Národný park Slovenský kras sa rozprestiera v juhozápadnej časti východného Slovenska v okresoch Rožňava a Košice-okolie. Na ploche 346 km2 vytvára Slovenský kras svojou prírodnou a kultúrnohistorickou rozmanitosťou jednu z najkrajších oblastí Slovenska a predstavuje najrozsiahlejšie krasové územie planinového typu v strednej Európe.
Pre svoje výnimočné prírodné a estetické hodnoty bol Nariadením vlády Slovenskej republiky č.101 z 13. februára 2002 vyhlásený Slovenský kras za národný park s účinnosťou od 1. marca 2002. Vytvorili sa tak podmienky pre ucelenú a účinnejšiu ochranu hodnôt tohto cenného územia, ako aj pre jeho trvalo udržateľné využívanie. Stal sa druhým najmladším národným parkom z deviatich národných parkov na Slovensku. Ochrana Slovenského krasu bola zabezpečená už od roku 1973 ako chránená krajinná oblasť a 1. marca 1977 bolo územie Slovenského krasu ako prvé na Slovensku zapísané do medzinárodnej siete biosférických rezervácií v rámci programu UNESCO - Človek a biosféra (Man and the Biosphere).
Územie národného parku pozostáva z troch od seba oddelených častí, ktoré v podstate predstavujú jednotlivé krasové planiny. Od západu na východ sú to samostatné planiny Koniarska a Plešivská, ďalej Silická planina, Horný a Dolný vrch, Zádielska a Jasovská planina, ktoré predstavujú komplex rozčlenený tiesňavami a geologickým rozhraním. Pretože prirodzené pokračovanie krasového územia je v susednom Maďarsku, južnú hranicu predstavuje štátna hranica. V Slovenskom krase sa vyskytujú všetky krasové formy charakteristické pre kras nášho klimatického pásma. Sú to predovšetkým škrapy, krasové jamy (závrty) a priehlbne, úvaly, ktoré dotvárajú reliéf plošín a hlboké kaňonovité doliny i tiesňavy, z ktorých najznámejšia je Zádielska. Vysokú úroveň skrasovatenia územia potvrdzuje výskyt veľkého počtu podzemných dutín a jaskýň. V Slovenskom krase je známych vyše 1300 jaskýň a priepastí. Jaskyne Slovenského krasu a priľahlého Aggtelekského krasu v Maďarsku boli v decembri 1995 zapísané do zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.
Súčasťou národného parku sú aj osobitne chránené územia. Je to celkom 10 národných prírodných rezervácií, 6 prírodných rezervácií a 16 národných prírodných pamiatok (jaskyne a priepasti). Najznámejšie z nich sú NPR Zádielska tiesňava, NPR Turniansky hradný vrch, NPR Brzotínske skaly, NPR Domické škrapy a NPR Kečovské škrapy.
Slovenský kras je botanicky jedno z najzaujímavejších území Západných Karpát s najbohatšou panónskou flórou. Z územia Slovenského krasu je známych viac ako 1500 taxónov vyšších rastlín, z ktorých je 160 chránených. Z botanického hľadiska majú najväčší význam endemit chudôbka drsnoplodá Klášterského (Draba lasiocarpa subsp. klasterskyi) a rumenica turnianska (Onosma tornensis), dnes už premenovaná na rumenicu sviežu (Onosma viridis). Významnú skupinu tvoria taxóny, ktoré sa v rámci flóry Slovenska vyskytujú len na území Slovenského krasu ako feruľa Sadlerova (Ferula sadleriana), hrachor hrachovitý (Lathyrus pisiformis), sezelovka smldníkovitá (Gasparrinia peucedanoides), ostrica krátkošijová (Carex brevicollis) a iné. Mnohé patria k panónskym endemitom alebo tu dosahujú severnú hranicu svojho rozšírenia ako napríklad klinček včasný nepravý (Dianthus praecox subsp. pseudopraecox).
Veľmi bohaté je aj zastúpenie živočíšstva. Z bezstavovcov je to sága stepná, modlivka zelená, z mäkkýšov Pupilla triplicata a Zebrina detrita. Z plazov je pozoruhodný výskyt krátkonôžky štíhlej, jašterice živorodej, z hadov užovka stromová. V Slovenskom krase je potvrdený výskyt 217 druhov vtákov. Územie je vyhlásené za Chránené vtáčie územie Slovenský kras a je jedným z najvýznamnejších území na Slovensku, čo sa týka početnosti hniezdnych populácií lelka lesného, penice jarabej a donedávna aj skaliara pestrého. V lesných biotopoch dominujú ďatle, mucháriky a hniezdia tu orly krikľavé, sovy dlhochvosté aj bociany čierne. Zo stavovcov nachádzajú vhodné životné podmienky v jaskyniach predovšetkým netopiere, ktorých tu žije až 26 druhov. Najpočetnejšie sú zastúpené druhy ako večernica malá, podkovár malý, netopier obyčajný a kriticky ohrozený lietavec sťahovavý, vzácne aj letné kolónie podkovára južného. Zo šeliem je vzácny výskyt rysa ostrovida a vlka dravého, ktoré sú na území Slovenského krasu celoročne chránené.
Pri formovaní tohto územia zohrala činnosť človeka nezastupiteľnú úlohu. Ide o ukážku krajiny, ktorú síce človek ovplyvnil, ale po prírodnej stránke pritom obohatil tým, že zvýšil jej diverzitu. Pracovníci správy svoju činnosť počas celého obdobia sústreďovali najmä na zabezpečenie koordinácie činností v oblasti poľnohospodárstva, lesného hospodárstva, pri ťažbe nerastných surovín, investičných stavebných zámeroch a územných plánoch. Z odborných úloh je to zabezpečenie inventarizácie rastlinstva a živočíšstva, budovanie siete osobitne chránených území i území európskeho významu NATURA 2000, práce na programoch starostlivosti a ochrane rastlinných a živočíšnych druhoch, práce súvisiace s praktickou ochranou a environmentálnu výchovu.
Moderná doba všetko zmenila, človek začal prírodu využívať nielen na zabezpečenie svojich ekonomických potrieb, ale čiastočne aj na oddych a relax. Čo ponúka v tomto smere Slovenský kras? Sú to predovšetkým ľahké turistické aktivity a to najmä pešia turistika, cykloturistika a turistika týkajúcu sa návštevy sprístupnených jaskýň a historických pamiatok blízkeho okolia. Turistami sú najviac vyhľadávané sprístupnené jaskyne Domica, Gombasecká, Jasovská i Krásnohorská. Obľúbená je aj návšteva Zádielskej tiesňavy, Turnianskeho hradu, Hájskych vodopádov či Silickej ľadnice a zaujímavé trasy po Silickej i Plešivskej planine.
Na území národného parku je vyznačených asi 270 km turistických chodníkov, je vybudovaných 7 náučných chodníkov s informačnými panelmi na trase a vyznačených je asi 50 km cyklotrás. Zo športových aktivít je výnimkou zo zákona o ochrane prírody a krajiny povolené skalolezectvo v NPR Zádielskej tiesňava a lietanie na závesných a padákových klzákoch. Určené miesto štartovacej rampy je na Jasovskej planine. Tieto aktivity sú časovo i priestorovo obmedzené. Slovenský kras je už dlhoročne spätý s orientačným behom. Každoročne sa tu konajú preteky rozličných výkonnostných kategórií od amatérov až po profesionálov. Umožňuje to vhodná konfigurácia terénu. Dlhoročnú tradíciu majú preteky o pohár Slovenského krasu.
Je a stále aj bude naším záujmom umožniť ľuďom žijúcim v území, ale aj jeho návštevníkom možnosť spoznať prírodu Slovenského krasu v maximálne možnej miere, avšak bez ohrozenia jej hodnoty. Účinná ochrana biodiverzity prírody národného parku a biosférickej rezervácie prináša celý rad otázok, ktoré nie je možné vyriešiť bez aktívnej spolupráce správy národného parku s komunitami miestnych obcí, vlastníkmi pozemkov, miestnymi podnikateľskými subjektmi, rôznymi záujmovými združeniami a ďalšími subjektmi pôsobiacimi v regióne. Myslíme si ale, že všetko dokážeme spoločným úsilím vyriešiť k obojstrannej spokojnosti.
