Inventarizácia mokradí prebieha v Slovenskej republike od roku 1992. Jej metodika v zásade vychádza z ramsarskej kategorizácie a ramsarských kritérií, pripravovala sa takmer súbežne s metodikou na mapovanie biotopov (Ružičková et al. 1996) a používa niektoré podobné prístupy. Inventarizácia mokradí v terajšej fáze umožňuje identifikovať niektoré významné lokality, ale celková inventarizácia mokradí je dlhodobý program, ktorý bude pokračovať ešte niekoľko rokov.

    Sumarizáciou niekoľkoročných skúseností s vyhodnocovaním údajov z tejto inventarizácie sme pripravili túto metodiku. Formuláre na inventarizáciu mokradí vydal Slovenský zväz ochrancov prírody a krajiny v roku 1992 a na požiadanie ich dodá Centrum mapovania mokradí SZOPK, nábr. sv. Metoda 17, 971 01 Prievidza, kde v prípade potreby možno získať i mapové podklady.

Pri mapovaní mokradí existujú dve východzie situácie:

• buď máme určitú mokraď za posledný rok (roky) spracovanú a potrebujeme výsledky zapísať do formulára,

• alebo sme mokraďovú lokalitu len vytipovali a čaká nás výskum (botanický, resp. zoologický, prípadne oba). Len ako doplnok terénneho prieskumu odporúčame spracovanie údajov o danej lokalite z literatúry, s patričnou citáciou literárneho zdroja.

Na tieto údaje upozorníme v ďalšom texte výrazom ”Povinný údaj!”

1. strana formulára:

• Meno spracovateľa: uvádzame celé meno a priezvisko. Povinný údaj!

• Adresa: uvádzame privátnu (domácu) adresu. Povinný údaj!

Okresný úrad, odbor ŽP, Krivá 55, 934 01 Levice

tel.: 0813-123456, Po, St, Pi: 7⁰⁰-15⁰⁰ hod.

tel.- privát: 0813-678901, Po až Pi: 19⁰⁰-20⁰⁰ hod.

• Termín zisťovania: Povinný údaj! Príklady: 1996-1998, 1998, resp. V.-VI.1998 a pod.

1. ZÁKLADNÉ (IDENTIFIKAČNÉ) ÚDAJE

• Názov a lokalizácia lokality: Povinný údaj! Uvádzame miestny názov lokality (podľa mapy 1:10 000, 1:25 000...), presnejšie umiestnenie s udaním vzdialenosti a smeru od významných orientačných bodov (obec, cesta, križovatka, vrch, kóta, okraj lesa a pod.) a upresnenie hraníc lokality sú dobrou pomôckou pri neskoršej identifikácii lokality. Dôležité je tento údaj nie len uviesť, ale si ho aj zafixovať, aby bolo možné túto lokalitu v ďalších rokoch bez problémov vyhľadávať v databáze a dopĺňať k nej aktuálne zmeny.

• Štvorec sieťového mapovania: Kód štvorca, v ktorom sa nachádza lokalita vyplníme podľa mapy: DATABANKA FAUNY SLOVENSKA (mierka: 1:500 000, ďalej DFS). Prvé uvádzame číslo vodorovného stĺpca, druhé číslo zvislého stĺpca. Spôsob zápisu môže byť rôzny, napr.: 69-76, alebo 69/76, alebo 6976.

• Zemepisné súradnice: Povinný údaj!

1. s presnosťou na stupne, minúty a sekundy severnej šírky a východnej dĺžky pre odhadnutý stred mokrade. V prípade dlhších úsekov vodných tokov (niekoľko km) je možné uviesť zemepisné súradnice oboch koncových bodov daného úseku vodného toku (ale nie je to nutné, aj tu stačí stred tohoto úseku vodného toku). Príklady krajných hodnôt zemepisných súradníc na Slovensku sú nasledovné:

SEVER - Oravská Polhora: 49°36´54´´ severnej šírky,

JUH - Patince: 47°43´55´´ severnej šírky,

VÝCHOD - Nová Sedlica: 22°34´20´´ východnej dĺžky

ZÁPAD - Záhorská Ves: 16°50´04´´ východnej dĺžky

2. ak máme z vojenských máp (mierka 1:25 000) o danom stredovom bode mokrade odčítané sedemmiestne čísla z osy ”x” aj ”y” – postačujú aj tieto údaje.

Postup k identifikácii kilometrových súradníc na topografickej mape 1:25 000 (podľa Ambros 1999):

Do riadku označeného X vpíšeme čísla identifikujúce súradnice severným smerom (štyri čísla z okraja na mape pri príslušnom štvorci). Pravítkom odmeriame od spodnej strany štvorca vzdialenosť k určovanému bodu na mape v mm, túto vzdialenosť prepočítame na skutočné metre (1 mm na mape = 25 m v teréne) a toto číslo dopíšeme do riadku ako trojmiestne (t.j. napríklad 25 ako 025, 50 ako 050 a pod.).

Do riadku označeného Y vpíšeme čísla identifikujúce súradnice východným smerom (štyri čísla z okraja na mape pri príslušnom štvorci). Pravítkom odmeriame od ľavej strany štvorca vzdialenosť k určovanému bodu na mape v mm a prepočítame na skutočné metre a toto číslo dopíšeme do riadku ako trojmiestne.

• Nadmorská výška: Maloplošné mokrade, resp. mokrade v nížinách dostatočne charakterizuje jeden údaj o nadmorskej výške (napr. 225 m.n.m.). Rozsiahlejšie mokrade, najmä v horskom prostredí, lepšie charakterizuje hypsometrické rozpätie (napr. 741 - 765 m.n.m.).

• Geomorfologický celok: Odporúča sa vyplniť číslom (podľa mapy DFS) alebo názvom. Napríklad uvedieme buď ”Vtáčnik” alebo ”280”, resp. buď ”Košická kotlina” alebo ”400”, buď ”Borská nížina” alebo ”770” atď.

Ak je lokalita na rozhraní dvoch geomorfologických celkov, je vhodnejšie uviesť len číselné údaje podľa mapy Databanky fauny Slovenska (1:500 000), napr. 110/803 (tzn., že lokalita sa nachádza na rozhraní Tribča a Žitavskej pahorkatiny).

• Povodie: Vyplníme podľa možnosti, do povodia ktorého väčšieho toku lokalita spadá. Ak nevieme, uvedieme názov najbližšieho vodného toku.

• Katastrálne územie: Povinný údaj! Uvedieme buď katastrálne územie (k.ú.) alebo územno technickú jednotku (UTJ), v odôvodnených prípadoch aj obidva údaje. Na zistenie týchto údajov používame mapy, napr. ”Slovenská republika - mapa správneho rozdelenia”, alebo ”Mapa územného a správneho usporiadania Slovenskej republiky”. Obidve mapy boli vydané v roku 1996 a majú mierku 1 : 400 000. Možno samozrejme použiť aj novšie mapy a mapy iných mierok, pokiaľ sú na nich zakreslené hranice k.ú. a UTJ.

Príklad: Prievidza (UTJ) má niekoľko katastrálnych území: Prievidza, Hradec, Veľká a Malá Lehôtka. Keď sa mokraď nachádza v k.ú. Hradec, zapíšeme do kolónky ”katastrálne územie” Prievidza (Hradec). Ak UTJ nie je členená na menšie jednotky (k.ú.) uvedieme len túto obec, napr. Gajary.

• Okres (Obvod): Povinný údaj! Uvedieme okres podľa máp územného a správneho členenia Slovenskej republiky (z roku 1996 alebo novších). V prípade Bratislavy a Košíc uvedieme aj mestskú časť, resp. obvod. Stačí napr. Bratislava IV., Košice I.

• Veľkosť lokality: Povinný údaj! Použitú jednotku plochy alebo dĺžky (m², ha, m, km ...) stačí podčiarknuť alebo zakrúžkovať, číselný údaj zapísať buď za text ”presne zistená” alebo za text ”odhadnutá”.

• Vlastník/užívateľ: Uvedieme, ak je nám tento údaj známy, aktuálny stav vlastníckych alebo užívateľských vzťahov k lokalite (obecný, súkromný, družstevný, štátny pozemok a pod.), prípadne i konkrétneho vlastníka.

2. CHARAKTERISTIKA EKOSYSTÉMU

• Geológia (substrát): Uvedieme, ak je nám tento údaj známy, stručnú charakteristiku podkladu a geologických pomerov lokality (druh horniny v podloží).

• Reliéf: Vyplníme alebo označíme krížikom to políčko (políčka), ktoré zodpovedajú skutočnosti, napr.: päta svahu (X).

• Pôda: Stručné označenie typu a chemizmu pôd na lokalite, ak nám je tento údaj známy.

• Voda: Povinný údaj! Vyplníme alebo označíme krížikom tie políčka, ktoré charakterizujú popisovanú mokraď: podľa členenia tejto kapitolky ”voda” – teda buď v časti ”Vlhčiny a močiare”, buď v časti ”Stojaté vody”, alebo v časti ”Tečúce vody”. Ak ide o rôznorodú mozaiku mokraďových biotopov, môžeme vyplniť kolónky vo viacerých častiach tejto kapitolky (dolná tretina 1. strany formulára).

Údaj o kvalite vody uvedieme opisným spôsobom (priezračná, kalná, zapáchajúca apod.), ale ak máme informácie o saprobite vody, trofickom stave (oligotrofická, mezotrofická, eutrofická), prípadne stupni čistoty, BSK₅ a pod., uvedieme tie.

• Flóra a fauna (vzácne, ohrozené, biogeograficky a inak významné druhy rastlín a živočíchov): Povinný údaj!

Údaje o faune alebo o flóre sú bezpodmienečne nutné pre následnú kategorizáciu danej mokrade. Uvádzame informácie predovšetkým o výskyte významných rastlinných a živočíšnych druhov alebo spoločenstiev, najmä tých, ktoré prispievajú k významu lokality (napr. endemické, ohrozené, chránené druhy, reliktné druhy a spoločenstvá, druhy a spoločenstvá predstavujúce jedinečné príklady vývoja prírody, biogeograficky, hospodársky a zdravotne významné a pod.), informácie o významných populáciách v rámci areálu (ak je možné uveďte aj počty), vrátane migrujúcich, sezónne sa vyskytujúcich druhov (významná generačná lokalita, hniezdisko, nocovisko, zimovisko, prechodné stanovisko atď.). Ak máme k dispozícii úplné zoznamy, možno ich priložiť. Názvy rastlín a živočíchov píšeme čitateľne, podľa možnosti používajte vedecké názvy. Pri menosloví a hodnotení ohrozenosti vychádzame z aktuálnych zoznamov flóry a fauny SR. Odporúčané zdroje - Marhold, Hindák (eds.) (1998) pre nižšie a vyššie rastliny, Ružičková et al. (1996) pre biotopy, rastlinné spoločenstvá a bezstavovce, Holčík (1996) pre ryby, Urban et al. (1998) pre obojživelníky a plazy, Krištín et al. (1998) pre vtáky, Stollmann et al. (1997) pre cicavce. Medzinárodne významné druhy rastlín a živočíchov sú v tabuľke 1-5. Chránené druhy vyznačíme podľa vyhlášky MŽP SR č. 93/1999 Z.z. o chránených rastlinách a chránených živočíchoch.

Keď priestor jednej strany nepostačuje, možno použiť aj dve zadné strany formulára, ako doplnok, prípadne priložíme zoznamy na osobitných listoch (s patričným upozornením na tento fakt na 2. strane formulára - teda pri ”flóre a faune”). Ak uvádzame zoznam druhov podľa literárnych údajov, uvedieme aj citáciu použitej literatúry - hneď za zoznamom druhov.

• Vegetácia: Povinný údaj! Vyplníme alebo označíme krížikom tie políčka, ktoré charakterizujú danú lokalitu, t.j. všetky typy, ktoré sa na lokalite vyskytujú, ich kombinácie, prípadne v % ich plošné zastúpenie.

• Typ ekosystému: Povinný údaj! Vyplníme alebo označíme krížikom tie políčka, ktoré sú nám o danej mokradi známe.

3. OKOLIE EKOSYSTÉMU

• Bezprostredné: Vyjadrujeme číselne (v % obvodu mokrade) styk s okolím - podľa predtlače (napr.: orná pôda 50 %, lúky a pasienky 40 % a obytná časť sídiel 10 %).

• Širšie: Odhadom vyjadrujeme v % podiel typov krajiny v širšom okolí mokrade - podľa predtlače

 

 

(napr.: oráčinová 20 %, lúčna 70 %, lesná 10 %).

4. strana:

4. VYUŽÍVANIE, OHROZENIE, NARUŠENIE

• Spôsob využívania ekosystému v minulosti - aký: Vyplníme, ak nám je tento údaj známy; uveďte hlavné činnosti na lokalite mokrade alebo v jej povodí, ktoré ovplyvnili jej súčasný stav.

• Spôsob dnešného využívania: Začiernime alebo krížikom označíme tie políčka, ktoré sme zistili o danej mokraďovej lokalite.

• Zmeny v ekosystéme: Postupujeme analogicky, ako v predchádzajúcom bode.

• Spôsob využívania ekosystému v budúcnosti (plánovaný) - aký: Vyplníme ak sú nám takéto údaje k dispozícii (napr. známe projekty, plány, návrhy, zámery, najmä tie, ktoré môžu zmeniť ekologický charakter lokality).

5. OCHRANA, STAROSTLIVOSŤ

• Ochrana ekosystému: Povinný údaj! Aby bolo zrejmé, či je to plocha na území veľkoplošného chráneného územia - národného parku (NP) alebo chránenej krajinnej oblasti (CHKO), alebo je to lokalita v ochrannom pásme národného parku (OP NP), alebo je mimo týchto veľkoplošných chránených území.

Žiaľ, kategórie maloplošných chránených území nie sú aktuálne (čo súvisí s tlačou formulárov v roku 1991). Z tohoto dôvodu je žiadúce, ak ide o maloplošné chránené územie, urobiť od textu ”maloplošné” šípku smerom do ľava (do voľného priestoru tejto kolónky) a skratkou uviesť kategóriu maloplošného chráneného územia (MCHÚ) podľa Zákona č. 287/1994 Z.z.: NPR = národná prírodná rezervácia, PR = prírodná rezervácia, CHA = chránený areál, PP = prírodná pamiatka, alebo ide o súkromné chránené územie (maloplošné): súkromná PR, súkromný CHA, súkromná PP.

• Návrh opatrení starostlivosti (manažmentu) o ekosystém: Podľa vlastného uváženia uvedieme návrh opatrení na prípadné zlepšenie – optimalizáciu stavu danej mokrade. Ak je týchto odporučení viac, je vhodné ich vymenovať v číslovaných odsekoch, alebo v blokoch s odrážkami.

V dolnej časti tejto kolónky, ak máme informácie, uvedieme údaje o realizovaní alebo spracovaní ORO, t.j. osobitného režimu ochrany ekosystému, prípadne programu záchrany a pod.

• Vyplníme alebo označíme ”X” tie políčka, ktoré sa týkajú čiastkových významov danej lokality. Ak má táto mokraď iný význam, ako je uvedené v predtlači, uvedieme tento údaj za text ”iný význam – aký:”

• Celkový význam: Povinný údaj!

Mapovateľ uvedie svoj názor na významnosť sledovanej mokrade, podľa nasledovných charakteristík:

• menšie mokrade, ovplyvňujúce najbližšie okolie, so sústredeným výskytom bežných druhov rastlín a živočíchov – viazaných na mokrade
• mokrade s miestnym hydrologickým významom
• mokrade významné ich ekostabilizačnou funkciou, napr. ako liahniská obojživelníkov, lokality významné produkciou rýb a podobne.

• mokrade rôznej veľkosti, s výraznejším hydrologickým, biologickým a ekologickým ovplyvňovaním okolia (minimálne niekoľkých obcí)
• výskytištia významných chránených a ohrozených druhov fauny a flóry
• chránené územia, územia netypické alebo naopak územia charakteristické pre daný región (okres, geomorfologický celok, napr. okr. Komárno, Horehronie, Poiplie, Záhorie, Zemplín a pod.)
• významné stanovištia, generačné lokality, alebo miesta rozmnožovania fauny mokradí
• lokality so sociálnymi a kultúrnymi hodnotami (hospodárske využívanie v ekologicky únosnej miere, napr. rybolov, zber tŕstia, rekreácia, agroturistika)

Mokrade národného (celoslovenského) významu:

• mokrade významné z celoslovenského hľadiska
• mokrade významné z nadregionálneho hľadiska, teda významom presahujúce jeden okres alebo jeden geomorfologický celok (podľa mapy Databanky fauny Slovenska)
• lokality charakteristické pre Slovensko z hľadiska botanického, zoologického, limnologického, hydrologického – najmä prirodzené a prírode blízke mokrade, charakteristické pre väčší biogeografický celok, napr. Západné Karpaty
• mokrade s podstatnou hydrologickou, biologickou alebo ekologickou úlohou – v prirodzenom fungovaní veľkého povodia
• špecifické typy mokradí, vzácne alebo neobvyklé na území Slovenska
• mokrade tvoriace biotop pre dostatočne veľké populácie vzácnych, zraniteľných alebo ohrozených druhov a poddruhov rastlín alebo živočíchov, alebo pre dostatočne veľký počet jedincov týchto taxónov
• mokrade významné pre zachovanie biologickej a ekologickej diverzity oblasti, vďaka kvalite a zvláštnostiam flóry a fauny
• mokrade so zvláštnym významom pre rastliny alebo živočíchy v kritickom štádiu ich biologického vývojového cyklu
• mokrade so zvláštnym významom pre jeden alebo viac endemických druhov rastlín alebo živočíchov, či endemických spoločenstiev.

Môžu byť tvorené jednou plošne veľkou mokraďou alebo skupinou menších mokradí.

Mokrade medzinárodného významu:

• mokrade spĺňajúce kritériá Ramsarskej konvencie pre zaradenie do celosvetového Zoznamu mokradí medzinárodného významu (viď kapitola 4.2).

    Pri výbere druhov sme zohľadnili prístup českých kolegov (Hudec et al. 1993) z územia ČR s podobným druhovým zložením. Ďalšie informácie o uvedených medzinárodných dohovoroch a iniciatívach, prípadne o ďalších nezaradených druhoch nájdeme v príspevku Kadlečík a Baláž (1997).

- mokrade patriace do niektorého z typov ohrozených prírodných biotopov v Európe podľa rezolúcie Stáleho výboru Dohovoru o ochrane európskych voľne žijúcich organizmov a prírodných stanovíšť č. 4 (1996), ktoré sa prednostne evidujú a chránia pri budovaní siete EMERALD Network (pozri prílohu A k tejto kapitole).
 
 

Ekosystém zapísaný v medzinárodnom zozname:

• do tejto kategórie patria mokrade zapísané do zoznamu ”Významné vtáčie územia v Európe” (ICBP a IWRB, resp. BirdLife International), súčasť lokality zapísanej do Svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO, Biosférickej rezervácie UNESCO (Program MaB) a i.

• Publikované (literatúra): Uvedieme všetky známe citácie publikácií týkajúcich sa danej lokality (ak je to možné, priložte separáty, kópie)
• Nepublikované – aké, kde uložené: Podľa vedomostí mapovateľa uvedieme textové nepublikované údaje a miesto ich uloženia (výskumné správy, rezervačné knihy, osobitné režimy ochrany, vlastné poznámky a pod.)
• Iné – aké: Iné ako hore uvedené, napr. zbierkové materiály (herbár, entomologická zbierka, dermoplastické preparáty a pod.), fotografie a filmy týkajúce sa danej lokality
• Ďalšie osoby so znalosťami o ekosystéme: Uvádzame mená, priezviská a adresy osôb, ktoré realizovali na danej lokalite botanický, zoologický alebo hydrologický výskum.

- nalepíme kópiu mapy s farebným ohraničením sledovanej lokality

- pre rozsiahle mokrade možno použiť mapy v mierke 1 : 50 000

- pre menej rozsiahle používame mapy v mierke 1 : 25 000 alebo 1 : 10 000

- pre malé mokrade (do 2 ha) požívame mapy v mierke 1 : 5 000

- najvhodnejšou mapou je vojenská mapa v mierke 1 : 25 000

Kópie potrebných máp je možné získať na pracoviskách Slovenskej agentúry životného prostredia, prípadne v Centre mapovania mokradí.

Táto kolónka sa môže využiť podľa uváženia mapovateľa.

8. až 11. strana:

• na túto a nasledujúce strany nalepte fotografie lokality (ak sú k dispozícii)
• prípadne napíšte ďalšie údaje o ekosystéme, ktoré sa nevmestili do kolóniek dotazníka, napríklad: doplnkové aktuálne údaje o zmenách na lokalite počas vášho mapovania, alebo ďalšie zoznamy zistených druhov fauny a flóry, resp. ďalšiu kópiu mapy v inej mierke ako bolo uvedené v bode 8. formulára a podobne.

• Je vyhradená na uvedenie identifikačných údajov o mapovateľovi, ako sú:

súkromná adresa, číslo OP, dátum narodenia, rodné číslo, adresa a číslo telefónu do zamestnania (dôvodom uvedenia týchto údajov je možnosť vyplácania odmien za mapovanie mokradí, keď sú na tento účel finančné zdroje). Pozri text v úvodnej časti metodiky – pri hesle ”Adresa”.

a) Centrum mapovania mokradí SZOPK

nábr. sv. Metoda 17

971 01 Prievidza

 

b) SAŽP – COPK

Dlhá 3

971 01 Prievidza

(podľa rezolúcie Stáleho výboru Bernskej konvencie č. 4 (1996) - kódy a označenia biotopov podľa klasifikácie palearktických habitatov; vybraté typy biotopov sú označené !)

1. POBREŽNÉ A HALOFYTICKÉ SPOLOČENSTVÁ

15. SLANISKÁ, SOĽNÉ STEPI, SOĽNÉ KROVINY A LESY

15.1 Ročné pionierske soľné trávne porasty

!15.14 Krypsoidné (Crypsis) spoločenstvá centrálnej Euroázie

!15.4 Suboceánické vnútrozemské slaniskové lúky

!15.A Kontinentálne slané stepi a slaniská

 

2. SLADKÉ VODY

22. STOJATÉ SLADKÉ VODY

22.1 Trvalé mláky a jazerá

!22.11 Oligotrofné vody s nedostatkom vápenca

22.2 Obojživelné mokraďové spoločenstvá

!22.31 Eurosibírske trvalé obojživelné mokraďové spoločenstvá

22.32 Eurosibírske nízke obojživelné mokraďové trávne porasty

!22.321 Nízke bahničkovité spoločenstvá

22.322 Medzidunové zníženiny so zemežlčou

22.323 Nízke spoločenstvá so sitinou Juncus bulbosus

!22.3232 Šachorové porasty

!22.3233 Nízkobylinné spoločenstvá zamokrených pôd

22.35 Mokraďové obojživelné spoločenstvá centrálnej Euroázie

!22.351 Panónske spoločenstvá nízkych ostríc na brehoch riek

 

22.4 Euhydrofytné spoločenstvá

22.41 Voľne sa vznášajúca vegetácia

!22.412 Zápoj vodnianky Hydrocharis morsus-ranae

!22.413 Zápoj rezavky Stratiotes aloides

!22.414 Kolónie bublinatky Utricularia

!22.415 Salvíniové zárasty

!22.416 Spoločenstvá s aldrovandkou

22.43 V dne zakorenená plávajúca vegetácia

22.431 Plávajúce koberce širokolistových druhov

22.432 Plávajúce spoločenstvá plytkých vôd

!22.4321 Spoločenstvá s močiarkou Batrachium

!22.4323 Spoločenstvo s perutníkom močiarnym Hottonia palustris

!22.44 Ponorené porasty rias (chár)

!22.5 Vegetácia na dnách periodických mlák a jazier

 

24. TEČÚCE VODY

!24.2 Štrkové brehy riek

 

3. KROVINY A LÚKY

31. VRESOVISKÁ A KROVINY MIERNEHO PÁSMA

!31.1 Európske vlhké vresoviská

31.8 Húštiny západnej Euroázie

31.8B Juhovýchodoeurópske opadavé húštiny

!31.8B1 Panónske a subpanónske húštiny

34. STEPI A SUCHÉ TRAVINNO-BYLINNÉ BIOTOPY NA VÁPENCOCH

34.1 Stredoeurópske pionierske spoločenstvá

34.11 Stredoeurópske skalnaté travinné sute

!34.112 Spoločenstvá rastlín z čeľade tučnolistovitých Crassulaceae

!34.3 Trvalé, husto zapojené travinno-bylinné porasty a stredoeurópske stepi

35. XEROTERMNÉ TRAVINNO-BYLINNÉ BIOTOPY NA SILIKÁTOCH

35.1 Atlantické psicové travinno-bylinné porasty a príbuzné spoločenstvá

!35.11 Spoločenstvá s psicou tuhou Nardus stricta

37. VLHKÉ LÚKY A VYSOKOBYLINNÉ SPOLOČENSTVÁ

37.1 Nížinné vysokobylinné spoločenstvá

!37.13 Kontinentálne vysokobylinné spoločenstvá

!37.14 Východoeurópske lesné vysokobylinné spoločenstvá

!37.2 Eutrofné vlhké lúky

!37.3 Oligotrofné vlhké lúky

37.7 Vlhké vysokobylinné lemové spoločenstvá

37.71Pririečne spoločenstvá

!37.711 Fluviálne spoločenstvá s Angelica archangelica

38. MEZOFILNÉ LÚKY

38.2 Nížinné kosné lúky

!38.25 Kontinentálne lúky

 

4. LESY

41. ŠIROKOLISTOVÉ OPADAVÉ LESY

!41.1Bukové lesy

!41.2 Dubovo-hrabové lesy

!41.4 Zmiešané sutinové a svahové lesy

!41.5 Kyslomilné dubiny

42. IHLIČNATÉ LESY MIERNEHO PÁSMA

42.2 Západopalearktické progénne smrekové lesy

!42.21 Alpínske a karpatské subalpínske smrekové lesy

42.3 Vysokohorské lesy so smrekovcom a borovicou limbou

!42.35 Karpatské lesy so smrekovcom a borovicou limbou

42.5 Západopalearktické borovicové lesy

42.52 Stredoeurópske borovicové lesy

!42.523 Stepné borovicové lesy západnej Euroázie

!42.5233 Karpatské stepné borovicové lesy

!42.5234 Panónske stepné borovicové lesy

44. LUŽNÉ A MOKRAĎOVÉ LESY A KROVINY MIERNEHO PÁSMA

!44.1 Pobrežné vŕbové formácie

!44.3 Stredoeurópske pobrežné jaseňovo-jelšové lesy

44.4 Miešané dubovo-brestovo-jaseňové lesy veľkých riek

!44.41 Veľké stredoeurópske fluviálne lesy

!44.43 Juhovýchodoeurópske dubovo-brestovo-jaseňové lesy

44.9 Jelšové, vŕbové, dubové, osikové mokraďové lesy

44.91 Jelšiny

44.911 Mezo-eutrofné mokraďové jelšiny

!44.9115 Východokarpatské mokraďové jelšiny

!44.914 Stepné mokraďové jelšiny

!44.A Brezové a ihličnaté rašelinové lesy

 

5. RAŠELINISKÁ A MOČIARE

51. VRCHOVISKÁ

!51.1 Vrchoviská blízke prírodným

53. VEGETÁCIA VODNÝCH OKRAJOV

!53.3 Ostricové porasty

54. SLATINY, PRECHODNÉ RAŠELINISKÁ A PRAMENISKÁ

54.1 Prameniská

!54.12 Pramene tvrdej vody

!54.2 Bohaté slatiny

!54.5 Prechodné rašeliniská

!54.6 Spoločenstvá bahnitého dna a s ostricou zobáčikatou

!64. VNÚTROZEMSKÉ PIESKOVÉ DUNY

!65 JASKYNE