Krasové mokrade majú početné hodnoty. V súlade s článkom 2.2 Ramsarskej konvencie "do Zoznamu by sa mali vyberať mokrade na základe ich medzinárodného významu z hľadiska ekológie, botaniky, zoológie, limnológie alebo hydrológie". Medzi najdôležitejšie hodnoty krasových a iných podzemných hydrologických systémov z hľadiska ochrany prírody patria:

    - jedinečnosť krasového fenoménu, jeho funkcií a fungovania;
    - vzájomná závislosť a krehkosť krasových systémov a ich hydrologických a hydrogeologických charakteristík;
    - jedinečnosť týchto ekosystémov a endemizmus ich druhov;
    - význam pre ochranu jednotlivých taxónov fauny a flóry.

   Okrem mnohých prírodných hodnôt majú krasové systémy aj veľký socio-ekonomický význam, pod ktorým chápeme zásoby pitnej vody, vodu pre hospodárske zvieratá alebo poľnohospodárstvo, turistiku a rekreáciu a podobne. Krasové mokraďové systémy môžu mať zvlášť významnú úlohu pri zabezpečovaní dostatočných vodných zdrojov pre obyvateľstvo v prevažne suchej krajine na povrchu.

    Ohrozenia môžu viame, vrátane znečistenia akéhokoľvek druhu (najmä znečistenia vody, skládkovania pevného odpadu, vypúšťania odpznikať v krasovej oblasti alebo mimo nej. Mnohé "živé" krasové oblasti sú, všeobecne vzaté, mokraďami, či už povrchovými, alebo podzemnými. Podzemné systémy sú dosiaľ v mnohých prípadoch zachovalé, ale vzhľadom na narastajúci tlak na využívanie sa stávajú ohrozenými. Vplyvy sú jednak priame (návštevníci jaskýň, výskumníci), alebo nepradových vôd, výstavby infraštruktúry atď.), odberov vody, zachytávania v rezervoároch a iného využitia.

    Aby sa predišlo nedorozumeniu v terminológii, je potrebné, aby sa používali formulácie "krasové a iné podzemné hydrologické systémy" a "podzemné mokrade". Pod týmito pojmami sa rozumejú všetky podzemné dutiny, priestory a otvory s vodou, bez ohľadu na ich pôvod (vrátane ľadových jaskýň). Takéto lokality prichádzajú do úvahy na zapísanie do ramsarského Zoznamu, ak spĺňajú kritériá pre výber lokalít. Tieto formulácie tiež pokrývajú rôzne pobrežné, vnútrozemské, aj človekom vytvorené podzemné lokality a v nadväznosti na široký prístup ramsarskej definície "mokrade" umožňujú veľkú flexibilitu pri výbere.

    Na opis krasových a iných podzemných fenoménov sa používa špeciálna odborná terminológia. Preto by sa návrhy krasových a iných podzemných mokradí na ramsarské lokality mali spracovávať v spolupráci s príslušnými špecialistami a Správou slovenských jaskýň. Ako zdroj informácií k terminológii môže slúžiť Slovník a viacjazyčné ekvivalenty krasovej terminológie (UNESCO, 1972). Príslušná anglická terminológia pre účely Ramsarskej konvencie je uvedená aj v prílohe B Rezolúcie VII.11.

    Rozsah poskytnutých informácií pre účely prihlasovania ramsarských lokalít a manažment podzemných mokradí závisia od:

    - existujúcich dostupných údajov (v mnohých prípadoch môžu byť len obmedzené a musia byť predmetom ďalšieho výskumu),
    - ich využiteľnosti v škále, s ktorou sa pracuje. Napríklad miestne a národné orgány zodpovedné za starostlivosť o lokalitu by mali mať prístup k úplným a podrobným informáciám, ktoré existujú, ale pre medzinárodné potreby postačuje ich súhrn, poskytnutý vyplnením Informačného formulára o ramsarských lokalitách.

    Prihlásenie lokality by sa malo považovať za časť mozaiky národných a medzinárodných nástrojov na jej ochranu. Podľa Ramsarskej konvencie by teda mala byť chránená najreprezentatívnejšia časť (alebo časti) rozsiahlejších krasových systémov, s kontrolou využívania územia a pod., aby sa dosiahlo "múdre využívanie" celého systému a územia jeho povodia.

    Osobitný problém môže predstavovať prieskum a mapovanie, ktoré by sa malo vykonávať podľa praktických možností v území. Napríklad ako mapa ramsarskej lokality bude postačovať dvojrozmerný pôdorys podzemných javov, premietnutý na povrch s jeho vlastnosťami. Je zrejmé, že nie vždy budú prostriedky na spracovanie trojrozmerného znázornenia podzemných lokalít, to by však nemalo brániť ich prihláseniu.

    Optimálne hranice krasových/podzemných ramsarských lokalít by mali kopírovať hranice povodia, ale tento prístup je vo väčšine prípadov nereálny. Hranice lokality by však mali zahŕňať územia, ktoré majú najväčší priamy alebo nepriamy vplyv na javy, ktoré sú predmetom záujmu.

    Pri používaní ramsarských kritérií pre identifikáciu mokradí medzinárodného významu treba venovať osobitnú pozornosť jedinečným a reprezentatívnym hydrologickým, hydrogeologickým, biologickým a krajinárskym hodnotám. Zvláštny význam v tejto súvislosti môžu mať občasné krasové a termálne pramene.

    Flexibilný prístup konvencie umožňuje krajinám zvoliť hranice lokality, ktoré najviac vyhovujú národným alebo lokálnym podmienkam. Predpokladať možno prihlasovanie buď jednotlivej jaskyne, alebo komplexných systémov (napríklad s povrchovými a podzemnými mokraďami).

    Ramsarskú definíciu mokradí (článok 1.1) treba chápať tak, že zahŕňa povrchové aj podzemné mokrade, aj keď text konvencie tieto systémy explicitne nemenuje.

    Osobitnú pozornosť treba venovať kultúrnym a socio-ekonomickým hodnotám krasových a iných podzemných hydrologických systémov a skutočnosti, že ich múdre využívanie sa musí uskutočňovať tak na národnej, ako aj miestnej úrovni.