Štátna ochrana prírody SR (ŠOP SR) odmieta medializované obvinenia zo strany Národného lesníckeho centra (NLC) vo veci zákazu odstránenia kalamitného dreva. Takéto tvrdenia považuje za zavádzajúce a tendenčné. ŠOP SR sa za posledné dva mesiace vyjadrila k náhodnej, kalamitnej ťažbe v chránených územiach pre viac ako 400.000 kubických metrov dreva.
Z nášho pohľadu je nevhodné používať pri komunikácii tohto problému výrazy ako „pandémia“, ako to uvádza NLC vo svojej tlačovej správe s názvom: „Na Slovensku sa okrem pandémie koronavírusu šíri aj pandémia v smrekových lesoch.“ Vzhľadom k vážnosti diania so šírením nového vírusu považujeme takéto prirovnania za znevažovanie, ak nie až zneužívanie tejto situácie.
Vo väčšine stanovísk bol udelený súhlas so spracovaním
Podľa námestníka generálneho riaditeľa pre ochranu prírody Petra Baláža, k dnešnému dňu ŠOP SR vyhodnotila stanoviská jednotlivých regionálnych pracovísk za prvé dva mesiace tohto roka a v riešení sú stanoviská za mesiac marec. „Za prvé dva mesiace sme sa vyjadrovali k náhodnej (kalamitnej) ťažbe v chránených územiach v objeme niečo vyše 400 000 m3. K takmer trom štvrtinám tohto objemu sme dali súhlasné stanovisko na jej spracovanie bez akýchkoľvek podmienok a k vyše 20 % z nahláseného objemu sme dali súhlasné stanovisko so zadefinovanými podmienkami, pričom iba v niektorých prípadoch bolo podmienkou odsunutie termínu spracovania z dôvodu hniezdneho obdobia chránených druhov vtákov,“ uvádza Peter Baláž a dodáva, že nesúhlasné stanovisko dala ŠOP SR iba k 6 % nahláseného objemu kalamitnej ťažby.
ŠOP SR povolenia na odstránenie kalamít neodsúva
Z uvedených štatistík vypláva, že ŠOP SR povolenia na odstránenie kalamitného ťažby neodsúva a rieši ich v riadnych lehotách. „Tieto fakty hovoria jednoznačne za to, že spracovaniu prevažnej väčšiny nahlásenej kalamitnej ťažby vôbec nebránime a lesníci majú v tomto voľné ruky,“ hovorí námestník generálneho riaditeľa pre ochranu prírody. Vedenie ŠOP SR zároveň všetkých lesníkov ubezpečuje, že jeho cieľom nie je obmedzovať včasné a adresné spracovanie kalamity tam, kde to nie je v rozpore so záujmami ochrany prírody. „ŠOP SR má však povinnosť a zodpovednosť chrániť naše prírodné bohatstvo a nechceme, aby sa v našich chránených územiach naďalej opakovali postupy „záchrany lesa“, ktorých výsledok – obrovské odlesnenie, môžeme ešte stále vidieť, a to dokonca aj v niektorých národných parkoch,“ konštatuje Peter Baláž.
Riziko nestabilných smrečín je už dávno známe
K problematike premnoženia podkôrneho hmyzu sa už ŠOP SR vyjadrovala viackrát a v spolupráci so Slovenskou akadémiou vied analyzovali vplyv lykožrúta v bezzásahových územiach. Výsledky jednoznačne popreli názor, že bezzásahový princíp je „významným zdrojom nákazy“ a príčinou rozpadu smrečín na Slovensku. Práve naopak. Pri prevažnej väčšine analyzovaných rezervácií začal rozpad smrečín v ich okolí, v lesných porastoch, kde nie sú dané obmedzenia. Výsledky tejto štúdie však neboli žiadnym prekvapením, iba potvrdili už dávno známe prognózy.
K nárastu populácie lykožrúta dôjde bez ohľadu na ochranu prírody
„Obmedzenia zo strany ochrany prírody v tejto situácií nehrajú významnú úlohu. Celé desaťročia boli ignorované upozornenia, že pestovanie nestabilných rovnorodých smrečín je veľmi rizikové a vedci už dávno upozorňovali, že nastane práve táto situácia. Tieto nestabilné smrekové porasty sa v určitom období začnú hromadne a rýchlo rozpadať, bude v nich pôsobiť vietor v kombinácií s podkôrnym hmyzom,“ vysvetľuje námestník generálneho riaditeľa a ako príklad uvádza región Kysuce, kde ochrana prírody nekládla boju s podkôrnym hmyzom prakticky žiadne významnejšie prekážky a výsledkom sú holé kopce. Podľa Petra Baláža je vysoko pravdepodobné, že v krátkom čase dôjde k výraznému nárastu populácie podkôrneho hmyzu. „Je to však logický dôsledok kombinácie dlhodobo nevhodného manažovania veľkej časti našich lesov a prebiehajúcej zmeny klímy. Je zbytočné za každú cenu hľadať vinníka niekde inde, či už v ochrane prírody alebo v najnovších zmenách legislatívy.“
Škody hrozia, ale nie iba tie národohospodárske
Hodnotenia zo strany NLC o hroziacich národohospodárske škodách, sú z pohľadu ŠOP SR čiastočne prehnané. Očakávaný vývoj určite prinesie nejaké negatívne javy. Nepôjde však výlučne o národohospodárske škody. Už dnes je obrovský pretlak kalamitného dreva na európskom trhu - veľké vetrové a podkôrnikové kalamity sa už pár rokov vyskytujú aj v iných krajinách, mimo dosahu slovenskej legislatívy. Z toho je zrejmé, že sa dramaticky znížil dopyt a aj ceny ihličnatej guľatiny, čím nebude až tak ekonomicky zaujímavá. Podľa námestníka generálneho riaditeľa však dôjde aj k iným škodám. „Rozpad smrekových porastov bude mať, okrem negatívneho psychologického efektu, za následok aj zníženie plnenia mimoprodukčných funkcií lesa, a to najmä, ak bude takáto kalamita vyťažená a odvezená. V bezzásahových územiach, kde bude vývoj ponechaný úplne na prirodzené procesy, síce k rozpadu smrekových porastov postupne dôjde tiež, avšak o nejakom dramatickom znížení plnenia mimoprodukčných funkcií tu, v porovnaní s vyťaženými holinami, hovoriť nemožno.“ Taktiež dopĺňa, že lesníkom môžu vzniknúť značné náklady na zalesnenie holín po vyťažení postihnutého porastu a následné zabezpečenie takto vysadenej kultúry. Tie v prípade bezzásahových území neexistujú, tu to príroda urobí sama a zadarmo.
Smrečiny mali byť premieňané na zmiešané porasty
Podľa ŠOP SR je včasné a adresné vyťaženie napadnutých stromov iba riešením na spomalenie rozpadu smrečín, nie však na jeho odvrátenie. Riešenie na odvrátenie tejto situácie malo prísť omnoho skôr – už pred desaťročiami. Nestabilné smrečiny mali byť v predstihu premieňané na zmiešané a rôznoveké porasty s prevahou pôvodných listnáčov. Takto premieňané porasty by teraz boli vo veľkej výhode - ešte zostávajúci smrek by síce postupne vypadol, no už teraz by na jeho mieste existovali mladé a stabilnejšie listnaté alebo zmiešané porasty a škody by boli mnohonásobne nižšie. Máme za to, že energiu a prostriedky je potrebné investovať do urýchleného začatia postupnej a citlivej premeny ešte zostávajúcich smrečín, v ktorých ešte rýchly rozpad nenastal a nie do snahy za každú cenu vyťažiť všetko kalamitné drevo aj tam, kde jeho vyťažením dôjde k väčším škodám než k akým by došlo v prípade jeho ponechania v poraste.
