Keď sa vo Vysokých Tatrách ochladí hlboko pod bod mrazu a snehová pokrývka dosiahne niekedy výšku až nad kamzičie rožky, tieto zvieratá sa často presúvajú do nižších nadmorských výšok. Tu sa dá nájsť potrava a noci nie sú tak nevľúdne a bičované vetrami ako na vrcholkoch štítov.
V tomto období nie je ničím výnimočným pre návštevníka Vysokých Tatier stretnúť kamzíkov aj v nižších polohách či dokonca na turistických chodníkoch. Tieto zimné presuny sú spôsobené výlučne nedostatkom potravy, ak nepočítame nedobrovoľný únik pred predátormi, dronmi, lyžiarmi a snowboardistami v zimnej uzávere, respektíve aj vrtuľníkmi.
„Správajme sa preto ohľaduplne, v tichosti pokračujme ďalej v ceste a nepribližujme sa ku nim, pretože útek a stres vezme zvieraťu zbytočne veľa potrebnej energie, aby bez ujmy prežilo dlhú tatranskú zimu,“ radí turistom zoologička Správy Tatranského národného parku (TANAP) Erika Feriancová a ďalej vysvetľuje: „Môže sa zdať, že kamzíky sú pokojné, ale predsa len je to divoké zviera. Keď stretne človeka, je to pre ne určitý stres, a ak sa k tomu pridajú davy ľudí, fotografovanie, hovorené slovo alebo nebodaj krik, môže to týchto jedincov veľmi vyplašiť.“
V lete môže kamzík ľahko ujsť, keď sa niečoho zľakne, v zime je však limitovaný výškou snehovej pokrývky a často je preto útek takmer nemožný. Naši pracovníci Správy TANAP v uplynulých dňoch sledovali zimný presun obojkovaného kamzíka. Z letného sídla Granátových veží v nadmorskej výške približne 2 000 metrov prešiel na hornú hranicu lesa do výške 1 200 až 1 400 metrov nad morom v blízkosti Hrebienka.
„Takúto migráciu pozorujeme každý rok, snehu je totiž vo Vysokých Tatrách v zime vždy dosť veľa. Vlani bola situácia špecifická pre zľadovatené povrchy, takže to bola pre kamzíky výzva, aby zišli nižšie z exponovaného terénu, kde sa cítia bezpečne. Na jednej strane je to pre nich dobré, že sa majú kde vyhnúť zľadovatenému terénu a miestam, kde je veľa snehu, na druhej strane sú však ľahkou korisťou pre predátorov a zároveň sú tam ľudia, ktorí ich rušia,“ dodala Feriancová.
Na mape nižšie je znázornený zimný presun obojkovaného kamzíka Viera z letného sídla Granátových veží v nadmorskej výšky približne 2000 m.n.m., na hornú hranicu lesa 1200 -1400 m.n.m. v blízkosti Hrebienka.
,,Veríme, že rešpekt návštevníkov voči voľne žijúcim zvieratám a úcta k prírode národného parku prispeje k ich úspešnému prezimovaniu“
Text: ŠOP SR a Správa TANAP
Foto: Správa TANAP + ilustračné
