rano_v_poloninach interier_Stuznice

Náučný chodník Miroslava Poliščuka (S-NP Poloniny)

Všeobecný popis chodníka:
Stredne náročný, prírodovedno-ochranársky náučný chodník začína v strede obce Ulič, pri obecnom úrade. Čas prehliadky jeho 10 zastávok s 277 metrovým prevýšením trvá 4 hodiny. Okružný náučný chodník je prístupný v lete, v zime na bežkách. Je venovaný Ing. Miroslavovi Poliščukovi – osobnosti tohoto regiónu, ktorý sa stal symbolom lásky a úcty k prírode, k jej krásam a hodnotám. Jednotlivé zastavenia vyzdvihujú prírodné, kultúrne, historické hodnoty tohoto územia. Popisuje ich sprievodca náučným chodníkom i desať informačných tabúľ. Zelená značka vedie pohorím Nastaz, tiahne sa v blízkosti štátnej hranice s Ukrajinou.

Zastavenie prvé: Čo Vás čaká?
Úvodný informačný panel nachádzajúci sa pred budovou Obecného úradu v Uliči poskytuje základné údaje o náučnom chodníku. V jeho blízkosti je umiestnená pamätná tabuľa Ing. Miroslavovi Poliščukovi, ktorému je chodník venovaný. Bol zakladateľom Zboru ochrancov prírody pri Národnom múzeu v Prahe - prvej dobrovoľnej ochranárskej organizácii na Východnom Slovensku. Po vyhlásení CHKO Východné Karpaty bol jedným z jej prvých pracovníkov. Výraznou mierou sa pričinil o záchranu pralesovitých rezervácií Stužica, Jarabá skala, Pľaša a Rožok.

Zastavenie druhé: Vitajte v NP Poloniny a MBR Východné Karpaty
Panel poskytuje základné informácie o území Národného parku Poloniny - Medzinárodnej biosférickej rezervácii Východné Karpaty. Vyhlásený bol Nariadením vlády SR č. 258 zo dňa 23.9.1997 s účinnosťou od 1.10.1997. Výmera jeho vlastného územia je 29 805 ha, ochranné pásmo má 10 973 ha. Najhodnotnejšie časti národného parku sú chránené v maloplošných chránených územiach – 7 národných prírodných rezerváciách (Stužica, Havešová, Riaba skala, Rožok, Pľaša, Stinská, Pod Ruským), 12 prírodných rezerváciách (Bahno, Borsučiny, Bzaná, Gazdoraň, Hlboké, Hrúnok, Ruské, Stinská Slatina, Stružnická dolina, Šípková, Udava, Uličská Ostrá) a 1 prírodnej pamiatke (Ulička). V roku 1993 bolo toto územie zapísané do zoznamu medzinárodných biosférických rezervácií pod názvom MBR Východné Karpaty spolu s priľahlým územím Poľska (Bieszczadský národný park, Cisniansko-Wetlinský park krajobrazovy, Park krajobrazovy Doliny Sanu). V roku 1999 boli k tejto biosférickej rezervácii pričlenené chránené územia na Ukrajine (Užanský národný prírodný park, Nadsjanskyj regionálny krajinny park), čím vznikla prvá trilaterálna biosférická rezervácia na svete. V roku 1999 získal Národný park Poloniny prestížne ocenenie Diplom Rady Európy. V súvislosti so vstupom do Európskej únie bolo územie NP Poloniny zaradené do európskej siete NATURA 2000. Tvoria ho 2 typy území – Chránené vtáčie územie Bukovské vrchy a územia európskeho významu Bukovské vrchy, Stinská a Ulička .

Zastavenie tretie: Staré stromy v parku vypovedajú
Stred dediny patrí starému historickému parku, uprostred ktorého stál do 80. rokov 20. storočia poľovnícky kaštiel z polovice 18. storočia. Parkovú zeleň dotvárajú dreviny, ako jaseň štíhly (Fraxinus excelsior), lipa malolistá (Tillia cordata), hrab obyčajný (Carpinus betulus), dub letný (Quercus robur), vzácna borovica hladká – vejmutovka (Pinus strobus), cudzokrajné stromy dub močiarny (Quercus palustris) či dub červený (Quercus rubra). V minulosti tu rástol aj ojedinelý dub šarlátový (Quercus coccinea).

Zastavenie štvrté: Na miestach večného odpočinku
Náučný chodník prechádza miestnym cintorínom, kde sa na vyvýšenom kopci nachádza murovaná grécko-katolícka cerkov z roku 1867. Vedľa nej je vzácna drevená zvonica z 20. rokov 20. storočia. Súčasťou areálu je zrekonštruovaný vojenský cintorín z 1. svetovej vojny, kde je pochovaných 71 vojakov.

Zastavenie piate: Po stopách starej úzkokoľajky
Náučný chodník v tejto časti trasy informuje o lesných úzkokoľajkách, ktoré viedli týmto územím. Začiatkom 20. storočia bol transport dreva starým furmanským spôsobom nahradený lesnými železnicami. Stopy po úzkorozchodných tratiach sa na niektorých miestach zachovali dodnes.

Zastavenie šieste: Živočíšstvo
Posledná zastávka náučného chodníka patrí ríši zvierat. Územie národného parku vyniká početnosťou živočíšnych druhov i výskytom veľkých šeliem. Pozornosť si zaslúžia vlk dravý (Canis lupus), rys ostrovid (Lynx lynx), medveď hnedý (Ursus arctos), vydra riečna (Lutra lutra), mačka divá (Felix silvestris), ktoré sú trvalými obyvateľmi tunajších lesov. Dnes sa k nim radí i zubor hrivnatý (Bison bonasus). Vodné toky Ulička a Zbojský potok sú významné predovšetkým svojou genofondovou hodnotou výskytu rýb v rámci Slovenska. Z doteraz zistených 23 druhov rýb až jedna tretina patrí k vzácnym a ohrozeným – hrúz Kesslerov (Gobio Kessleri), hrúz fúzatý (Gobio uranoscopus), mihuľa potiská (Eudontomyzon danfordi), pĺž zlatistý (Sabanejewia aurata) a pod.

Zastavenie siedme: Poklady Nastazu
Najvýraznejším horským masívom pri Uliči je Nastaz, ktorý začína na Ukrajine pri Veľkom Bereznom a končí na Slovensku pri Stakčíne. Siedmy informačný panel sa nachádza na mieste zvanom Valalština, na lokalite, kde v minulosti stál poľovnícky kaštielik. Dal ho postaviť gróf Thielle Wienckler na prelome 19. – 20. storočia. Bol prepojený s poľovníckym kaštieľom v dedine, tzv. grófskou cestou. Tú dodnes lemuje aleja cudzokrajných drevín – duba červeného a duba močiarneho. Svedectvom niekdajšieho kaštielika sú už len jeho zachovalé základy a stará studňa. Zaujímavosťou pohoria je obrovský balvan na neďalekom vrchu Kopyto, v ktorom sú vyryté hieroglyfy. Údajne je v nich zašifrované miesto, kde sú ukryté poklady Fedora Hlavatého – legendárneho zbojníka.

Zastavenie ôsme: Uprostred lesa
Až 90 % územia národného parku tvoria lesy. O ich rozdelení na prírodné, prirozdené a umelé informuje ďalší panel. Najcennejšími sú prírodné lesy – pralesy – človekom nenarušené alebo len málo narušené. Ešte na konci 19. storočia zaberali obrovské plochy územia. Dodnes sa zachovali predovšetkým v maloplošných chránených územiach – v prírodných a národných prírodných rezerváciách (Stužica, Jarabá skala, Pľaša, Havešová, Borsučiny, Šípková,Udava). V okolí Uliča sa prírodné lesy zachovali v NPR Rožok a PR Uličská Ostrá.

Zastavenie deviate: Pohľad v šíru diaľ
V tejto časti chodník otvára úžasné panorámy z vyhliadkovej veže na Holici (538 m n.m.).Rozsiahle pohoria obrátené k juhu Slovenska sú vyhasnuté sopky Vihorlat a Popričny. Na východe sa rozprestierajú ukrajinské poloniny, najvyššia z nich – polonina Runa - sa týči do výšky 1479 m n.m. Sever upútavajú najvyššie časti Bukovských vrchov. V ich pozadí vidieť vzdialené poľské Bieszczady.

Zastavenie desiate: Naša kvetena
Bukovské vrchy sú posledným článkom Východných Karpát na našom území, preto má Národný park Poloniny významné postavenie vo fytogeografii Slovenska. O najvzácnejších druhoch rastlín tohoto územia, predovšetkým endemitoch, informuje šiesty panel. Radíme k ním prilbicu chlpatoplodú (Aconitum lasiocarpum), scilu Kladneho (Scila Kladneho), zvonček jedľovitý (Campanula abietina), čemericu purpurovú (Helleborus purpurascens), klinček bradatý nakopený (Dianthus compactus). Zo vzácnych a ohrozených druhov rastlín v Uličskej kotline rastie skopólia kranská (Scopolia carniolica), perovník pštrosí (Matteutsia struthuiopteris), telékia ozdobná (Telekia speciosa).