3.1 Čo je Ramsarská konvencia o mokradiach?
Dohovor o mokradiach majúcich medzinárodný význam, predovšetkým ako biotopy vodného vtáctva - bežne označovaný ako Ramsarská konvencia podľa miesta prijatia v Ramsare v Iráne 2. februára 1971 - je prvý z novodobých globálnych medzinárodných dohovorov na ochranu a racionálne využívanie prírodných zdrojov. V súčasnosti sa používa skrátený názov "Dohovor o mokradiach (Ramsar, Irán, 1971)". V priebehu rokov Konferencia zmluvných strán rozpracovala a urobila výklad základných princípov a obsahu textu dohovoru a reaguje na meniace sa priority a trendy v nazeraní na životné prostredie a na vnímanie tejto problematiky.
Jednou z pôvodných motivácií pre vytvorenie konvencie bolo znepokojenie vyjadrené začiatkom šesťdesiatych rokov nad vážnym poklesom početnosti populácií vodných vtákov (najmä kačíc), ako aj potreba ochrany biotopov migrujúcich vodných vtákov - preto sú v jej názve slová "predovšetkým ako biotopy vodného vtáctva". Neskôr však konvencia rozšírila svoj záujem na všetky aspekty ochrany a múdreho využívania mokradí a považuje mokrade za ekosystémy, ktoré sú mimoriadne významné pre ochranu biodiverzity aj pre človeka. Preto je opodstatnené používanie skráteného názvu "Dohovor o mokradiach".
Ramsarská konvencia je medzivládny dohovor, ktorý vytvára rámec pre medzinárodnú spoluprácu pri ochrane a múdrom využívaní mokraďových biotopov. Konvencia vošla do platnosti v r. 1975 a v súčasnosti (august 1999) je jej zmluvnými stranami 116 krajín na celom svete. Tieto do Zoznamu mokradí medzinárodného významu prihlásili vyše 1 000 mokradí, ktoré pokrývajú viac ako 71,3 milióna hektárov (pozri aj prílohu 2).
Depozitárom konvencie je Organizácia spojených národov pre školstvo, vedu a kultúru (UNESCO), administratívnym sekretariátom dohovoru je tzv. ramsarské Byro, ktoré je umiestnené v sídle IUCN - Svetovej únie ochrany prírody v Glande vo Švajčiarsku, vrcholným riadiacim orgánom je Stály výbor, volený zmluvnými stranami konvencie na Konferencii zmluvných strán.
Zástupcovia členských štátov sa stretávajú najmenej každé 3 roky na Konferencii zmluvných strán (pozri aj časť 3.5.1), aby prerokovali plnenie konvencie a jej ďalší rozvoj, posúdili národné skúsenosti, prehodnotli stav lokalít na Zozname mokradí medzinárodného významu, rozvinuli aktivity spolupráce a prijali správy od medzinárodných organizácií.
Ramsarská konvencia udržiava úzke vzťahy s inými globálnymi dohovormi zameranými na životné prostredie, ako sú: