biodisparita - biodisparity (pokyny pre kritériá 7 a 8) - rozsah morfologických znakov a spôsobov rozmnožovania v spoločenstve. Biodisparita mokraďového spoločenstva je určená diverzitou a predvídateľnosťou jej habitatov v čase a priestore.
biogeografická oblasť - biogeographical region (kritériá 1 a 3) - vedecky presne určená oblasť, ktorá bola vytvorená s použitím biologických a fyzikálnych parametrov ako sú podnebie, pôdne typy, vegetačný pokryv a pod. Treba si uvedomiť, že u neostrovných štátov sú biogeografické oblasti často cezhraničného charakteru a výber reprezentatívnych, jedinečných atď. typov mokradí si vyžaduje spoluprácu medzi krajinami. V niektorých prípadoch sa ako synonymum používa termín bioregión. Za určitých okolností sa charakter biogeografickej regionalizácie môže líšiť podľa typov mokradí vzhľadom na charakter parametrov určujúcich prirodzenú variáciu.
biogeografická populácia - biogeographical population - uvádza sa niekoľko typov "populácií":
- vlastná
populácia monotypického druhu;
- vlastná
populácia zisteného poddruhu;
- oddelená
migrujúca populácia druhu alebo poddruhu, t.j. populácia, ktorá sa zriedkavo
alebo nikdy nemieša s inými populáciami rovnakého druhu alebo poddruhu;
- tá
"populácia" vtákov z jednej pologule, ktorá trávi mimohniezdne obdobie
v relatívne oddelenej časti druhej pologule alebo oblasti. V mnohých prípadoch
sa tieto "populácie" môžu značne premiešavať s inými populáciami na hniezdiskách,
alebo sa premiešavať so stálymi populáciami rovnakého druhu v období migrácie
a/alebo v územiach mimohniezdneho výskytu;
- regionálna
skupina stálych, túlavých alebo rozptýlených druhov vtákov so zdanlivým
kontinuálnym rozšírením a bez veľkých medzier medzi hniezdiacimi jednotkami,
ktoré by zabránili výmene jedincov počas ich bežných potuliek a/alebo pohniezdneho
rozptylu.
Informácie o biogeografických
populáciách vodných vtákov (a o 1% prahu pre každú populáciu, ak sú k dispozícii
údaje) možno nájsť v publikácii Wetlands International Rose & Scott
(1997) a podrobnejšie údaje pre populácie Anatidae v Afrike a západnej
Euroázii v práci Scott & Rose (1996).
biologická diverzita - biological diversity (kritériá 3 a 7) - variabilita medzi živými organizmami zo všetkých zdrojov, vrátane o.i. suchozemských, morských a iných vodných ekosystémov a ekologických komplexov, ktorých sú súčasťou; patrí sem rozmanitosť v rámci druhu (genetická diverzita), medzi druhmi (druhová diverzita), ekosystémami (ekosystémová diverzita) a ekologickými procesmi.
blízke prírodným - near natural (kritérium 1) - pri použití v kritériu 1 znamenajú tie mokrade, ktoré naďalej fungujú takmer prírodným spôsobom. Toto objasnenie v kritériu umožňuje zapísanie lokalít, ktoré nie sú neporušené, ale naďalej obsahujú hodnoty, ktoré ich robia medzinárodne významnými.
čeľaď - family (kritérium 7) - súbor rodov (a druhov) majúcich spoločný fylogenetický pôvod, ako napr. šproty, sardinky a slede z čeľade Clupeidae.
druh - species (kritériá 2 a 4) - prirodzene sa vyskytujúce populácie vzájomne sa oplodňujúce, alebo schopné vzájomného oplodňovania v prírode. Do tohto kritéria (a iných) sú zahrnuté aj poddruhy.
ekologické spoločenstvá - ecological communities (kritérium 2) - všetky prirodzene sa vyskytujúce skupiny druhov obývajúcich spoločné prostredie, so vzájomnými interakciami, najmä prostredníctvom potravových vzťahov a relatívne nezávislých od iných skupín. Ekologické spoločenstvá môžu byť rôznej veľkosti a väčšie môžu obsahovať menšie spoločenstvá.
endemický druh - endemic species (pokyny pre kritérium 7) - druh, ktorý je jedinečný pre jednu biogeografickú oblasť, t.j. nevyskytuje sa nikde inde na svete. Skupina druhov rýb môže byť pôvodnou pre subkontinent s niektorými druhmi endemickými pre jeho určitú časť.
globálne ohrozené druhy - globally threatened species (kritériá 2, 5 a 6) - druhy alebo poddruhy, ktoré sú registrované skupinami špecialistov Komisie IUCN pre prežitie druhov alebo v Červených knihách buď ako kriticky ohrozené, ohrozené, alebo zraniteľné. Treba si uvedomiť, že hlavne pre taxóny bezstavovcov sú záznamy v Červených zoznamoch IUCN neúplné a dynamické, čo odráža nedostatočné znalosti o celosvetovom statuse mnohých taxónov. Termíny "zraniteľný", "ohrozený" alebo "kriticky ohrozený" druh sa preto musia interpretovať na národnej úrovni podľa najlepších dostupných vedeckých znalostí o stave prílušného taxónu.
hodnoty mokradí - wetland values (kritérium 7) - úlohy, ktoré mokrade hrajú vo fungovaní prírodných ekosystémov, ako je oslabovanie povodní, zadržiavanie zdrojov podzemnej a povrchovej vody, zachytávanie sedimentov, zmenšovanie erózie, znižovanie znečistenia a poskytovanie biotopu.
jedinečný - unique (kritérium 1) - jediný svojho druhu v danej biogeografickej oblasti. Typy mokradí sú definované v časti 4.3.
kras - karst (časť 4.2.3.1) - krajina vytvorená na rozpustných horninách s účinným podzemným odvodňovaním. Kras je charakteristický jaskyňami, priepasťami, závrtmi, nízkym povrchovým odvodňovaním a je tvorený najmä, ale nie výlučne, na vápencoch.
kritické štádium - critical stage (kritérium 4) - myslí sa štádium životného cyklu druhov závislých na mokradiach. Kritické štádiá sú tie činnosti a obdobia (hniezdenie, migračné zastávky atď.), ktoré pri narušení alebo zabránení môžu ohroziť dlhodobé zachovanie druhu. Pre niektoré druhy (napr. Anatidae) sú životne dôležité oblasti, kde prebieha ich pŕchnutie.
kriticky ohrozený - critically endangered (kritérium 2) - podľa Komisie pre prežitie druhov IUCN (Kadlečík 1995d). Taxón je kriticky ohrozený, keď je vystavený mimoriadne vysokému riziku vyhynutia v prírodnom prostredí v bezprostredne blízkej budúcnosti, ako je to definované pre živočíchy niektorým z kritérií (A-E) v Prílohe 3 Červeného zoznamu ohrozených živočíchov IUCN z r. 1996 (Bailie & Groombridge 1996), alebo pre rastliny niektorým z kritérií (A-E) v Prílohe I Červeného zoznamu ohrozených rastlín IUCN z r. 1997 (Walter & Gillett 1998). Pozri tiež "globálne ohrozené druhy".
medzidruhový vzťah (interakcia) - species interaction (kritérium 7) - výmena informácií alebo energie medzi druhmi, ktoré majú osobitný význam, napr. symbióza, komenzalizmus, spoločná ochrana zdrojov, spoločné rozmnožovanie, hniezdny parazitizmus, rozvinutá rodičovská starostlivosť, skupinový lov, vzťahy medzi dravcom a korisťou, parazitizmus a hyperparazitizmus. Medzidruhové vzťahy sa vyskytujú vo všetkých ekosystémoch, osobitne sú však rozvinuté v druhovo bohatých klimaxových spoločenstvách, ako sú koralové útesy a starobylé jazerá, kde tvoria významnú zložku biologickej diverzity.
migračná trasa (cesta) - rýb - migration path (kritérium 8) - cesta, ktorou niektoré druhy rýb, ako napríklad lososy a úhory, tiahnu na neresiská a krmoviská alebo miesta odchovu a ktorou sa z nich vracajú. Migračné cesty často prekračujú medzinárodné hranice alebo hranice medzi vnútroštátnymi administratívnymi oblasťami.
migračná trasa - vtákov - flyway (pokyny ku kritériu 2) - pojem používaný na opis oblastí sveta, využívaných migrujúcimi vodnými vtákmi a definovaný ako migračná cesta (migračné cesty), ako aj územia využívané populáciami vodných vtákov pri presunoch medzi ich hniezdiskami a zimoviskami. Každý jednotlivý druh a populácia migruje odlišným spôsobom, využíva rôzne cesty a rozličné sústavy lokalít na hniezdenie, zastávky na migrácii a zimovanie. Jednotlivé migračné trasy preto pozostávajú z mnohých prekrývajúcich sa migračných systémov jednotlivých populácií a druhov vodných vtákov, z ktorých každý uprednostňuje iný biotop a migračnú stratégiu. Z poznania týchto rozličných migračných systémov je možné zoskupiť migračné cesty využívané vodnými vtákmi do širších migračných trás, z ktorých každú využívajú mnohé druhy, často podobným spôsobom, počas ich ročných migrácií. Súčasné výskumy migrácií mnohých kulíkotvarých napríklad naznačujú, že môžu byť zoskupené do ôsmich migračných trás: východoatlantická, mediteránno-čiernomorská, západoázijsko-africká, stredoázijsko-indická (indický subkontinent), východoázijsko-austrálioázijská a tri migračné trasy v Amerikách a neotropickej oblasti.
Medzi migračnými trasami nie je presné ohraničenie a separácia a nedá sa povedať, že ich pracovné používanie má veľký biologický význam. Je to skôr vhodný koncept, ktorý umožňuje zohľadňovanie biológie a ochrany vodných vtákov, spolu s ostatnými sťahovavými druhmi, v širších geografických jednotkách, do ktorých možno viac-menej rýchlo zoskupiť migráciu druhov a populácií.
nepôvodný (introdukovaný) druh - non native (introduced) species - druh, ktorý nepochádza a nevyskytuje sa prirodzene v určitom ekosystéme v danej krajine.
nepriaznivé podmienky - adverse conditions (kritérium 4) - ekologické podmienky mimoriadne nevhodné pre prežitie rastlinných alebo živočíšnych druhov, ktoré sa vyskytujú počas nepriaznivého počasia ako je dlhotrvajúce sucho, záplavy, chlad a pod.
neresisko - spawning ground (kritérium 8) - tá časť mokrade, ktorú využívajú ryby (a iné živočíchy) na neres, párenie, vypúšťanie gamét, ich oplodňovanie, prípadne kladenie oplodnených ikier, ako napr. slede, alózy, platesy a mnohé druhy sladkovodných rýb. Neresiskom môže byť časť rieky, koryto potoka, príbrežná alebo hlboká zóna jazera, inundácia toku, mangrovy, slaný močiar, porast trste, ústie rieky alebo plytký morský breh. Prítok sladkej riečnej vody do mora môže vytvoriť vhodné neresové podmienky na priľahlom morskom pobreží.
odchovňa - nursery (kritérium 8) - časť mokrade využívaná rybami, ktorá poskytuje úkryt, kyslík a potravu pre rané vývojové štádiá mlade. U niektorých druhov, ako napr. pri hniezdiacich tilápiách, rodičia zostávajú v odchovni a mlaď ochraňujú, kým u iných druhov rodičia mlaď neochraňujú, tá sa však skrýva v úkrytoch vyskytujúcich sa v odchovni (napríklad ikru a mlaď neochraňujúce sumcovité).
Schopnosť mokradí fungovať ako odchovne záleží od zachovania rozsahu prirodzených cyklov inundácií, striedania prílivu a odlivu, kolísania teploty vody alebo živín; Welcomme (1979) ukázal, že 92 % variabilty úlovku v rybolove v mokradi možno vysvetliť súčasným priebehom záplav.
ohrozené ekologické spoločenstvo - threatened ecological community - ekologické spoločenstvo, ktoré pravdepodobne vymizne v prírodnom prostredí, ak okolnosti alebo faktory ohrozujúce ich rozšírenie, prežitie alebo evolučný vývoj budú naďalej pôsobiť.
Pre ohrozené ekologické spoločenstvo platí, že toto spoločenstvo je vystavené súčasnému a pokračujúcemu ohrozeniu, ktoré pravdepodobne povedie k jeho vymiznutiu a prejavuje sa niektorým alebo viacerými procesmi:
- Výrazná redukcia geografického rozšírenia. Výrazné zmenšenie rozšírenia sa považuje za merateľnú zmenu, ktorou sa rozšírenie ekologického spoločenstva zmenšilo na menej ako 10 % pôvodného areálu, alebo celková plocha ekologického spoločenstva je menej ako 10 % pôvodnej výmery, alebo ak menej ako 10% rozlohy ekologického spoločenstva je na plochách s výmerou dostatočnou na ich pretrvanie viac ako 25 rokov. (Hodnota 10 % je orientačná a pre niektoré spoločenstvá, najmä tie, ktoré pokrývali pôvodne relatívne rozsiahle oblasti, môže byť vhodnejšie použiť inú hodnotu).
- Výrazná zmena štruktúry spoločenstva. Štruktúra spoločenstva zahŕňa identitu a počet druhov, ktoré tvoria ekologické spoločenstvo, relatívnu a absolútnu abundanciu týchto druhov a počet, typ, ako aj intenzitu biotických a abiotických procesov, ktoré pôsobia v spoločenstve. Výrazná zmena v štruktúre spoločenstva je merateľnou zmenou, ktorou sa abundancia druhov, abiotické vzťahy alebo biotické interakcie menia v takom rozsahu, že obnova tohto ekologického spoločenstva nie je pravdepodobná v priebehu 25 rokov.
- Vymiznutie alebo úbytok pôvodných druhov, ktoré majú najvýznamnejšiu úlohu v spoločenstve. Týka sa to druhov, ktoré sú významnými štrukturálnymi zložkami spoločenstva alebo sú významné v procesoch, ktoré udržiavajú spoločenstvo, alebo majú významnú úlohu v spoločenstve, napr. dominantné druhy drevín.
- Obmedzené geografické rozšírenie (determinované na národnej úrovni), takže spoločenstvo môže rýchlo zaniknúť pôsobením ohrozujúcich procesov.
- Procesy v spoločenstve sa menia v takom rozsahu, že nastane výrazná zmena štruktúry spoločenstva. Procesy v spoločenstve môžu byť abiotické (napr. požiare, zaplavenie, zmenené hydrologické pomery, salinita, prísun živín) alebo biotické (napr. opeľovače, rozširovatelia semien, narušenie pôdy stavovcami, ktoré ovplyvňuje klíčenie rastlín). Tento bod upozorňuje na význam ekologických procesov pri udržiavaní ekologického spoločenstva, napr. režimu požiarov, záplav, cyklónov, a na to, že narušenie týchto procesov môže viesť k ústupu ekologického spoločenstva.
ohrozený - endangered (kritérium 2) - podľa Komisie pre prežitie druhov IUCN (Kadlečík 1995d). Taxón je ohrozený, ak nie je kriticky ohrozený, ale je vystavený veľmi vysokému nebezpečenstvu vyhynutia v prírodnom prostredí v blízkej budúcnosti, ako to bolo definované pre živočíchy niektorým z kritérií (A-E) v Prílohe 3 Červeného zoznamu ohrozených živočíchov IUCN z r. 1996 (Bailie & Groombridge 1996) alebo pre rastliny niektorým z kritérií (A-E) v Prílohe I Červeného zoznamu ohrozených rastlín IUCN z r. 1997 (Walter & Gillett 1998). Pozri tiež "globálne ohrozené druhy".
populácia - population (kritérium 6) - v tomto prípade znamená príslušnú biogeografickú populáciu.
populácia (kritérium 7) - v tomto prípade znamená skupinu rýb toho istého druhu.
populácie - populations (kritérium 3) - v tomto prípade znamená populáciu druhu v určitej danej biogeografickej oblasti.
poskytuje refúgium - provides refuge (kritérium 4) - týka sa aj definície "kritického štádia", ktoré je s tým spojené. Kritické štádiá sú definované ako tie aktivity (hniezdenie, mimohniezdne aktivity, migračné aktivity na zastávkach), ktoré pri narušení alebo zabránení ich prejavom môžu ohroziť dlhodobú ochranu druhu. Refúgiá sa interpretujú ako tie miesta, na ktorých tieto kritické štádiá získajú určitý stupeň ochrany počas nepriaznivých podmienok, napr. sucha.
pôvodný druh - indigenous species (kritérium 7) - druh, ktorý pochádza a prirodzene sa vyskytuje v určitom ekosystéme v danej krajine.
pravidelne - regularly (kritériá 5 a 6) - vyskytuje sa pravidelne - v mokradi sa pravidelne zdržiava populácia danej veľkosti, ak:
- je známe, že požadovaný počet vtákov sa vyskytuje v dvoch tretinách sezón, pre ktoré sú k dispozícii primerané údaje a celkový počet sezón je najmenej tri, alebo
- priemer maxím v týchto sezónach, počas ktorých je lokalita medzinárodne významná, hodnotených najmenej päť rokov, dosiahne požadovanú úroveň (priemery vychádzajúce z troch alebo štyroch rokov možno uviesť len predbežne).
Pri hodnotení dlhodobého "využívania" lokality vtákmi, je potrebné brať do úvahy prirodzenú variabilitu vo veľkosti populácie, najmä vo vzťahu k ekologickým potrebám vyskytujúcich sa populácií. Takže za niektorých okolností (napr. lokality významné ako refúgiá počas suchých alebo chladných období alebo stále mokrade v semiarídnych alebo arídnych oblastiach, ktoré môžu mať dosť rozdielnu veľkosť v priebehu rokov) jednoduchý aritmetický priemer počtu vtákov, využívajúcich lokalitu v priebehu niekoľkých rokov, nemusí primerane odrážať skutočný ekologický význam tejto lokality. V takýchto prípadoch môže mať lokalita v určitých obdobiach veľký význam ("ecological bottle neck"), ale v inom období sa v nej zdržiavajú menšie počty. Za takýchto okolností treba vyhodnotiť údaje z vhodného časového obdobia, aby sa tým zaručilo správne posúdenie významu lokality.
V niektorých prípadoch však územia možno považovať za vhodné aj na základe menšieho počtu sčítaní, napr. ak sa druhy vyskytujú vo veľmi vzdialených oblastiach, alebo sú zvlášť vzácne, alebo existujú obmedzenia na realizáciu prieskumov pri nedostatku kapacít na národnej úrovni. V niektorých krajinách alebo lokalitách, kde je veľmi málo informácií, môžu pomôcť zhodnotiť relatívny význam lokality pre druh aj jednotlivé sčítania.
Základným zdrojom informácií sú údaje zhromažďované organizáviou Wetlands International pri Medzinárodných cenzoch vodného vtáctva.
presuny/obrat - turnover (kritériá 5 a 6) - zohľadnenie súhrnov počtov vodných vtákov využívajúcich mokraď v období migrácie, takže ich kumulatívny celkový súčet využívajúci lokalitu je väčší ako najväčší súčet v ktoromkoľvek jednotlivom čase.
prežitie - survival (dlhodobý cieľ pre kritérium 2) - lokality, ktoré najviac prispievajú k prežitiu druhov alebo ekologických spoločenstiev lokálne, alebo celkovo sú tie, ktoré umožňujú udržiavanie ich geografického areálu na dlhodobom základe. Dlhodobé pretrvanie druhov je najpravdepodobnejšie, ak:
- údaje o populačnej dynamike daného druhu vykazujú jeho dlhodobé samovoľné udržiavanie ako životaschopnej súčasti jeho prírodných stanovíšť,
- prírodný areál druhu sa nezmenšuje, ani sa pravdepodobne nezredukuje v dohľadnej budúcnosti a
- jestvuje a pravdepodobne naďalej pretrvá dostatočne rozľahlé stanovište na zachovanie jeho populácie na dlhodobom základe.
príslušná - appropriate (kritérium 1) - spája sa s termínom "biogeografická oblasť" a znamená regionalizáciu, ktorú si určila zmluvná strana na zabezpečenie vedecky čo najpresnejšieho prístupu v danom čase.
rastliny - plants (kritériá 3 a 4) - cievnaté rastliny, machorasty, riasy a huby (vrátane lišajníkov).
reprezentatívna - representative (kritérium 1) - mokraď, ktorá je typickým príkladom určitého typu mokrade zisteného v regióne. Typy mokradí sú definované v časti 4.3.
ryby (a niektoré iné vodné živočíchy) - fish (kritérium 7) - všetky ryby, vrátane bezčeľustnatcov (mihule a sliznatky), drsnokožcov (raje, manty, žraloky a ich príbuzenstvo, Chondrichthyes) a rýb kostnatých (Osteichthyes), a tiež niektoré nižšie uvedené mäkkýše a kôrovce alebo iné vodné bezstavovce.
Rady rýb, ktoré sú typickými obyvateľmi mokradí (v zmysle Ramsarskej konvencie) a ktoré indikujú úžitky, hodnoty, produktivitu alebo biologickú diverzitu mokradí sú tieto:
a) Bezčeľustnatce - Agnatha - Jawless fishes
úžitky mokradí - wetland benefits (kritérium 7) - služby, ktoré mokraď poskytuje ľuďom, ako je znižovanie povodňovej vlny, čistenie povrchovej vody, zdroj pitnej vody, ryby, rastliny, stavebný materiál a voda pre dobytok, rekreácia, výchova a vzdelávanie. Pozri tiež Rezolúciu VI.1.
vodné vtáky - waterbirds (waterfowl) (kritériá 5 a 6) - konvencia funkčne definuje vodné vtáctvo ako "vtáky ekologicky závislé na mokradiach" (článok 1.2). Táto definícia zahrňuje všetky mokraďové druhy vodných vtákov, avšak na širšej úrovni taxonomického radu, zahŕňa najmä:
vývojové štádium - life-history stage (kritérium 7) - štádium vo vývoji rýb alebo kôrovcov a mäkkýšov, napr. vajíčko (ikra), embryo, larva, leptocefalus, zoea, nauplius, plôdik, juvenil, dospelec (adult) alebo post-adult.
významné - important (pokyny pre kritérium 2) - lokality, ktorých ochrana zvýši miestnu a tak aj globálnu dlhodobú životaschopnosť druhov alebo ekologických spoločenstiev.
významný podiel - significant proportion (kritérium 7) - pre kritériá založené na rybách - v polárnych biografických oblastiach “významný podiel” môže tvoriť 3-8 poddruhov, druhov, čeľadí, vývojových štádií alebo medzidruhových vzťahov; v miernom pásme je to 15-20 poddruhov, druhov, čeľadí atď.; v tropickom pásme 40 alebo viac podddruhov, druhov, čeľadí atď., tieto hodnoty však kolíšu podľa oblastí. “Významný podiel” druhov zahrňuje všetky druhy a neobmedzuje sa iba na druhy hospodársky významné. Niektoré mokrade s “významným podielom” druhov môžu byť len okrajovým habitatom rýb a môže sa v nich vyskytovať iba niekoľko druhov rýb, a to dokonca aj v tropických oblastiach. Takými sú napríklad stojaté vody mangrovových močiarov, jaskynné jazerá, hypersalinné okrajové kaluže Mŕtveho mora. Do úvahy treba tiež vziať potenciál degradovanej mokrade udržať “významný podiel” druhov pri revitalizácii. V oblastiach, kde diverzita rýb je prirodzene nízka, ako napr. vo vysokých zemepisných šírkach, v recentne zaľadnených územiach alebo v okrajových habitatoch rýb treba rátať s geneticky vzdialenými vnútrodruhovými skupinami rýb.
zarybnenie (stádo rýb) - fish stock (kritérium 8) - potenciálne exploatovateľná časť populácie rýb.
zraniteľný - vulnerable (kritérium 2) - podľa Komisie pre prežitie druhov IUCN (Kadlečík 1995d). Taxón je zraniteľný, ak nie je kriticky ohrozený alebo ohrozený, ale je vystavený vysokému nebezpečenstvu vyhynutia v prírodnom prostredí v strednodobej budúcnosti, ako to bolo definované pre živočíchy niektorým z kritérií (A-D) v Prílohe 3 Červeného zoznamu ohrozených živočíchov IUCN z r. 1996 (Bailie & Groombridge 1996) alebo pre rastliny niektorým z kritérií (A-E) v Prílohe I Červeného zoznamu ohrozených rastlín IUCN z r. 1997 (Walter & Gillett 1998). Pozri tiež "globálne ohrozené druhy".