie a ktoré má ďalekosiahle ekonomické, environmentálne a sociálne dosahy.
3.3. Vyhlásenie Chránenej krajinnej oblasti Dunajské luhy (1998) - Chránená krajinná oblasť Dunajské luhy je najmladšia zo 14 chránených krajinných oblastí na Slovensku. Oblasť sa rozkladá na území troch krajov, Bratislavského, Trnavského a Nitrianskeho. Celkovo má rozlohu 122,84 km? záplavových území, mokradí a rôznych vodných telies, napríklad jazier, rybníkov a tokov.
14.3. Medzinárodný deň akcií proti priehradám a pre rieky, vodu a život (1997) - Tento deň bol vyhlásený na 1. medzinárodnom stretnutí ľudí ohrozených výstavbou priehrad v brazílskom meste Curitibe. Tento deň je venovaný boju proti deštruktívnym projektom rozvoja vodných zdrojov, na podporu rekultivácii zdravia našich riek a na racionálne riadenie našich vodných tokov.
17.3. Dohoda o ochrane a využívaní hraničných vodných tokov a medzinárodných jazier (1992) - v Helsinkách bol prijatý Dohovor o ochrane a využívaní hraničných vodných tokov a medzinárodných jazier.
21.3. Svetový deň lesov - Medzinárodný deň lesov a stromov sa koná každoročne 21. marca. Jeho cieľom je zvýšiť povedomie o hospodárení, ochrane a trvalo udržateľnom rozvoji všetkých typov lesov v prospech súčasných a budúcich generácií. Medzinárodný deň lesov bol vyhlásený Organizáciou Spojených národov v decembri 2012. Uznesenie vyzýva všetky členské štáty na organizovanie činností a aktivít, ktoré upozorňujú na dôležitosť a význam všetkých typov lesov a stromov na zemi.
22.3. Svetový deň vody bol vyhlásený v roku 1992 Valným zhromaždením OSN na Konferencii v brazílskom meste Rio de Janeiro. Členské krajiny boli vyzvané, aby tento deň venovali konkrétnym aktivitám, ktoré podporia informovanosť verejnosti o nenahraditeľnom význame vody.
27.3. Vyhlásenie biosférickej rezervácie Poľana (1990) - Rozhodnutím byra Medzinárodnej koordinačnej rady programu "Človek a biosféra" bola Chránená krajinná oblasť Poľana zaradená v roku 1990 do siete biosférických rezervácií UNESCO. Zaradila sa medzi 350 území sveta, ktoré poskytujú vedecké poznatky a praktické skúsenosti v harmonickom spojení ochrany prírody týchto oblastí s ich ekonomickým a kultúrnym rozvojom, majú slúžiť dlhodobému výskumu a monitoringu.
27.3. Vyhlásenie Národného parku Veľká Fatra (2002) - Národný park Veľká Fatra leží v severozápadnej časti stredného Slovenska. Rozprestiera sa v regiónoch Turiec, Liptov a Banská Bystrica. Patrí medzi naše najväčšie a najvyššie pohoria. Najvyšší vrchol Ostredok dosahuje 1596 m n. m.
28.3. Hodina Zeme je najväčšou celosvetovou akciou so zapojením verejnosti. Datuje sa k 31. 3. 2007 keď viac ako 2,2 milióna domácností a 2000 firiem v austrálskom Sydney vyplo na hodinu svoje osvetlenie. Rekordnou bola Hodina Zeme 2011 (26.3.2011), keď sa zapojilo celkovo 5251 miest v 135 štátoch. V tomto roku sa po prvý krát v histórii tohto projektu oficiálne zapojilo aj Slovensko.
svište hvízdajú? Hvizd je v skutočnosti výkrik, pretože ho svišť vydáva hlasivkami. Najčastejšie ním svište upozorňujú ostatných členov kolónie na nebezpečenstvo pred predátormi, alebo človekom. Svište však používajú tento hlasový prejav aj ako akustické označenie svojho teritória.
motýle ochutnávajú svojimi nohami? Motýle majú na chodidlách chuťové senzory, vhodnú potravu teda rozpoznajú, keď sa na ňu postavia. Nemajú ústa. Ak nájdu nektár, namiesto úst používajú sosák, dlhú trubičku, pomocou ktorej kvet vysávajú.
vydry sa držia za ruky? Vydry sa pri spánku držia za ruky aby od seba neodplávali.