Toto usmernenie má pomôcť zmluvným stranám zabezpečiť systematický prístup k identifikácii priorít pri ďalšom prihlasovaní lokalít, aby sa vytvorila premyslená, komplexná národná sieť ramsarských lokalít, ktorá, ak sa posudzuje ako celosvetová sieť, pomôže pri naplnení poslania Zoznamu mokradí medzinárodného významu.

    Pri návrhu a realizácii systematického prístupu pri výbere prioritných mokradí pre prihlásenie ramsarských lokalít je potrebné zohľadňovať nasledovné otázky:

    Prehodnotenie zámerov štátu. Na začiatku spracovania návrhu systematického prístupu na identifikáciu ďalších ramsarských lokalít je treba vziať do úvahy ciele opísané v časti 4.2.1. Ak zohľadníme poslanie a dlhodobé zámery Zoznamu mokradí medzinárodného významu, vytvoríme základ pre všetky následné kroky v tejto oblasti.

   Definícia mokradí, typy mokradí a biogeografické oblasti. Dôležité je dosiahnuť zjednotenie interpretácie a používania ramsarskej definície mokradí a biogeografickej regionalizácie na národnej úrovni. Ramsarská definícia "mokrade" (pozri časť 2.1.1) je veľmi široká, odráža celosvetový záber konvencie a dáva zmluvným stranám veľkú voľnosť a flexibilitu pre zabezpečenie kompatibility medzi národnými, nadnárodnými/regionálnymi a medzinárodnými záujmami pri ochrane mokradí. Dôležité je tiež, že konvencia sa zameriava na zapisovanie prírodných alebo poloprírodných mokradí, ale umožňuje aj prihlasovanie umelých, človekom vytvorených mokradí za predpokladu, že spĺňajú aspoň jedno z kritérií uvedených v časti 4.2.4. Klasifikácia typov mokradí podľa konvencie (pozri časť 4.3) ukazuje celú škálu, ktorú je potrebné brať do úvahy pri zvažovaní zapísania lokalít podľa ramsarských kritérií pre reprezentatívne, vzácne alebo jedinečné mokrade (pozri časť 4.2.4, kritérium 1).

    Podľa kritéria 1 majú zmluvné strany identifikovať lokality medzinárodného významu v rámci dohodnutej biogeografickej regionalizácie. Slovník pojmov (pozri časť 4.4) definuje tento termín ako "vedecky presne určené oblasti vytvorené s použitím biologických a fyzikálnych parametrov ako je podnebie, pôdne typy, vegetačný kryt a pod." Treba si uvedomiť, že biogeografické regióny sú v podstate cezhraničné a ich stanovenie vyžaduje spoluprácu medzi krajinami pri určovaní tých typov mokradí, ktoré sú reprezentatívne, jedinečné atď. V niektorých oblastiach a krajinách sa ako synonymum biogeografického regiónu použíca termín "bioregión".

    Inventarizácie a dáta. Od zmluvných strán sa žiada, aby získali rozsiahle a kvalitné informácie, ktoré boli spracované o mokradiach na ich území, a vykonali kroky na doplnenie inventarizácie, ak tieto informácie ešte neboli spracované. Inventarizácie je potrebné vykonávať s využitím dohodnutých modelov a štandardov tak, ako ich presadzovala Ramsarská konvencia. Nedostatky v inventarizácii by však nemali brániť prihlasovaniu určitých mokradí, o ktorých je už k dispozícii dostatok potrebných údajov.

    V súlade s rozvojom vedeckých poznatkov o stave a distribúcii mokradí a na ne viazaných rastlín a živočíchov, o ich funkciách a význame, budú národné inventarizácie alebo zoznamy potenciálnych ramsarských lokalít predmetom pravidelného prehodnocoania a aktualizácie (Strategický plán na roky 1997-2002, úloha 6.1.1).

    Územie zmluvných strán a cezhraničné mokrade. Inventarizácie mokradí musia brať do úvahy všetky časti územia štátu. V súlade s článkom 5 konvencie (a Smernicami pre medzinárodnú spoluprácu v rámci konvencie) sa musí venovať osobitná pozornosť zisťovaniu a prihlasovaniu tých lokalít, ktoré presahujú politické hranice.

    Konzultácie na nadnárodnej/regionálnej úrovni. V niektorých prípadoch sú pri stanovení relatívneho významu lokalít pre ich možné prihlásenie do Zoznamu potrebné podrobnejšie konzultácie na nadnárodnej/regionálnej úrovni. Môžu nastať nasledovné situácie:

1. rastlinné alebo živočíšne druhy sa v rámci štátu nevyskytujú vo veľkých koncentráciách (ako napr. sťahovavé vodné vtáky v severných zemepisných šírkach),
2. zber údajov je obtiažny (najmä vo veľmi rozsiahlych krajinách),
3. môže sa vyskytovať veľká priestorová a časová variabilita zrážok - najmä v semiarídnych alebo arídnych oblastiach - čo vedie k dynamickému využívaniu komplexov dočasných mokradí vodnými vtákmi a inými pohyblivými druhmi počas roka a viacerých rokov, prípadne takéto dynamické využívanie mokradí nie je dostatočne známe,
4. o určitých typoch mokradí (napr. v rašeliniskách, koralových útesoch, krasových a iných podzemných hydrologických systémoch) môže byť len obmedzená znalosť o rozsahu a význame medzinárodných variácií, alebo
5. sa stýka niekoľko biogeografických regiónov a prechodné zóny môžu mať vysokú biologickú diverzitu.

    Je dôležité zamerať sa aj na správne používanie kritérií, to znamená, že hoci boli vypracované špecifické kritériá pre vodné vtáky (pozri časť 4.2.4, kritériá 5 a 6) a ryby (pozri časť 4.2.4, kritériá 7 a 8), nie sú to jediné mokraďové taxóny, pre ktoré je možné a potrebné prihlasovať ramsarské lokality. Vodné vtáky a ryby sú iba skupiny, pre ktoré boli vypracované osobitné pokyny. Kritériá 2, 3 a 4 poskytujú voľnosť pri určovaní lokalít pre akékoľvek iné mokraďové druhy, ale podľa potreby tiež pre vodné vtáky a ryby. Existuje tiež riziko, že sa prehliadnu menej nápadné druhy a mikrobiota, a preto sa musí dôsledne brať ohľad na všetky zložky biologickej diverzity.

    Priority. Pri systematickom využívaní kritérií na vypracovanie prehľadu mokradí, ktoré sú vhodné na prihlásenie do Zoznamu, by sa mali identifikovať prioritné kandidátske lokality. Osobitný dôraz treba klásť na prihlasovanie lokalít, ktoré zahŕňajú typy mokradí alebo mokraďové druhy pre danú krajinu jedinečné alebo endemické (ktoré sa nenachádzajú nikde inde na svete), alebo ktoré v danej krajine predstavujú významný podiel z celkového celosvetového rozšírenia typov mokradí či populácií mokraďových druhov.

   Neprehliadať menšie lokality. Pri príprave systematického prístupu k prihlasovaniu ramsarských lokalít je treba si uvedomiť, že potenciálnymi ramsarskými lokalitami nemusia byť najrozsiahlejšie mokrade na území. Niektoré typy mokradí nikdy neboli, alebo už nie sú rozšírené ako rozsiahle mokraďové systémy a nemali by sme ich prehliadať. Môžu mať totiž zvláštny význam pri udržiavaní biologickej diverzity biotopov alebo ekologických spoločenstiev.

    Stav právnej ochrany územia. Treba si uvedomiť, že prihlásenie ramsarskej lokality nevyžaduje, aby daná mokraď mala vopred udelený status chráneného územia akéhokoľvek typu, ani ho nemusí nevyhnutne získať po zapísaní do Zoznamu. Takisto mokrade, s ktorými sa uvažuje o prihlásení, nemusia byť pôvodné územia, neovplyvnené ľudskou činnosťou. Výber do Zoznamu však možno využiť na získanie osobitného uznania a zameranie pozornosti na tieto územia ako lokality medzinárodného významu. Týmto spôsobom možno dosiahnuť presadenie obnovy a revitalizácie určitej lokality, a tým splnenie kritérií pre zapísanie do Zoznamu pri ich nominovaní.

    Aj keď existujúci status chráneného územia na lokalite nemá byť faktorom ovplyvňujúcim stanovovanie priorít pre prihlasovanie do Zoznamu, je nutné dbať na potrebu dôsledného prístupu pri oficiálnom prihlasovaní ramsarských lokalít s ohľadom na medzinárodné záväzky, ako aj národnú politiku alebo právne nástroje. Ak mokraďovú lokalitu vyhlásili za chránené územie, pretože predstavuje významný biotop endemických druhov viazaných na mokrade, podľa kritérií konvencie spĺňa požiadavky na ramsarskú lokalitu. Preto je potrebné prehodnotiť všetky jestvujúce, navrhované a plánované chránené územia.

    Upútavkové ("vlajkové") a podstatné ("kľúčové") druhy. Do úvahy trebabrať aj koncepciu indikátorových (indicator), vlajkových (flagship) a podstatných (keystone) druhov. Prítomnosť "indikátorových" druhov možno využiť ako meradlo dobrej kvality mokrade. Dobre známe "upútavkové" druhy môžu mať tiež veľký symbolický a osvetový význam pre ochranu a múdre využívanie mokradí, kým "podstatné" druhy hrajú významnú ekologickú úlohu. Čiže osobitnú pozornosť si ako lokality medzinárodného významu zasluhujú mokrade s významnými populáciami indikátorových, upútavkových a/alebo podstatných druhov.

    Prítomnosť druhov. Pri stanovovaní relatívneho významu lokalít pre prihlásenie na základe počtov v populáciách sa musí dbať na ich používanie vo vhodnom kontexte. Môže sa stať, že pokiaľ ide o relatívny význam pre ochranu biologickej diverzity, lokalita poskytujúca biotop pre vzácne druhy má vyššiu prioritu pre zapísanie a následné manažmentové opatrenia ako lokalita, ktorá má väčšie počty bežnejších druhov.

    Nepôvodné druhy. Introdukcie a šírenie nepôvodných druhov sú predmetom veľkého záujmu vzhľadom na dopad, ktorý môžu mať na biologickú diverzitu a prirodzené fungovanie mokraďových ekosystémov. Z toho teda vyplýva, že prítomnosť introdukovaných alebo nepôvodných druhov by sa nemala využívať na podporu prihlasovania mokradí medzinárodného významu. Za určitých okolností sa aj pôvodné druhy môžu v mokradiach považovať za invázne z dôvodu rozvrátenia a narušenia rovnováhy, ktorú môžu spôsobiť v ekosystéme. Vysadené pôvodné druhy môžu byť vo svojich prirodzených biotopoch vzácne alebo ohrozené. Treba preto starostlivo zvážiť takéto situácie.

   Určenie hraníc lokalít. Pri prihlasovaní lokalít je potrebné prijať manažmentovo orientovaný prístup k vytyčovaniu hraníc; treba si uvedomiť, že hranice by mali umožniť manažment lokality, ktorý by sa mal realizovať vo vhodnej mierke, aby sa zachoval ekologický charakter mokrade. Článok 2.1 konvencie hovorí, že ramsarské lokality "môžu obsahovať príbrežné a pobrežné zóny priľahlé k mokradiam, ako aj ostrovy alebo útvary s morskou vodou hlbšou ako šesť metrov pri odlive, rozprestierajúce sa vo vnútri mokrade". Pre veľmi malé, a teda potenciálne zraniteľné lokality, sa odporúča vytýčiť ochranné (nárazníkové) pásmo okolo mokrade, čo môže slúžiť ako užitočný nástroj manažmentu mokradí podzemných systémov, ale aj väčších mokradí.

    Pri stanovovaní hraníc lokalít označených ako stanovištia živočíšnych druhov je nutné vytvoriť ich tak, aby počítali so všetkými príslušnými ekologickými požiadavkami týchto populácií a s požiadavkami na ich ochranu. Najmä veľké zvieratá, druhy na vrchole potravných reťazcov, druhy s veľkými teritóriami (domovskými okrskami) alebo s veľmi vzdialenými územiami využívanými na získavanie potravy a oddych, si na zachovanie životaschopných populácií vyžadujú rozsiahle územia. Ak nie je možné prihlásiť lokalitu zahŕňajúcu celé územie využívané alebo obývané vitálnymi populáciami, potom je potrebné prijať dodatočné opatrenia vzťahujúce sa na druhy a ich biotopy v okolitých územiach (alebo v nárazníkovej zóne). Tieto opatrenia doplnia ochranu jadrového biotopu v ramsarskej lokalite.

    Zatiaľčo niektoré lokality, s ktorými sa uvažuje pre prihlásenie, budú vytýčené v rozsiahlejších oblastiach a budú obsahovať podstatné prvky všetkých mokraďových ekosystémov, ďalšie môžu byť menšie. Pri výbere a vymedzovaní takýchto menších lokalít môžu pomôcť nasledovné usmernenia:

1. lokality by mali podľa možnosti zahŕňať komplexy alebo mozaiku rastlinných spoločenstiev, nielen jednotlivé významné spoločenstvá. Treba si uvedomiť, že mokrade prirodzene chudobné na živiny (oligotrofické) majú vo všeobecnosti nízku diverzitu druhov a habitatov. Vysoká diverzita v týchto mokradiach môže byť výsledkom nízkej kvality ochrany (prejavujúcej sa výrazne zmenenými podmienkami). Takže diverzitu je nutné vždy zvažovať v kontexte štandardov pre daný typ mokrade;
2. v lokalite by mali byť zahrnuté čo najúplnejšie zonácie spoločenstiev. Významné sú spoločenstvá predstavujúce prirodzené gradienty (prechody), napr. od mokrých po suché, od slaných po brakické, od brakických po sladkovodné, od oligotrofických po eutrofické, od riečnych vôd po brehy, štrkové nánosy a sedimenty atď.;
3. prirodzená sukcesia vegetačných spoločenstiev v mokradiach často prebieha rýchlo. V prihlasovanej mokradi by v čo najväčšom rozsahu mali byť podchytené všetky fázy sukcesie, ktoré tu existujú (napr. otvorená plytká voda, spoločenstvá vynorenej vegetácie, trsťové močiare, slatiny alebo rašeliniská až po podmáčané lesy). Je dôležité, aby lokalita, v ktorej prebiehajú dynamické zmeny, bola dostatočne veľká, aby v nej mohli pokračovať vo vývoji pionierske štádiá;
4. kontinuita mokrade s terestrálnym biotopom s vysokou ekosozologickou hodnotou podporuje význam územia pre ochranu prírody.

    Skupinové lokality. Zoskupenie malých lokalít alebo jednotlivých malých "satelitných" lokalít spojených s rozsiahlejšími oblasťami možno zvažovať pre prihlásenie, ak:

    - sú súčasťou hydrologicky prepojeného systému (napr. komplex údolných rašelinísk, systém mokradí napájaných podzemnými vodami pozdĺž pramenísk, alebo krasové a podzemné mokraďové systémy),

    - sú prepojené ich využívaním spoločnou populáciou živočíchov (napr. skupina rôznych lokalít využívaných jednou populáciou vodných vtákov ako zhromaždiská alebo krmoviská),

    - boli pôvodne spojené a k rozdrobeniu došlo ľudskou činnosťou,

    - sú inak ekologicky navzájom závislé (napr. lokality tvoriace časť mokraďovej oblasti/krajiny so spoločným vývojom a/alebo v ktorých žijú jednotlivé populácie druhov),

    - sa nachádzajú v arídnych alebo semiarídnych oblastiach, kde komplexy rozptýlených mokradí (niekedy nestáleho charakteru) môžu byť, či už jednotlivo, alebo spoločne, veľmi významné pre biologickú rozmanitosť aj pre človeka.

   Ak sa prihlasujú skupinové lokality, v Ramsarskom informačnom formulári musí byť jasne stanovený princíp zaobchádzania s časťami lokality ako s jednou spoločnou zapísanou lokalitou.

   Doplňujúce medzinárodné súvislosti. Pri zvažovaní prihlásenia lokality je potrebné, tak ako je to uvedené v cieli 4.2 (pozri časť 4.2.1), brať do úvahy možnosti, ktorými je možné prispieť k iným existujúcim alebo pripravovaným iniciatívam v rámci príslušných medzinárodných a regionálnych konvencií a programov v oblasti životného prostredia. Týka sa to najmä Dohovoru o biologickej diverzite a Dohovoru o sťahovavých druhoch voľne žijúcich živočíchov a jeho dohôd, ako je Dohoda o ochrane africko-euroázijských migrujúcich vodných vtákov. K regionálnym iniciatívam patrí napr. sieť Natura 2000 Európskej únie, Emerald Network (sieť "smaragdových území") Bernskej konvencie o ochrane európskych organizmov a prírodných stanovíšť, Celoeurópska stratégia biologickej a krajinnej diverzity atď.