Začiatok apríla je obdobím, kedy vrcholí migrácia rôznych druhov vtákov. Nielen o migrácii vtáctva, ale aj o hniezdení, sme sa rozprávali s našou zoologičkou Andreou Lešovou. Dozviete sa v ňom aj to čo potrebujú vtáky k hniezdeniu a koľko toto obdobie trvá.
Ktoré vtáky teraz začínajú hniezdiť?
-Už koncom zimy začína intenzívny tok a v tomto období aj hniezdenie sov alebo niektorých u nás zimujúcich dravcov (orol skalný). Medzi prvými druhmi hniezdia aj krkavcovité vtáky (napr. krkavec, vrana, straka a i.). Je to dôležité, lebo tým, že vyhniezdia veľmi skoro, ich opustené hniezda potom môžu na hniezdenie využiť iné druhy vtákov, ktoré si samé hniezdo postaviť nevedia (typické pre sokoly a zo sov myšiarka ušatá). Koncom marca však už začínajú stavať hniezda aj viaceré druhy, ktoré patria medzi stále, t. z. počas zimy zostávajú u nás. Ide z bežných druhov napr. o sýkorky, brhlíka, kôrovníky, mlynárku dlhochvostú a i. Toto obdobie je charakteristické aj vysokou aktivitou ďatľov, ktoré si svoje teritóriá vyznačujú tzv. bubnovaním, čo je ďobanie zobákom do časti kmeňa alebo vetiev (najmä suchého, ktorý dobre rezonuje) s veľkou frekvenciou za vzniku charakteristického zvuku, podľa ktorého je možné aj jednotlivé druhy identifikovať.
Kde zvyčajne vtáky hniezdia?
-Vtáky sa zvyčajne z hľadiska umiestnenia hniezda rozdeľujú na štyri skupiny: hniezdiče v dutinách stromov (napr. ďatle, sýkorky, mucháriky), na zemi (väčšina poľných druhov, kurovité vtáky, červienka, kolibiariky a.i.), v krovinách (typické napr. pre penice, strakoše) alebo v korunách stromov (pinka, glezg, dravce, krkavcovité vtáky a.i.). Niektoré druhy majú špeciálne nároky, hniezdia napr. v norách vyhrabaných do hlinitých stien alebo brehov (včelárik, rybárik, brehuľa), na skalách (murárik červenokrídly), priamo na vodnej hladine (potápky). Viaceré sa prispôsobili životu v ľudských stavbách (dážďovník, belorítka, lastovička, žltochvost).
Začala sa už aj jarná migrácia?
-Už koncom februára začali prilietať prvé cíbiky chochlaté, škovránky, holuby hrivnáky a škorce. Prileteli už aj pinky, červienky, vrchárky modré, pŕhľaviare, viaceré druhy drozdov. Postupne sa objavujú bociany biele. V CHVÚ Senianske rybníky sa zhromažďujú žeriavy. Hlásené sú dokonca prvé ojedinelé prílety lastovičiek. Postupne v priebehu apríla budú prilietať aj ďalšie druhy a ťah sa skončí až koncom apríla a začiatkom mája, kedy priletia najneskorší migranti ako dážďovníky či muchárik malý.
Čo najviac potrebujú vtáky keď hniezdia?
-Prítomnosť hniezdneho substrátu, teda kľúčové je vhodné miesto na zahniezdenie. Najviac limitované sú v lesoch stromové dutiny. Tie sa vytvárajú jednak prirodzeným spôsobom, napr. vyhnívaním určitých častí kmeňa alebo činnosťou ďatľov, ktoré si každú jar vytesávajú vždy nové hniezdne dutiny a tie opustené tak predstavujú hniezdne príležitosti pre iné druhy dutinových hniezdičov. V mladých lesoch do veku okolo 40 rokov stromy nedosahujú dimenzie dostatočné na to, aby v nich bolo možné hniezdnu dutinu vytvoriť. Preto je dôležité v týchto porastoch ponechávať ako zdroj stromových dutín staršie stromy a tzv. pionierske dreviny, čo sú hospodársky menejcenné druhy stromov, ktoré rastú rýchlejšie ako hospodársky cenné a ich drevo je mäkšie (napr. lipa, osika). V mestskom prostredí sa stávajú vďaka zatepľovaniu budov limitovaným zdrojom aj otvory v budovách nevyhnutné pre dážďovníky, či okenné výklenky využívané belorítkami kvôli ich úmyselnému plašeniu a inštalácii rôznych zábran. Okrem hniezdneho substrátu na úspešnosť hniezdenia vplýva priaznivé počasie a prítomnosť, resp. dostupnosť vhodnej potravy. Napr. dravce a sovy sú závislé od populácií drobných hlodavcov, ktoré vykazujú cyklické zmeny početnosti. V rokoch, kedy je početnosť hlodavcov vysoká (napr. v r. 2019) sú schopné vyviesť viac mláďat ako v rokoch s nízkou početnosťou, kedy nemusia vyviesť žiadne mláďa alebo vôbec nezahniezdiť. Väčšina drobných vtákov kŕmi svoje mláďatá bezstavovcami, zjednodušene hmyzom. Preto je dôležité pre úspešnosť vyvedenia mláďat dostupnosť hmyzu, čo závisí aj od počasia.
Čo môžeme pre nich spraviť my ľudia?
-V oblasti hniezdnych substrátov: chrániť stromy s dutinami, nevyťažiť celý porast ale po ťažbe ponechanie určitého počtu stromov hospodársky menej cenných napr. pionierskych drevín (vŕba, lipa) na hektár po ťažbe (zvyčajne sa odporúča aspoň 5 stromov na hektár). V lesoch bez starých stromov t.j. v mladých porastoch inštalovať búdky. V urbánnych biotopoch chrániť v hniezdnom období rozptýlenú zeleň a nevyhnutný výrub drevín realizovať v mimohniezdnom období. Rovnako aj v lesoch ťažbu realizovať v mimohniezdnom období. Pri zatepľovaní budov ponechávať vetracie otvory resp. poskytnúť náhradu (špeciálne búdky) pre dáždovníky, umožniť hniezdenie belorítok na určitých častiach budov. Zabezpečiť ochranu významných hniezdísk vtákov, hlavne pred vyrušovaním napr. kolónie vtákov alebo hniezda vzácnych dravcov. V poľnohospodárskej krajine zvyšovať topické a trofické možnosti ponechávaním trávnatých pásov, remízok, úpravou doby a spôsobu kosenia lúk. U niektorých vzácnych druhov dohľadávanie hniezd a ich individuálna ochrana v čase hniezdenia zo strany odborníkov. Laická verejnosť môže pomôcť pri dodržiavaní zákona o ochrane prírody a krajiny napr. nevypaľovať trávu resp. nahlasovaní nelegálnej činnosti (úmyselné zraňovanie resp. poškodzovanie jedincov chránených druhov vtákov).
Koľko trvá takého hniezdenie?
-Samotné hniezdenie pozostáva zo stavby hniezda (väčšinou 1-2 ale aj viac týždňov), inkubácie vajec a u kŕmivých druhov aj starostlivosti o mláďatá na hniezde. U drobných druhov inkubácia trvá do 2 týždňov, u väčších druhov, napr. dravcov aj viac ako 1 mesiac. Napr. orol skalný inkubuje vajcia približne 45 dní. Starostlivosť o mláďatá trvá od asi 2 týždňov u väčšiny drobných spevavcov až do 10 – 12 týždňov u orla skalného. Niektoré druhy hniezdia dvakrát (alebo aj viac krát) do roka (väčšina drobných spevavcov). Väčšie druhy hniezdia zvyčajne len raz. Hniezdne obdobie tak v našich podmienkach trvá od konca marca do augusta.
Nenarušilo hniezdenie zmena počasia, keďže bolo teplo a teraz je opäť chladnejšie?
-Nezvyčajne teplé počasie môže spôsobiť skorší začiatok hniezdenia. Vlna studeného arktického vzduchu mohla spôsobiť zvýšenú mortalitu skoro hniezdiacich druhov a to na jednej strane priamo podchladením vajec alebo mláďat a na druhej strane zhoršenou dostupnosťou potravy.
Veľa ľudí vtáctvo počas zimy prikrmovalo, aby prežilo toto obdobie. Ako je to teraz? Má už naše vtáctvo dostatok potravy?
-Prikrmovanie má opodstatnenie v čase mimoriadne chladných zím s veľkou snehovou pokrývkou. V jarnom období už prikrmovanie nie je potrebné.
