Tento rok oslavuje Slovenský výbor Programu Človek a biosféra (MAB) významné 25. výročie svojho vzniku. Pri tejto príležitosti sa v pondelok 10. decembra uskutočnilo slávnostné zasadnutie, na ktoré boli pozvaní minulí aj súčasní členovia, podieľajúci na napĺňaní cieľov a poslania biosférických rezervácií (BR) na Slovensku.
Za týmto účelom úlohu hostiteľa prijala Biosférická rezervácia Poľana, ako príklad dobrej praxe, v manažovaní biosférických rezervácií vo svete. Členovia SV MAB sa pri tejto príležitosti stretli s kľúčovými osobnosťami Koordinačnej rady BR Poľana a jej partnermi z rôznych častí Slovenska.
Osláv 25. výročia SV MAB sa zúčastnili manažéri biosférických rezervácii – Tatry, Slovenský Kras, Východné Karpaty a Poľana, hostia z ML Košice, ŠL TANAP, starosta z Mníšku nad Popradom a partneri BR Poľana – lesníci, poľnohospodári, starostovia, poľovníci, ochranári, gazdovia, veci – partneri.
V doobedňajších hodinách hostia navštívili územie (Očová, Hrochotský mlyn, Kyslinky a Raticov vrch) v sprievode stakeholdrov z BR Poľana. Na Raticovom vrchu v Kostole Fatimskej Panny Márie kapucín Vladko dal účastníkom terénnej exkurzie požehnanie a vyjadril podporu myšlienke biosférickej rezervácie, ako spojenia človeka a prírody.
Dôležitou časťou programu bolo predstavenie samotného programu MAB – Človek a príorda, ale najmä prezentácie našich slovenských biosférických rezervácií: Slovenský Kras, Tatry, Východné Karpaty a Poľana.
Na podujatí sme si pripomenuli i 20. výročie prvej trilaterálnej biosférickej rezervácie na svete BR Východné Karpaty (Slovensko, Poľsko, a Ukrajina).
Stretnutie poskytlo priestor pre diskusiu a rozhovory, týkajúcich sa troch základných funkcií BR – ochrannú, logistickú a rozvojovú. Súčasťou programu bolo aj predstavenie vízie SV MAB na najbližšie roky:
- Zabezpečiť pre BR podporu Vlády SR
- Zabezpečiť financovanie biosférických rezervácií
- Podieľať sa na národnej a medzinárodnej propagácii
- Vytvárať partnerstvá doma a v zahraničí
- Zabezpečiť systematický výskum a monitoring
- Realizovať interaktívnu a kreatívnu výchovu a vzdelávanie
- Vytvorenie medzinárodnej siete modelových lesov
- Propagovať prírode blízke obhospodarovanie lesov
- Vytvárať verejno- súkromné partnerstvá
- Zabezpečiť transparentné a participatívne manažovanie BR
Podujatie pokračovalo do večerných hodín v príjemnej atmosfére podpolianskeho folklóru a tradícií.
Bol to deň vzájomnej úcty a rešpektu.
"Tak ako Poľana spojila ľudí v Podpoľaní, spája ľudí aj z iných regiónov. Pravdepodobne preto, lebo v nej tlčie srdce Slovenska"
Celosvetový Program UNESCO Človeka a biosféra (Man and the Biosphere – MAB) bol vyhlásený v r. 1971 na generálnej konferencii Organizácie spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO).
Jeho hlavným cieľom je podporiť racionálne a trvalo udržateľné využívanie prírodných zdrojov a zlepšenie vzťahu medzi človekom a prírodou.
V praxi sa program MaB realizuje prostredníctvom sústavy biosférických rezervácií, ktoré sú medzinárodne uznávané ako modelové územia harmónie vzťahu medzi človekom a prírodou.
Svetovú sieť biosférických rezervácií (World Network of Biosphere Reserves - WNBR) tvorí 686 území v 122 krajinách sveta, vrátane 20 cezhraničných.
K známym svetovým suchozemským aj morským biosférickým rezerváciám patria: Guadalupe Island (Mexiko), Picos de Europa (Španielsko), Andean Belt (Južná Amerika), Orinoco Delta (USA), Huascarán (Peru), Bavarian Forest (Nemecko), Congaree National Park (USA), Huanglong (Čína), Lapland (Rusko), Komodo National Park (Indonézia), ale i známejšie Babia hora (Poľsko), Pohorie Ural (Rusko), La Palma (Kanárske ostrovy), Rocky Mountain (USA), Golden Gate (USA), Havajské ostrovy (USA), Wakatobi (Indonézia).
Úplne rovnocenné alebo prevyšujúce biodiverzitou, sú aj naše slovenské biosférické rezervácie: Slovenský Kras, Poľana, Tatry a Východné Karpaty.
Biosférické rezervácie zahŕňajú suchozemské, morské a pobrežné ekosystémy. Každá BR podporuje riešenia zosúladené s ochranou biodiverzitu a jej trvalo udržateľné využívanie. Biosférické rezervácie sú nominované národnými vládami a zostávajú pod zvrchovanou jurisdikciou štátov, v ktorých sa nachádzajú. Ich status je medzinárodne uznávaný.
Pozostávajú z troch vzájomne prepojených zón:
Jadrová zóna zahŕňa prísne chránenú zónu, ktorá prispieva k ochrane krajiny, ekosystémov, druhov a genetické zmeny.
Nárazníková zóna obklopuje alebo spája oblasť jadra a používa sa pre činnosti kompatibilné s ekologickými postupmi, ktoré môžu posilniť vedecký výskum, monitorovanie, odbornú prípravu a vzdelávanie.
Prechodná zóna je miestom, kde sa spoločenstvá podporujú sociálno-kultúrne a ekologicky udržateľné hospodárske a ľudské činnosti
V júni 2017 Koordinačná rada Programu MAB zaviedla "proces excelentnosti a posilnenie WNBR ako aj zlepšenie kvality všetkých členov svetovej siete ". Jeho cieľom je zlepšiť dôveryhodnosť a kvalitu svetovej siete biosférických rezervácií a pomôcť členským štátom stanoviť požadované normy pre svoje územia, aby boli funkčné a aby spĺňali kritériá stanovených zákonným rámcom pre biosférické rezervácie. Na zabezpečenie účinnej realizácie programu MaB schválila Medzinárodná koordinačná rada na svojom 27. zasadnutí v Paríži v júni 2015. Limský akčný plán spolu so stratégiou MaB na roky 2015-2025 nadväzuje na Sevillskú stratégiu a Rámcový štatút Svetovej siete biosférických rezervácií a boli vypracované s prihliadnutím na vyhodnotenie Madridského akčného plánu (2008-2013).
Hlavným cieľom Stratégie programu MaB na roky 2015-2025 je zabezpečiť, aby svetová sieť BR pozostávala z efektívne fungujúcich modelov pre trvalo udržateľný rozvoj a aktívne prispela k implementácii Agendy 2030 pre trvalo udržateľný rozvoj.
Hlavné ciele programu MaB na roky 2015-2025 sú:
- Ochrana biodiverzity, obnova a posilnenie ekosystémových služieb, podpora trvalo udržateľného využívania prírodných zdrojov.
- Prispievať k rozvoju udržateľných, zdravých spoločností, ekonomík a prosperujúcich ľudských sídel v súlade s prírodou.
- Napomáhať rozvoju vedy o biodiverzite a udržateľnosti, podporiť vzdelávanie pre trvalo udržateľný rozvoj.
- Podporiť adaptáciu na zmenu klímy a ďalšie aspekty globálnych zmien životného prostredia.
Prečo sú biosférické rezervácie dôležité? Prečo by sme im mali venovať pozornosť?
- ukazujú nám, ako vyvážiť ochranu prírody s hospodárskym rozvojom
- dokážu pomôcť pri poskytovaní takých ekosystémových služieb ako poskytnúť čistú pitnú vodu alebo udržiavanie stabilnej mikroklímy pre poľnohospodárstvo
- chrániť kultúrnu rozmanitosť podporou miestnej tradičnej formy výroby
- dovoľuje nám študovať ekosystémy a vnímať ako pracujú v chránenom prostredí
- učí nás, ako ľudský zásah ovplyvňuje ekosystémy a biotopy a naopak
- sú to oblasti, v ktorých sa má uplatniť ekologické poľnohospodárstvo a ekologicky
prispôsobené manažovanie lesov - môžu prispieť k dosiahnutiu mieru a bezpečnosti obyvateľov
- ekologicky prepojiť oblasti, dôležité pre zachovanie biodiverzity v krajine
- slúžiť ako učebný priestor pre regionálnu, národnú a medzinárodnú výmenu skúseností
- sú miestom kultúrneho a biologického prepojenia v prospech prírody a ľudí
Na Slovensku sú do WNBR zaradené 4 biosférické rezervácie (BR): Poľana (1990), Slovenský kras (1977), Východné Karpaty (1992) a Tatry (1992). BR Tatry a BR Východné Karpaty sú cezhraničnými biosférickými rezerváciami. BR sú v zmysle § 17 ods. 11 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, územiami medzinárodného významu. Všetky 4 BR sú súčasne chránenými územiami (3 sú národným parkom a 1 chránenou krajinnou oblasťou).
Pripravila:
Ing. Vladimíra Fabriciusová, PhD.
riaditeľka/director
predsedníčka Slovenského výboru MAB/Chairperson of the Slovak MAB Committee
Správa CHKO-BR Poľana
