Špecifické kritériá založené na rybách a niektorých iných vodných živočíchoch

 
Kritérium 7: Mokraď sa považuje za medzinárodne významnú, ak sa v nej vyskytuje významná časť pôvodných poddruhov, druhov alebo čeľadí rýb alebo niektorých iných vodných živočíchov, ich vývojových štádií, medzidruhových vzťahov a/alebo populácií, ktoré sú reprezentatívne vzhľadom na úžitky a/alebo význam mokradí a tak prispievajú k biologickej diverzite na svete.

Dlhodobý cieľ:

    Zahrnúť do ramsarského Zoznamu tie mokrade, ktoré osídľujú významné počty pôvodných poddruhov, druhov alebo čeľadí rýb, či niektorých iných vodných živočíchov a ich populácií.

Usmernenie:

    Ryby sú najpočetnejšie stavovce zviazané s mokraďami. Na svete je viac ako 18 000 druhov rýb, ktorých celý životný cyklus, alebo jeho časť, sa odohráva v mokradiach.

    Kritérium 7 indikuje, že mokraď možno prihlásiť ako medzinárodne významná, ak má vysokú diverzitu rýb, kôrovcov a mäkkýšov. Zdôrazňuje rozličné formy diverzity, ako sú počty taxónov, rôzne vývojové štádiá, medzidruhové vzťahy a spletitosť interakcií medzi týmito taxónmi a vonkajším prostredím. Na zhodnotenie významu určitej mokrade preto nepostačuje samotný počet druhov. Okrem toho treba brať do úvahy rozličné ekologické úlohy, ktoré môžu mať druhy v rozličných štádiách svojho životného cyklu.

    Nesporný význam pri tomto ponímaní biologickej diverzity má vysoký stupeň endemizmu a biodisparity. Mnohé mokrade sú charakteristické vysokým endemizmom fauny rýb.

    Pre rozpoznanie lokalít medzinárodného významu je potrebné použiť určité meradlo stupňa endemizmu. Za lokalitu medzinárodného významu možno považovať mokraď alebo mokrade v prirodzenom zoskupení, v ktorých je aspoň 10 % endemickej ichtyofauny, ale ak spĺňajú iné kvalifikačné znaky, neprítomnosť endemických druhov by ich nemala diskvalifikovať. V niektorých mokradiach, ako sú africké Veľké jazerá, Bajkalské jazero v Rusku, jazero Titicaca v Peru a Bolívii, ponorné toky a jaskynné jazerá v arídnych oblastiach a ostrovné jazerá, hladina endemizmu môže dosiahnuť až 90-100 %, pre celosvetovú aplikáciu však postačuje 10 % hodnota. V oblastiach bez endemických druhov rýb možno použiť endemizmus geneticky vzdialených vnútrodruhových foriem, ako sú napríklad geografické rasy.

    Na svete je viac ako 734 druhov rýb, ktoré sú ohrozené vyhynutím a o najmenej 92 druhoch rýb je známe, že vyhynuli za posledných 400 rokov (Baillie & Groombridge 1996). Výskyt vzácnych alebo ohrozených druhov rýb v mokradi je zahrnutý do kritéria 2.

    Dôležitou zložkou biologickej diverzity je biodisparita, t.j. rozsah morfologických znakov a spôsobov rozmnožovania v spoločenstve. Biodisparitu mokraďového spoločenstva bude určovať diverzita a predvídateľnosť jej habitatov v čase a priestore, t. j. čím heterogénnejšie a nepredpovedateľnejšie sú habitaty, tým väčšia je biodisparita ich ichtyofauny. Napríklad jazero Malawi, ustálené, starobylé jazero, má len málo čeľadí, hoci v ňom žije viac ako 600 druhov rýb, z ktorých 92 % sú vakoúste cichlidy. Na druhej strane, močiare Okavango v Botswane, močaristá vnútrozemská delta, v ktorej sa striedajú fázy záplav a fázy sucha, má síce len 60 druhov rýb, ale veľkú rozmanitosť morfotypov a spôsobov rozmnožovania, ako aj mnoho čeľadí rýb, takže má väčšiu biodisparitu (Bruton & Merron 1990). Na posúdenie medzinárodného významu mokrade treba použiť vyhodnotenie tak biologickej diverzity, ako aj biodisparity.
 
Kritérium 8: Mokraď sa považuje za medzinárodne významnú ak je dôležitým zdrojom potravy rýb a niektorých iných vodných živočíchov, neresiskom, odchovňou mlade a/alebo migračnou cestou, od ktorej závisia populácie rýb mokrade, alebo aj mimo nej.

Dlhodobý cieľ:

    Zahrnúť do ramsarského Zoznamu tie mokrade, ktoré predstavujú významný zdroj potravy rýb (a niektorých iných vodných živočíchov), alebo sú neresiskom, oblasťou vývoja mlade a/alebo migračnou trasou.

Usmernenie:

    Mnoho druhov rýb, mäkkýšov a kôrovcov má zložitý životný cyklus, s oddelenými a vzdialenými miestami neresu, odchovu a zberu potravy a s dlhými migráciami medzi nimi. Dôležité je preto zachovať všetky tie oblasti, ktoré majú podstatný význam pre uzavretie životného cyklu, ak sa má daný druh alebo populácia udržať. Druhy rýb, ktoré v dospelosti žijú v otvorených vodách, hojne využívajú ako krmoviská, neresiská a odchovne produktívne plytké habitaty pobrežných mokradí (vrátane pobrežných lagún, ústí, slaných močiarov, príbrežných skalnatých útesov a pieskových lavíc). Takéto mokrade preto udržujú podstatné ekologické procesy pre populácie rýb a to aj vtedy, ak sa v nich nezdržujú početné populácie dospelých rýb.

    Okrem toho, mnoho druhov rýb v riekach, močiaroch alebo v jazerách sa neresí v jednej časti ekosystému, ale svoj život v dospelosti prežívajú v inej časti vnútrozemských vôd alebo v mori. Je obvyklé, že jazerné druhy rýb migrujú na neres do riek, kým iné druhy z riek migrujú na neres do jazier, ústí riek, alebo do mora. Mnoho druhov rýb žijúcich v močiaroch migruje v čase rozmnožovania z hlbších, trvalejších vôd do plytkých, dočasne zaplavovaných území. Mokrade, dokonca i také, ktoré sú zdanlivo bezvýznamné v určitej časti riečneho systému, môžu byť preto životne dôležité pre správnu funkciu rozsiahlych úsekov riek nad a pod nimi.

    Osvojenie si tohto kritéria pre identifikáciu mokrade medzinárodného významu je iba smernicou a nezasahuje do práv zmluvných strán usmerňovať rybárstvo v rámci určitej mokrade prípadne inde.