4.2.2 Mokrade medzinárodného významu a ramsarský princíp múdreho využívania mokradí

   Ramsarská konvencia vytvorila dva základné princípy svojho fungovania - koncepciu múdreho využívania a prihlasovania mokradí do Zoznamu, ktoré sa dopĺňajú a vzájomne sa podporujú. Od zmluvných strán sa očakáva, že do Zoznamu mokradí medzinárodného významu prihlásia lokality "s ohľadom na ich medzinárodný význam z hľadiska ekologického, botanického, zoologického, limnologického alebo hydrologického" (článok 2.2) a "budú plánovať a uskutočňovať svoje zámery tak, aby podporovali zachovanie mokradí zaradených do Zoznamu, a pokiaľ je to možné, aj múdre využívanie ostatných mokradí na svojom území" (článok 3.1).

    Tretie zasadnutie Konferencia zmluvných strán v r. 1987 definovalo múdre využívanie mokradí ako "ich trvalo udržateľné využívanie v prospech človeka spôsobom, ktorý je prijateľný pre udržiavanie prírodných vlastností ekosystému". Strategický plán prijatý na 6. zasadnutí Konferencie v r. 1996 položil znamienko rovnosti medzi "múdrym využívaním" a trvalo udržateľným využívaním. Zmluvné strany konvencie tiež uznávajú, že mokrade prostredníctvom svojich ekologických a hydrologických funkcií poskytujú neoceniteľné služby, produkty a úžitky, ktoré využíva ľudská populácia. Konvencia preto podporuje praktiky, ktoré zabezpečia, aby všetky mokrade, no najmä tie, ktoré boli prihlásené do ramsarského Zoznamu, naďalej poskytovali tieto funkcie a hodnoty pre budúce generácie, ako aj pre ochranu biologickej diverzity.

Ramsarské lokality a zásada múdreho využívania mokradí.
Akt prihlásenia (zapísania) mokrade ako medzinárodne významnej podľa konvencie o mokradiach je prvým krokom na ceste ochrany a trvalo udržateľného využívania mokrade, na konci ktorej je dosiahnutie dlhodobého (trvalo udržateľného) využívania lokality.

   Článok 3.2 konvencie určuje, že "každá zmluvná strana zabezpečí čo najrýchlejšiu vlastnú informovanosť o doterajších, prebiehajúcich alebo predpokladaných zmenách ekologických pomerov vo všetkých mokradiach na svojom území a zahrnutých do Zoznamu." Na základe toho Ramsarská konvencia vypracovala koncept "ekologických pomerov" (ekologického charakteru) mokradí, ktoré definuje nasledovne:

   Ekologické pomery (ekologický charakter) sú súhrnom biologických, fyzikálnych a chemických zložiek mokraďového ekosystému a ich vzájomných vzťahov, ktoré udržiavajú mokraď a jej produkty, funkcie a vlastnosti.

   Od zmluvných strán sa očakáva, že zabezpečia starostlivosť o svoje ramsarské lokality, aby zachovali ekologický charakter každej lokality a tak udržali tie základné ekologické a hydrologické funkcie, ktoré vytvárajú ich "produkty, funkcie a vlastnosti". Ekologické pomery sú preto ukazovateľmi "zdravotného stavu" mokrade a zmluvné strany musia v čase prihlásenia lokality opísať jej stav v schválenom ramsarskom Informačnom formulári (Ramsar Information Sheet - príloha 3), a to dostatočne podrobne, aby sa vytvorilo základné východisko pre následný monitoring zameraný na zistenie akýchkoľvek zmien jej ekologických a hydrologických vlastností. Zmeny v ekologických pomeroch nad rámec prirodzených výkyvov môžu signalizovať, že využívanie týchto lokalít alebo vonkajšie vplyvy na lokalitu, sú neudržateľné a môžu viesť k narušeniu prírodných procesov a napokon k zrúteniu ekologických, biologických a hydrologických funkcií mokrade.

    Ramsarská konvencia vypracovala nástroje pre monitoring ekologických pomerov a tiež pre spracovanie programov starostlivosti o mokrade medzinárodného významu. Pri príprave takýchto programov starostlivosti/záchrany, ktoré sú povinné pre ramsarské lokality, je potrebné brať do úvahy také otázky, ako je vplyv činnosti človeka na ekologické pomery mokrade, ekonomický a socio-ekonomický význam lokality (najmä pre miestne komunity), ako aj kultúrny význam územia. Zmluvné strany tiež musia zahrnúť do programov starostlivosti systém pravidelného a prísneho monitoringu na zisťovanie zmien v ekologických pomeroch.