Štátna ochrana prírody SR opätovne odmieta tvrdenia Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, ako aj Štátnych lesov TANAP-u o nezodpovednom konaní. Spájanie bezzásahovosti s povodňou je nepodložené a nezmyselné.
Žiadosti o odstránenie stromov z vodných tokov v štvrtom a piatom stupni ochrany prírody posúdili odborní zamestnanci Štátnej ochrany prírody SR, Správy Tatranského národného parku (TANAP) a pokiaľ boli oprávnené, odporučenie bolo udelené. „V mesiaci jún a júl Správa TANP-u obdržala iba jedinú žiadosť. Konkrétne od Slovenského vodohospodárskeho podniku (SVP) š.p., Správa povodia Dunajca a Popradu 14. júna tohto roku. Vybavená bola kladne a následne aj zrealizovaná v teréne. Išlo o odstránenie 5 ks stromov na ramene vodného toku Biela voda v katastrálnom území Tatranská Javorina, ktoré spôsobovali vybreženie toku. Ďalšiu žiadosť sme od žiadneho orgánu, či už ŠL – TANAP alebo SVP v danom období neobdržali,“ tvrdí riaditeľ Správy TANAP Pavol Majko.
Štátna ochrana prírody SR a ani jednotlivé Správy národných parkov neplnia funkciu vodohospodára v území. V prípade potreby iba umožňujeme vykonať zásahy do vodných tokov aj v územiach s vysokým stupňom ochrany. Kritika vznesená na orgány ochrany životného prostredia je v kontexte našich tvrdení neadekvátna.
Živý les najmä v kombinácii s porastom machu má výrazne vyššiu vodozárdžnú funkciu ako vyrúbaná holina. „Dokonca aj popadané stromy dokážu v pôde udržiavať vyššiu absorpčnú schopnosť ako plošný výrub. Čo sa podpisuje aj na skutočnosti, že lesy v bezzásahových zónach sa okamžite samé obnovujú. Na rozdiel od holín, pri ktorých pôda vyschne a zníži sa tak jej schopnosť vodu ďalej absorbovať,“ uviedol generálny riaditeľ Štátnej ochrany prírody SR Martin Lakanda.
Najdôležitejším akumulátorom povodňových zrážok je teda lesná pôda. Extrémne sa poškodí práve pri ťažbe. Keď ťažíme kalamitu, ničíme lesnú pôdu a tá potom nezadržiava zrážky, ktoré stekajú do potokov. Kde je však pôda chránená popadanými stromami, zrážky zadržiava lepšie. Hovoria o tom desiatky odborných štúdií. Popredné vedecké kapacity z celého sveta iba neveriacky krútia hlavou nad tvrdeniami slovenských lesníkov, že by povodne mala spôsobovať nespracovaná kalamita. Ide o absolútny nezmysel.
„Vykonštruované spojitosti nenapomáhajú riešeniam celej situácie a podľa môjho názoru dochádza k zneužívaniu tejto mimoriadnej udalosti na riešenie dlhodobo rozdielnych názorov na hospodárenie v lesoch v chránených územiach,“ doplnil Martin Lakanda.
V prípade enormného množstva zrážok, aké nastali v oblasti Vysokých Tatier, kde spadlo viac ako 250 milimetrov zrážok za tri dni, nie je možné predísť prívalovým povodniam.
