OSLÁVILI SME STREDOEURÓPSKY DEŇ STROMOV

OSLÁVILI SME STREDOEURÓPSKY DEŇ STROMOV

Dávajú nám kyslík, sú domovom pre množstvo živočíchov, v horúčave nám poskytujú tieň, dávajú nám potravu, liečivá, drevo na oheň alebo na výrobu nástrojov, stavebný materiál. Sú významným krajinotvorným a kompozičným prvkom, s ktorým sa stretávame takmer na každom kroku, či už v mestách alebo voľnej krajine. Stromy sú jednoducho pre nás vzácnym darom. Patria medzi najstaršie a najdlhovekejšie organizmy na našej planéte.

Tak ako každý rok, aj v tomto si 20. októbra pripomíname Stredoeurópsky deň stromov.

Tradícia Dňa stromov vznikla v 19. storočí na podnet novinára J. Sterlinga Mortona v americkom štáte Nebraska, ktorý presadzoval teóriu, že pre celkové zlepšenie klímy je nevyhnutná prítomnosť stromov. Nezostal však len pri písaní článkov s touto tematikou, ale vyzval občanov, aby sa 4. januára 1872 zapojili do Dňa stromov vysadením stromčekov vo svojom okolí. Odhaduje sa, že v rámci jeho iniciatívy vysadili v Nebraske viac ako jeden miliónov stromov.

Postupne sa myšlienka osláv Dňa stromov rozšírila do celého sveta. V tento deň sa schádzajú členovia rôznych organizácií a jednotlivci, aby si pripomenuli dôležitosť a význam stromov pre život, spoločne ich vysádzali a realizovali ďalšie zaujímavé aktivity a programy.

Popis foto: Alej stomov Rakúsy
Autor: A. Potaš

Staré stromy ako symboly národov

Už od nepamäti prejavoval človek záujem o stromy, najmä tie staré, ktoré sa postupne stávali predmetom kultu. Boli uctievané a teda prirodzeným spôsobom aj chránené. Úcta voči nim sa dedila z generácie na generáciu. Napríklad lipa sa stala symbolom Slovanov, dub Germánov a sakura Japoncov. Niektoré národy sveta majú strom v štátnom znaku, alebo na štátnej zástave, napríklad céder na zástave Libanonu a javor na zástave Kanady.

Stromy boli a sú častým objektom básnikov, maliarov, fotografov alebo ľudových liečiteľov, sú posolstvom minulosti. Ich poznávanie a ochrana je prejavom kultúry každého národa. Dokážu nás zaujať svojim mohutným vzrastom, veľkým fyzickým vekom, zvláštnym habitusom neopakovateľnej estetickej hodnoty, nezvyčajným tvarom kmeňa, pestrosťou farieb kvetov alebo listov, a samozrejme, kvalitou genetického materiálu, ktorý v sebe skrývajú.

Asi najznámejším stromom na Slovensku je lipa kráľa Mateja Korvína v Bojniciach. Ide o lipu veľkolistú, ktorá má približne 700 rokov a obvod kmeňa 11,0 m. Kvôli veľkej historickej a kultúrnej hodnote je vyhlásená za chránený strom.

CHRÁNENÉ STROMY

Na Slovensku sa ochrane starých stromov začala venovať veľká pozornosť najmä v druhej polovici 20. storočia, kedy bolo zaevidovaných najviac významných stromov. V októbri 1955 bol Slovenskou národnou radou prijatý zákon č.1/1955 o štátnej ochrane prírody, podľa ktorého mohli byť významné stromy a ich skupiny vyhlásené za chránený prírodný výtvor alebo chránenú prírodnú pamiatku.

V súčasnosti je ochrana starých alebo iným spôsobom mimoriadne významných stromov zabezpečovaná zákonom č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov.

Stromy sa za chránené vyhlasujú v kategórii chránený strom. Chránené stromy sú stromy s osobitnou legislatívnou ochranou, rozptýlené v krajine na najrozmanitejších miestach, tam, kde im prírodné podmienky a starostlivosť ľudských generácií umožnili rásť a dožiť sa súčasnosti. Sú súčasťou poľnohospodárskej krajiny, lesných komplexov, ale aj ľudských sídiel, historických záhrad a parkov. Sú to buď jednotlivé exempláre, menej alebo viacpočetné skupiny, ale aj rozsiahle stromoradia, náhodne umiestnené alebo zámerne vysadené človekom.

Budovanie sústavy chránených stromov je deklarované zákonom č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov. Základným cieľom budovania sústavy chránených stromov je vytvorenie reprezentatívnej sústavu chránených stromov najmä dobudovaním sústavy o chýbajúce pôvodné druhy s dôrazom na národný, prípadne regionálny význam.
Chránené stromy a ich ochranné pásma sa označujú tabuľou so štátnym znakom Slovenskej republiky a s nápisom.

Koľko máme chránených stromov a koľko bolo ošetrených?

K 31.12. 2015 evidujeme na Slovensku 443 chránených stromov a ich skupín vrátane stromoradí. Fyzicky to predstavuje 1 251 jedincov stromov pozostávajúcich zo 65 taxónov, z toho 32 pôvodných a 33 nepôvodných.

Z chránených stromov a ich skupín bolo 278 v optimálnom stave, 148 bolo ohrozených a 17 degradovaných. V roku 2015 bolo ošetrených 22 chránených stromov a ich skupín (celkovo 63 jedincov). Na financovaní ošetrenia stromov sa podieľali: ŠOP SR z vlastného rozpočtu, vlastníci pozemkov, na ktorých stromy rastú, obce (mimo vlastníctva pozemku) a iné zdroje.

Organizačné útvary ŠOP SR vypracovali 1 910 odborných podkladov pre konanie štátnej správy a samosprávy obcí vo veciach ochrany drevín a chránených stromov.

Popis foto: Majestátny solitér duba letného (Quercus robur) pri Brezničke, vyhlásený za chránený strom v roku 1996. Obvod kmeňa je 379 cm, výška 16 m a vek sa odhaduje na 350 rokov.
Autor: E. Kružliaková

ČO MYSLÍTE, ČO BY POVEDALI STROMY, KEBY VEDELI ROZPRÁVAŤ?

Stromy s nami denne komunikujú. Mali by sme sa snažiť porozumieť im, počúvať hlas šumiaceho lístia, rozpoznať signály, ktoré k nám vysielajú. Pochopiť a poučiť sa z toho ako fungujú a čo pre nás znamenajú.

V dobe klimatických zmien a znižovania biodiverzity môžu byť zdrojom našej inšpirácie a studňou našej múdrosti.

Vedeli ste, že:

- Slovensko patrí medzi najlesnatejšie krajiny v Európe, rozloha lesov tvorí až 41 % z jeho celkovej plochy
- každý zasadený strom je v priebehu svojho rastu schopný absorbovať až 2 tony CO2
- na výrobu 1 tony obyčajného papieru je potrebné zhruba 17 dospelých stromov
- do najväčšej výšky dorastajú sekvoje (78 m, 9 m priemer kmeňa)
- najmohutnejší strom na svete je sekvojovec mamutí s menom General Sherman, ktorý sa nachádza v Kalifornii
- najstaršie stromy na Slovensku sú lipa kráľa Mateja v Bojniciach a dub v Dubinnom (cca 700 rokov)
- Africké baobaby dokážu v sebe zadržať aj 120 000 litrov vody
- najrýchlejšie rastúce stromy sú austrálske eukalypty, ktoré za necelých 20 rokov narastú až do výšky 35 m

Niekoľko našich rád /odporúčaní k záchrane stromov:

- preferujme obojstrannú tlač (v administratíve alebo v oblasti služieb minie jedna osoba približne 75 kg papiera)
- nikdy netlačme a nekopírujme dokumenty zbytočne
- používame recyklovaný papier (papier môže byť recyklovaný 6 - 8 krát)
- dávajme prednosť internetovým verziám novín a časopisov
- využívajme elektronické zasielanie výpisov, fakturácie a archivácie dokumentov
- odmietajme reklamné letáky (v jednej poštovej schránke sa môže ocitnúť za rok až 40 kg nechcenej pošty, ktorá zvyčajne končí v odpadkovom koši)
- separujme odpad - papier (noviny, časopisy, knihy, zošity, písací papier, ústrižky, prospekty, kalendáre, telefónne zoznamy, obalový papier, vlnité lepenky, papierové a kartónové krabice) a vhadzujme tento odpad do zberných kontajnerov s označením "papier".

ŠTÁTNA OCHRANA PRÍRODY SR SA ZAPOJILA DO OSLÁV STREDOEURÓPSKEHO DŇA STROMOV PROSTREDNICTVOM SVOJICH ORGANIZAČNÝCH ÚTVAROV.

Správa Národného parku Muránska planina dňa 20. októbra uskutočnila pre študentov odboru cestovného ruchu zo Strednej priemyselnej školy v Tisovci exkurziu do Hrdzavej doliny s názvom Tajomstvá lesa Hrdzavej doliny.

Správa Národného parku Nízke Tatry (NAPANT) uskutočnila od 11. do 19. októbra sériu prednášok na tému Strom je veľký dom pre deti z MŠ Východná, MŠ Žirafka a MŠ Bublinka z Liptovského Mikuláša a 21. októbra pre 1. stupeň zo Špeciálnej základnej školy internátnej vo Valaskej. Dňa 24. októbra pripravila pre dôchodcov z Domova dôchodcov a domova sociálnych služieb Hron v Dubovej besedu na tému Liečivé účinky stromov a vplyv lesa na duševné zdravie.

Správa Národného parku Malá Fatra a Škola ochrany prírody Varín dňa 26. októbra uskutoční pre deti z MŠ Obrancov mieru v Rajci výukový program Tajomstvo lesa, v rámci ktorého budú deti odhaľovať jeho vône, rozdiely medzi prirodzeným a umelým les a naučia sa spoznávať lesné živočíchy a rastliny.

Správa Chránenej krajinnej oblasti Biele Karpaty dňa 18. októbra pripravila pre deti z MŠ Nemšová rozprávanie o jabloňových stromoch, rôznych odrodách jabĺk a ich spracovaní, ako aj spoločné lisovanie jablkového muštu spojené s ochutnávkou muštu a sušených jabĺk.

Dňa 19. októbra vysadili zástupcovia donorov projektu Krajina ako živá učebňa v areáli prírodného parku pri Váhu v Trenčíne, miestnej časti Orechové, orech kráľovský. Urobili tak na pamiatku získaného ocenenia za najlepší projekt 10. ročníka grantového programu Nadácie Ekopolis a spoločnosti Slovnaft, a.s Zelené oázy 2016.

Dňa 21. októbra pripravila správa Chránenej krajinnej oblasti Biele Karpaty pre verejnosť informačný stánok v rámci Kopaničárskeho jarmeku v Starej Turej s názvom Bielokarpatský ovocný poklad. Pripravená je prezentácia bohatstva starých odrôd jabloní a hrušiek v Chránenej krajinnej oblasti Biele Karpaty, výstava odrôd, prezentácia genofondového sadu a rôzne informačné a propagačné materiály ŠOP SR.

Správa Chránenej krajinnej oblasti Poľana zrealizovala 19. októbra pre deti z materskej škôlky v Ekocentre pri Správe CHKO-BR Poľana besedu o funkcii stromov, ich adaptácii na zimu, poznávanie stromov prostredníctvom listov a plodov a tvorivé dielne s touto tematikou.

Mohutný dub na plátne poslúžil deťom z MŠ Žirafka z Liptovského Mikuláša ako názorná ukážka pri aktivite Strom je veľký dom, ktože býva v ňom?
Autor: Poliaková, MŠ Žirafka Liptovský Mikuláš

Pracovník environmentálnej výchovy Správy NAPANT oboznamuje škôlkarov MŠ Žirafka z Liptovského Mikuláša s listami, plodmi a prierezmi kmeňov stromov.
Autor: Poliaková, MŠ Žirafka Liptovský Mikuláš

Spracovala: Miriam Balciarová, Ing., ŠOP SR, oddelenie environmentálnej výchovy
Zdroj: http://www.treeoftheyear.org/Uvod.aspx#cast1
http://www.enviroportal.sk/clanok/dnes-oslavujeme-stredoeuropsky-den-stromov
https://www.minzp.sk/sluzby/osveta-neformalna-environmentalna-vychova/aktualne-informacie/stredoeuropsky-den-stromov-oslavujeme-20-oktobra.html
http://www.skautskyradce.cz/164-medzinarodny-den-stromov/
http://stromy.enviroportal.sk/
Ochrana a starostlivosť o chránené stromy, Metodická príručka; Milan Krištof, Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2015 Banská Bystrica

Všetky správy

Marec

Počuli ste, že...