Správa o stave vtákov za obodbie rokov 2008 - 2012 cela správa [pdf]

Úvod

Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky v spolupráci s ďal‘ími organizáciami pripravila oficiálnu podrobnú správu o stave jednotlivých druhov vtákov v zmysle článku 12 smernice o vtákoch. Na jej vypracovaní sa poddieľalo viac ako 30 národných expertov na uvedenú problematiku. Správa  poskytuje najpodrobnej‘ie a najaktuálnej‘ie informácie ohľadom roz‘írenia, populácie, areálu, vplyvov a ohrození a aplikovaných manažmentových opatrení. Každý jeden „report“ pre každý druh samostatne v sebe obsahuje aj mapu roz‘írenia a mapu areálu, vyhodnotenie krátkodobých aj dlhodobých trendov a ďal‘ích parametrov v súlade so schváleným formátom Európskou komisiou. Významnú časť práce a pripomienkovania vykonala novovytvorená koordinačná rada, ktorej hlavnou úlohou je zabezpečiť akceptáciu výsledkov na národnej úrovni v‘etkými organizáciami, ktoré sa venujú problematike vtáctva na Slovensku. Publikácia je rozdelená na dve časti, v ktorých prvá časť obsahuje postup prípravy správy, sumarizácie a vyhodnotenia a druhá časť samostatné reporty pre druhy.

Postup prípravy a metodika

Príprava správy bola veľmi náročná a vyžadovala pomerne veľa času na jej samotné spracovanie, ktoré v prípade Slovenskej republiky začalo už v roku 2011, finálna správa bola odovzdaná pred koncom roku 2013 a na Európskej úrovni je spracovávaná e‘te aj v roku 2014. V rámci harmonogramu prác sú uvedené dôležité kroky, ktoré bolo nutné vykonať a zahŕňajú v sebe ďal‘ie dielčie aktivity.

Harmonogram prác

Rok

2011

2012

2013

2014

Kvartál

1

2

3

4

1

2

3

4

1

2

3

4

1

2

3

4

Technická finalizácia vrátane nového formátu, manuálov a referenčného zoznam druhov

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Schválenie procesu reportovania podľa článku 12, ktoré zahŕňa spoluprácu s prípravou správy Birds in Europe 3

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Databáza pre zber údajov z reportingu a zaslanie výsledkov bola dokončená

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Prvé stretnutie v Bruseli na jeseň 2011 s účasťou MS focal points, Birds in Europe 3 koordinátorov a ďal‘ích expertov odporučených členskými ‘tátmi

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

ŠOP SR založila mechanizmus na budovanie konsenzu/národný panel (v na‘ich podmienkach pracovný expertný tím) v zložení zo zainteresovaných skupín, ktoré disponujú relevantnými vedomosťami a dátami. (Koordinačná rada)

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

ŠOP SR v súčinnosti s koordinačnou radou zozbierala údaje zo v‘etkých relevantných zdrojov a prediskutuvali sa v koordinačnej rade. V‘etky nejasnosti, nezhody boli vyrie‘ené v tomto kroku. Súčasťou bol proces pripomienkovania v rámci samotnej koordinačnej rady.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

ŠOP SR odoslala zozbierané a pripomienkované údaje MŽP SR na kontrolu a zvýraznila v‘etky nevyrie‘ené, sporné fakty (rolling process)

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

MŽP SR skontrovalo údaje a prediskutovalo v‘etky sporné body s ŠOP SR a koordinačnou radou.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

MŽP SR v súčinnosti so ŠOP SR a koordinačnou radou potvrdilo národné údaje a poslalo Európskej komisii pred termínom 31.12.2013 a komsia odovzdala časť údajov BirdLIfe international na použitie pre BiE3

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

BirdLife zozbiera údaje z krajín, ktoré nie sú členom EÚ

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

BirdLife skombinuje oficiálne údaje členských ‘tátov s údajmi z iných krajín a rozanalyzuje ich pre potreby BiE3

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

BirdLife vydá BiE3

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

ŠOP SR v spolupráci s koordinačnou radou zozbierala údaje o vplyvoch a ohrozeniach a manažmentových opatreniach pre druhy, pre ktoré sa vyhlasujú CHVÚ a odoslala komisii pred termínom 31. 12. 2013

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Komisia analyzuje oficiálne údaje z členských ‘tátov

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Komisia pripraví finálny report sumarizujúci v‘etky výsledky

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

V úvodnej fáze prípravy najpodstatnej‘iu časť tvorila práca so sumarizáciou existujúcich dát a ich transformácia do požadovaného formátu. V uvedenom procese bolo pre databázovú časť a mapovú časť spracovaných viac ako 250 000 záznamov pre jednotlivé druhy vtákov. Údaje pochádzali hlavne z databázy ISTB (interný system taxónov a biotopov), v ktorej sú sumarizované údaje z mapovaní jednotlivých pracovníkov ŠOP SR ako aj externých expertov. Významnú časť údajov tvorili dáta z atlasu roz‘írenia vtákov, pre zimovanie boli použité nov‘ie správy z mapovania zimného vtáctva a pre údaje o veľkosti populácie v rámci jednotlivých chránených vtáčích území (CHVÚ) údaje z projektu „Spracovanie podkladov pre zabezpečenie priaznivého stavu výberových druhov vtákov a ich biotopov v CHVÚ (ŠF vtáky).

Ukážka okna databázy pre jeden vybraný druh

Na základe uvedených zdrojov boli dáta predpripravené v požadovanej databázovej forme a boli pripravené základné mapy roz‘írenia s presnosťou na európsky ETRS GRID 10 x 10 km. Pri príprave máp boli z databázy vyselektované charakteristiky nálezov, ktoré boli relevantné pre jednotlivé kategórie hniezdenia. Do výsledných máp nebola zahrnutá charakteristika A0 po rozhodnutí koordinačnej rady, pretože bola príli‘ v‘eobecná.

Zoznam použitých charakteristík pri tvorbe máp hniezdneho roz‘írenia jednotlivých druhov vtákov

Kód

Význam

Popis

B1

možné hniezdenie

Vtáky - druh pozorovaný vo vhodnom prostredí v hniezdnej dobe.

B2

možné hniezdenie

Vtáky - pozorovanie spievajúceho samca (či samcov) alebo hlasy súvisiace s hniezdením v hniezdnej dobe.

C3

pravdepodobné hniezdenie

Vtáky - pár pozorovaný vo vhodnom hniezdnom prostredí v hniezdnej dobe.

C4

pravdepodobné hniezdenie

Vtáky - stály okrsok predpokladaný na základe pozorovaného teritoriálneho správania sa (napr. zaháňanie sokov, spev a pod.) na tom istom stanovi‘ti najmenej dvakrát v odstupe 1 týždňa.

C5

pravdepodobné hniezdenie

Vtáky - pozorovanie toku a imponovania alebo párenia.

C6

pravdepodobné hniezdenie

Vtáky - hľadanie pravdepodobných hniezdísk.

C7

pravdepodobné hniezdenie

Vtáky - vzru‘ené správanie a varovanie dospelých vtákov pravdepodobne v blízkosti hniezda či mláďat.

C8

pravdepodobné hniezdenie

Vtáky - prítomnosť hniezdnych lysín u chytených dospelých vtákov.

C9

pravdepodobné hniezdenie

Vtáky - dospelé jedince pozorované pri stavbe hniezda alebo pri vysekávaní hniezdnej dutiny.

D10

isté hniezdenie

Vtáky - odvádzanie pozornosti od hniezda alebo mláďat a predstierenie zranenia.

D11

isté hniezdenie

Vtáky - nález použitého hniezda (obsadeného alebo opusteného behom pozorovania) alebo nález zvy‘kov vaječných ‘krupín.

D12

isté hniezdenie

Vtáky - nález čerstvo vylietaných mláďat (u krmivých vtákov) alebo mláďat v prachovom perí neschopných letu (u nekrmivých).

D13

isté hniezdenie

Vtáky - pozorovanie dospelých jedincov prilietajúcich na hniezdisko či opú‘ťajúcich hniezdisko za okolností, nasvedčujúcich prítomnosti obsadeného hniezda (vrátane vysoko umiestnených hniezd alebo dutín) či pozorovanie inkubujúcich vtákov.

D14

isté hniezdenie

Vtáky - pozorovanie dospelých jedincov pri odná‘aní trusu od hniezda, alebo pri priná‘aní potravy mláďatám.

D15

isté hniezdenie

Vtáky - nález hniezda s vajíčkami.

D16

isté hniezdenie

Vtáky - nález hniezda s mláďatami (videné alebo počuté).

LIT HNIEZDENIE

hniezdenie

Vtáky - kategória zavedená pre potreby prepisu literárnych údajov, pri ktorých nie sú uvedené detaily umožňujúce zaradenie do presnej‘ích kategórií hniezdenia.

LIT VYSKYT

výskyt podľa literatúry

Vtáky - kategória zavedená pre potreby prepisu literárnych údajov, pri ktorých nie sú uvedené detaily umožňujúce zaradenie do presnej‘ích kategórií výskytu.

 

Z podkladov boli následne vygenerované exporty v podobe excel tabuliek a v prípade máp v podobe tlačených podkladov s rozr‘írením jednotlivých druhov vo formáte A3. Bol vypracovaný pokyn pre proces 1. pripomienkovania v rámci koordinačnej rady. Každému expertovi boli na základe jeho zamerania pridelené druhy na pripomienkovanie tabuľkových dát a máp zobrazujúcich roz‘írenie druhov. Údaje z pripomienkovania boli zozbierané a zapracované do pripravených podkladov. Výsledky boli následne odprezentované v koordinačnej rade. V rámci prvého pripomienkovania sa určili nedostatky a niektoré z nich sa v tejto fáze podarilo odstrániť. V prípade databáz boli najväč‘ie problémy s určením aktuálnej veľkosti populácie a rozsahu trendu zmeny v populácii. Pri areále a pri mapách bol najväč‘ím problémom posun, ktorý vznikol pri transformácii dát vložených s presnosťou na DFS ‘tvorec do nového gridu ETRS 10 x 10 km, keďže uvedené siete nemajú totožné hranice jednotlivých ‘tvorcov. Uvedené nedostatky sa čiastočne podarilo eliminovať ďal‘ím kolom pripomienkovania, av‘ak niektoré nebolo možné dostatočne posúdiť a posuny alebo nepresnosti neboli odhalené a tým pádom ani odstránené. V prípade máp je v‘ak podstatné, že v‘etky finálne GIS vrstvy a jednotlivé gridy v  sebe obsahujú podkladovú informáciu o tom, že z akého údaju pochádzajú a vďaka tomu aj v budúcnosti bude možné stále posudzovať a upravovať mapy, aby boli čo najpresnej‘ie a odstránili sa aj nateraz neodhalené nedostatky.

Podkladové údaje v mape roz‘írenia sú uložené v databáze

Nasledovalo v poradí druhé pripomienkovanie podkladov, v rámci ktorého sa mali možnosť vyjadriť členovia koordinačnej rady, ale aj ďal‘í prizvaní experti podľa uváženia členov rady ku ktorémukoľvek druhu a zaslať návrhy na zmeny. Pre tento proces pripomienkovania boli údaje prístupné v online podobe, v prípade databáz v podobe excel tabuliek a v prípade máp v podobe online mapového prehliadača, v rámci ktorého bolo možné prehliadať v‘etky druhy vtákov a overovať si podkladové informácie o pôvode údajov. Po ukončení pripomienkovania boli v‘etky pripomienky zohľadnené a zapracované.

Príklad online prehliadača dostupného na stránke: http://maps.sopsr.sk/mapy/heron-map.html

prehliadac

 

Po 2 kolách pripomienkovania nasledovalo finálne pripomienkovanie zo strany pracovníkov ŠOP SR, ktorí mali za úlohu z regionálneho hľadiska posúdiť správnosť údajov v databáze a v mapách a zaslať prípadné návrhy na zmeny. V‘etky návrhy z jednotlivých pracovísk ŠOP SR boli zohľadnené a zapracované.

Pred odovzdaním správy sa konalo najdôležitej‘ie dvojdňové stretnutie koordinačnej rady, v rámci ktorého sa prechádzali postupne v‘etky jednotlivé parametre a mapy a utvárala sa finálna podoba správy pre každý jeden druh samostatne. Dôraz bol kladený aj na sumárnu veľkosť populácie v rámci CHVÚ a jej trendy.

img_1823Po úspe‘nej finalizácii databázy a máp roz‘írenia boli vygenerované mapy areálu prostredníctvom odporúčaného skriptu pre Arc GIS tzv. „range tool“, pomocou ktorého boli jednotlivé gridy mapy roz‘írenia pospájané do logického celku a vytvárajú komplexný obraz o areále druhov (použitá spojnica pre gridy bola hodnota 3, čo značí, že ak bola v rámci mapy roz‘írenia medzera medzi gridmi 3 a menej bola spojená do súvislého celku, ak bola väč‘ia ako 3 gridy, tak spojená nebola, pričom veľkosť jedného gridu je 10 x 10 km). Výmera areálu bola vložená do databázy na základe týchto vyprodukovaných máp areálu. V budúcnosti je potrebné použiť pri generovaní areálu totožný prístup a týmto spôsobom bude možné efektívne a pomerne presne vyhodnocovať veľkosť a trend areálu a vyjadriť jeho zmenu v presných percentách.

 

 

 

Vyhodnotenie výsledkov pre druhy vtákov na národnej úrovni

V‘eobecné informácie

Aktuálne v roku 2014 v Slovenskej republike je vyhlásených 41 chránených vtáčích území (CHVÚ), ktoré majú sumárnu výmeru 1 282 811 Ha. Pre žiadne územie zatiaľ nebol schválený program starostlivosti aj napriek tomu, že niektoré už boli pripravené. V súčasnosti je prostredníctvom projektu pripravovaných 37 programov starostlivosti.

Počet CHVÚ

Výmera CHVÚ (Ha)

Počet území so schváleným programom starostlivosti

Počet území, pre ktoré je program starostlivosti v príprave

41

1282811

0

37

 

V rámci prípravy správy boli samostatne hodnotené hniezdne populácie, zimujúce populácie pre vybrané druhy vodných vtákov a migrácia taktiež pre vybrané druhy podľa schváleného referenčného zoznamu druhov. Spolu bolo pripravených 243 komplexným „reportov“ s informáciami o jednotlivých druhoch.

 

Hniezdenie

Zimovanie

Migrácia

Celkovo

Počet hodnotených druhov v správe

220

16

7

243

Populácia

Veľkosť populácie je jedným z najdôležitej‘ích parametrov, ktoré boli v rámci prípravy správy vyhodnotené. Výsledkom je aktuálny odhad veľkosti populácie stanovený v rozsahu minimálnej a maximálnej veľkosti popoulácie. Zo správy vyplýva, že väč‘ina druhov na Slovensku (viac ako 150 druhov) má odhadovanú veľkosť populácie men‘iu ako 10 000 párov (alebo alternatívnej jednotky populácie). Viac ako 120 druhov má dokonca odhadovanú priemernú veľkosť populácie do 2000 párov (alebo alternatívnej jednotky populácie). 39 druhov sa pohybuje v rozmedzí 10 000 – 100 000 párov a len 35 druhov má udávanú odhadovanú populáciu väč‘ia ako 100 000 párov. Z uvedeného vyplýva vysoká zraniteľnosť jednotlivých druhov vtákov, pretože predov‘etkým veľkosť populácie do 2000 párov, ktorú má udávanú približne polovica druhov hniezdiacich na Slovensku, nemožno považovať za hodnotu vysokú pre bezproblémové udržanie populácie ako takej.

Trend populácie vtákov v Slovenskej republike je u 55 % druhov stabilný alebo stúpajúci, av‘ak u 34 % druhov je klesajúci, z čoho vyplýva, že približne jedna tretina druhov vtákov u nás ubúda. Pri 6 % druhov trend populácie nebolo možné stanoviť z dôvodu nedostatku údajov.

Kvalita údajov je dôležitá predov‘etkým z ohľadu na spoľahlivosť uvádzaných informácií a preto je snahou dosiahnuť z dlhodobého hľadiska čo najrobustnej‘ie databázové údaje a údaje o poznaní. Kvalita údajov bola vo väč‘ine prípadov priemerná, pri 16 % druhov dokonca vysoká. 33 % druhov malo prisúdenú slabú kvalitu údajov o populácii, z čoho vyplýva, že je potrebné stále zlep‘ovať úroveň poznatkov minimálne u jednej tretiny druhov vtákov.

V súčasnosti v Slovenskej republike žije až 55 druhov, ktoré majú veľkosť populácie pod 100 jedincov, resp. hniezdnych párov, čo je pomerne negatívny ukazovateľ. Dlhodobo udržať tak málopočetné populácie bude veľmi problematické. Kritické je to najmä u druhov, ktoré v minulosti u nás mali oveľa početnej‘ie zastúpenie a práve týmto druhom by mala byť venovaná zvý‘ená pozornosť v blízkej budúcnosti.

Najmenej početné populácie vtákov na Slovensku (minimálna veľkosťou populácie men‘ia ako 100)

Latinský názov druhu

Slovenský názov druhu

Sezóna

Jednotka populácie

Veľkosť populácie - minimum

Veľkosť populácie - maximum

Grus grus grus

Žeriav popolavý

Hniezdna

Páry

0

1

Motacilla citreola

Trasochvost žltohlavý

Hniezdna

Páry

0

2

Tadorna tadorna

Kazarka pestrá

Hniezdna

Páry

0

2

Larus canus

Čajka sivá

Hniezdna

Páry

0

3

Monticola saxatilis

Skaliar pestrý

Hniezdna

Páry

0

3

Anas crecca crecca

Kačica chrapka

Hniezdna

Páry

0

5

Otis tarda

Drop veľký

Hniezdna

Samce

0

5

Burhinus oedicnemus

Ležiak úhorový

Hniezdna

Páry

0

5

Luscinia svecica svecica

Slávik modrák

Hniezdna

Páry

0

5

Turdus iliacus

Drozd červenkavý

Hniezdna

Páry

0

5

Sterna albifrons albifrons

Rybár malý

Hniezdna

Páry

0

5

Anas acuta

Kačica ostrochvostá

Hniezdna

Páry

0

10

Falco vespertinus

Sokol kobcovitý

Hniezdna

Páry

0

10

Himantopus himantopus

Ši‘ila bocianovitá

Hniezdna

Páry

0

10

Chlidonias niger

Čorík čierny

Hniezdna

Páry

0

10

Coracias garrulus

Krakľa belasá

Hniezdna

Páry

0

10

Mergus merganser merganser

Potápač veľký

Hniezdna

Páry

0

10

Anser erythropus

Hus malá

Zimovanie

Jedince

0

15

Chlidonias leucopterus

Čorík bielokrídly

Hniezdna

Páry

0

20

Recurvirostra avosetta

Šabliarka modronohá

Hniezdna

Páry

0

20

Asio flammeus

My‘iarka močiarna

Hniezdna

Páry

0

50

Milvus migrans

Haja tmavá

Hniezdna

Páry

5

10

Aythya nyroca

Chochlačka bielooká

Hniezdna

Páry

5

10

Circaetus gallicus

Hadiar krátkoprstý

Hniezdna

Páry

5

15

Podiceps grisegena grisegena

Potápka červenokrká

Hniezdna

Páry

5

20

Chlidonias hybrida

Čorík bahenný

Hniezdna

Páry

5

50

Haliaeetus albicilla

Orliak morský

Hniezdna

Páry

10

14

Acrocephalus melanopogon

Trsteniarik tamary‘kový

Hniezdna

Páry

10

20

Anas clypeata

Kačica lyžičiarka

Hniezdna

Páry

10

40

Phylloscopus trochiloides

Kolibiarik sivozelený

Hniezdna

Páry

10

100

Milvus milvus

Haja červená

Hniezdna

Páry

15

20

Ardea purpurea purpurea

Volavka purpurová

Hniezdna

Páry

15

25

Luscinia svecica cyanecula

Slávik modrák

Hniezdna

Páry

15

30

Circus pygargus

Kaňa popolavá

Hniezdna

Hniezdiace samice

15

40

Tichodroma muraria

Murárik červenokrídly

Hniezdna

Páry

20

40

Platalea leucorodia leucorodia

Lyžičiar biely

Hniezdna

Páry

20

40

Falco cherrug

Sokol rároh

Hniezdna

Páry

20

45

Tringa totanus

Kalužiak červenonohý

Hniezdna

Páry

20

50

Larus michahellis

 

Hniezdna

Páry

30

40

Egretta garzetta garzetta

Belu‘a malá

Hniezdna

Páry

30

50

Anas querquedula

Kačica chrapačka

Hniezdna

Páry

30

60

Gallinago gallinago

Močiarnica mekotavá

Hniezdna

Páry

30

100

Larus melanocephalus

Čajka čiernohlavá

Hniezdna

Páry

30

180

Larus cachinnans

Čajka bielohlavá

Hniezdna

Páry

30

200

Aquila heliaca

Orol kráľovský

Hniezdna

Páry

35

40

Otus scops

Výrik lesný

Hniezdna

Páry

40

80

Botaurus stellaris stellaris

Bučiak veľký

Hniezdna

Volajúce samce

50

80

Podiceps nigricollis nigricollis

Potápka čiernokrká

Hniezdna

Páry

50

100

Phalacrocorax carbo sinensis

Kormorán veľký

Hniezdna

Páry

50

100

Anser anser

Hus divá

Hniezdna

Páry

50

100

Porzana parva parva

Chria‘ť malý

Hniezdna

Volajúce samce

50

100

Netta rufina

Hrdzavka potápavá

Hniezdna

Páry

50

100

Falco peregrinus peregrinus

Sokol ‘ťahovavý

Hniezdna

Páry

50

200

Porzana porzana

Chria‘ť bodkovaný

Hniezdna

Volajúce samce

60

200

Haliaeetus albicilla

Orliak morský

Zimovanie

Jedince

70

90

Casmerodius albus albus

Belu‘a veľká

Hniezdna

Páry

70

110

Celkovo 55 druhov

 

 

 

 

 

 

Ďal‘ím dôležitým ukazovateľom je rozsah zmeny v populácii za posledných 12 rokov. Pri 17 druhoch vtákov nastala v období od roku 2000 do roku 2012 dramatická zmena v rozsahu až do 100 % a u pribúdajúcich druhov aj viac ako 100 %. V prípade stúpajúceho trendu to je pozitívny výsledok, ktorý nastal u 10 druhov, av‘ak pri 7 druhoch pri klesajúcom trende to znamená kritický stav až vyhynutie.

Zoznam druhov, pri ktorých do‘lo za poseldných 12 rokov k významnej zmene vo veľkosti populácie (úbytok alebo prírastok populácie o 100 a viac percent)

Latinský názov druhu

Slovenský názov druhu

Jednotka populácie

Veľkosť populácie - minimum

Veľkosť populácie - maximum

Sezóna

Trend populácie

Maginitúda zmeny – minimum (%)

Magnitúda zmeny – maximum (%)

Anas strepera strepera

Kačica chripľavka

páry

100

200

hniezdna

+

50

100

Bucephala clangula

Hlaholka severská

jedince

8000

12000

zimovanie

+

50

100

Limosa limosa limosa

Brehár čiernochvostý

páry

0

0

hniezdna

-

50

100

Burhinus oedicnemus

Ležiak úhorový

páry

0

5

hniezdna

-

75

100

Chlidonias niger

Čorík čierny

páry

0

10

hniezdna

-

75

100

Coracias garrulus

Krakľa belasá

páry

0

10

hniezdna

-

80

100

Numenius arquata arquata

Hvizdák veľký

 

 

 

hniezdna

-

80

100

Falco vespertinus

Sokol kobcovitý

páry

0

10

hniezdna

-

95

100

Monticola saxatilis

Skaliar pestrý

páry

0

3

hniezdna

-

100

100

Sterna hirundo

Rybár riečny

páry

500

900

hniezdna

+

100

150

Phalacrocorax carbo sinensis

Kormorán veľký

jedince

9000

9500

zimovanie

+

80

200

Larus michahellis

 Čajka

páry

30

40

hniezdna

+

100

200

Circus aeruginosus

Kaňa močiarna

Hniezdiace samice

1000

1500

hniezdna

+

125

200

Larus melanocephalus

Čajka čiernohlavá

páry

30

180

hniezdna

+

100

250

Larus cachinnans

Čajka bielohlavá

páry

30

200

hniezdna

+

30

300

Falco peregrinus peregrinus

Sokol ‘ťahovavý

páry

50

200

hniezdna

+

100

600

Phalacrocorax pygmeus

Kormorán malý

jedince

350

750

zimovanie

+

200

1000

 

Areál

Areál zohráva dôležitú úlohu pri udržaní vhodných biotopov a podmienok pre jednotlivé druhy vtákov. Priemerná veľkosť areálu vtákov na Slovensku je 30960,40 km2. 76 % druhov má stabilný alebo roz‘irujúci sa areál, čo je pomerne priaznivý výsledok. V porovnaní s trendom populácie je hodnotenie areálu pozitívnej‘ie, z čoho vyplýva, že početnosť klesá, av‘ak areál e‘te ostáva a teda pravdepodobne sa znižuje densita populácie na uričtých miestach. Je potrebné zdôrazniť, že areál bol hodnotený na národnej úrovni a s presnoťou na grid o výmere 100 km2, čo samozrejme nezachytáva men‘ie lokálne zmeny.

Kvalita údajov o areále vtákov je slab‘ia ako u populácie, čo je logické, keďže zber informácií je častej‘ie zameraný práve na populáciu ako na areál. Hodnotenie areálu je náročnej‘ie a vyžaduje aj ‘ir‘í pohľad, poznanie ekologických nárokov druhu a z tohto ohľadu je problematickej‘ie aj vyhodnotenie. Z uvedeného dôvodu sme prístupili k jednotnému hodnoteniu za použitia GIS analýzy, ktorá na základe mapy roz‘írenia vygeneruje spojitý areál a výsledky budú po použití rovnakej metódy porovnateľné  pre v‘etky druhy a prístup pri spracovávaní správy bude odteraz jednotný aj do budúcna.

Výmera areálu v závislosti na druhoch je veľmi rôznorodá. Pri približne 50 druhoch je areál men‘í ako 5000 km2, pri viac ako 70 druhoch je to naopak a areál pokrýva takmer celé Slovensko.

Vyhodnotenie výsledkov pre druhy vtákov, pre ktoré sa vyhlasujú CHVÚ

V rámci hodnotenia pre jednotlivé CHVÚ boli zosumarizované údaje o veľkosti populácie a jej trende a to len pre druhy, pre ktoré sa CHVÚ vyhlasujú. Vyhodnotenie veľkosti populácie v CHVÚ pre kritériové druhy nie je priaznivé, 37 druhov má odhadovanú populáciu men‘iu ako 100 párov/jedincov, 25 druhov populáciu v rozsahu od 100 do 1000 a viac ako 20 druhov populáciu väč‘iu ako 1000. Kritický ukazovateľ je, že až 16 druhov, pre ktoré sa vyhlasujú CHVÚ má priemernú odhadovanú populáciu men‘iu ako 10 párov/jedincov.

Nasledovná tabuľka poskytuje najaktuálnej‘iu veľkosť populácie druhov v CHVÚ, ktorá aktualizuje pôvodný vedecký návrh.

Veľkosť populácie a trend jednotlivých druhov vtákov v CHVÚ (len druhy pre ktoré sa CHVÚ vyhlasuje)

Latinský názov druhu

Slovenský názov druhu

Sezóna

Jednotka populácie

Veľkosť populácie v CHVÚ - minimum

Veľkosť populácie v CHVÚ - maximum

Trend populácie v CHVÚ

Ciconia nigra

Bocian čierny

Hniezdna

páry

200

300

-

Anas querquedula

Kačica chrapačka

Hniezdna

páry

30

60

+

Netta rufina

Hrdzavka potápavá

Hniezdna

páry

15

20

+

Aythya ferina

Chochlačka sivá

Zimovanie

jedince

5000

6000

-

Aythya ferina

Chochlačka sivá

Migrácia

jedince

5000

30000

-

Aythya nyroca

Chochlačka bielooká

Hniezdna

páry

1

5

0

Aythya fuligula

Chochlačka vrkočatá

Zimovanie

jedince

20000

25000

+

Aythya fuligula

Chochlačka vrkočatá

Migrácia

jedince

20000

40000

+

Bucephala clangula

Hlaholka severská

Zimovanie

jedince

7000

10000

+

Bucephala clangula

Hlaholka severská

Migrácia

jedince

50

1000

+

Migráciaernis apivorus

Včelár lesný

Hniezdna

páry

300

500

0

Milvus migrans

Haja tmavá

Hniezdna

páry

5

10

0

Milvus milvus

Haja červená

Hniezdna

páry

5

15

-

Haliaeetus albicilla

Orliak morský

Hniezdna

páry

1

5

0

Haliaeetus albicilla

Orliak morský

Zimovanie

jedince

10

50

0

Circaetus gallicus

Hadiar krátkoprstý

Hniezdna

páry

1

5

-

Circus aeruginosus

Kaňa močiarna

Hniezdna

hniezdiace samice

100

200

0

Circus pygargus

Kaňa popolavá

Hniezdna

hniezdiace samice

0

10

x

Aquila pomarina

Orol krikľavý

Hniezdna

páry

220

260

0

Aquila chrysaetos

Orol skalný

Hniezdna

páry

70

90

0

Falco vespertinus

Sokol kobcovitý

Hniezdna

páry

0

5

-

Bonasa bonasia

Jariabok hôrny

Hniezdna

páry

2000

3000

0

Coturnix coturnix

Prepelica poľná

Hniezdna

volajúce samce

1500

2300

-

Migráciaorzana porzana

Chria‘ť bodkovaný

Hniezdna

volajúce samce

10

60

F

Crex crex

Chrapkáč poľný

Hniezdna

volajúce samce

1000

1500

0

Otis tarda

Drop veľký

Hniezdna

samce

0

1

-

Otis tarda

Drop veľký

Zimovanie

jedince

10

200

0

Recurvirostra avosetta

Šabliarka modronohá

Hniezdna

páry

0

10

x

Tringa totanus

Kalužiak červenonohý

Hniezdna

páry

10

30

-

Larus melanocephalus

Čajka čiernohlavá

Hniezdna

páry

30

160

+

Larus canus

Čajka sivá

Hniezdna

páry

0

3

x

Sterna hirundo

Rybár riečny

Hniezdna

páry

500

700

+

Chlidonias niger

Čorík čierny

Hniezdna

páry

0

10

F

Streptopelia turtur

Hrdlička poľná

Hniezdna

páry

1500

2200

0

Otus scops

Výrik lesný

Hniezdna

páry

1

20

-

Bubo bubo

Výr skalný

Hniezdna

páry

140

190

-

Glaucidium passerinum

Kuvičok vrabčí

Hniezdna

páry

1000

1600

0

Strix uralensis

Sova dlhochvostá

Hniezdna

páry

700

1100

0

Aegolius funereus

Migráciaôtik kapcavý

Hniezdna

páry

800

1200

0

Caprimulgus europaeus

Lelek lesný

Hniezdna

volajúce samce

200

400

-

Alcedo atthis

Rybárik riečny

Hniezdna

páry

300

500

0

Merops apiaster

Včelárik zlatý

Hniezdna

páry

400

600

0

Coracias garrulus

Krakľa belasá

Hniezdna

páry

0

5

-

Jynx torquilla

Krutohlav hnedý

Hniezdna

páry

1900

2500

0

Migráciaicus canus

Žlna sivá

Hniezdna

páry

1600

2300

0

Dryocopus martius

Tesár čierny

Hniezdna

páry

1500

2000

0

Dendrocopos medius

Ďateľ prostredný

Hniezdna

páry

1800

2700

0

Dendrocopos leucotos

Ďateľ bielochrbtý

Hniezdna

páry

1000

1800

0

Migráciaicoides tridactylus

Ďubník trojprstý

Hniezdna

páry

1000

1500

0

Galerida cristata

Pipí‘ka chochlatá

Hniezdna

páry

90

120

0

Lullula arborea

Škovránik stromový

Hniezdna

páry

300

500

-

Riparia riparia

Brehuľa hnedá

Hniezdna

páry

1500

2100

+

Anthus campestris

Ľabtu‘ka poľná

Hniezdna

páry

40

60

0

Migráciahoenicurus phoenicurus

Žltochvost hôrny

Hniezdna

páry

1100

1700

0

Saxicola torquatus

Migráciaŕhľaviar bielokrký

Hniezdna

páry

2000

3000

+

Monticola saxatilis

Skaliar pestrý

Hniezdna

páry

0

3

-

Acrocephalus melanopogon

Trsteniarik tamary‘kový

Hniezdna

páry

1

5

0

Sylvia nisoria

Migráciaenica jarabá

Hniezdna

páry

3000

5000

-

Muscicapa striata

Muchár sivý

Hniezdna

páry

10000

50000

0

Ficedula parva

Muchárik malý

Hniezdna

páry

5000

7000

0

Ficedula albicollis

Muchárik bielokrký

Hniezdna

páry

30000

42000

0

Lanius collurio

Strako‘ obyčajný

Hniezdna

páry

13000

17000

+

Lanius minor

Strako‘ kolesár

Hniezdna

páry

80

130

-

Migráciahalacrocorax pygmeus

Kormorán malý

Zimovanie

jedince

100

500

+

Aquila heliaca

Orol kráľovský

Hniezdna

páry

20

30

+

Tetrao tetrix tetrix

Tetrov hôlniak

Hniezdna

volajúce samce

150

250

+

Dendrocopos syriacus

Ďateľ hnedkavý

Hniezdna

páry

300

400

0

Falco cherrug

Sokol rároh

Hniezdna

páry

10

15

0

Migrácialatalea leucorodia leucorodia

Lyžičiar biely

Hniezdna

páry

20

40

F

Luscinia svecica svecica

Slávik modrák

Hniezdna

páry

0

5

x

Nycticorax nycticorax nycticorax

Chavko‘ nočný

Hniezdna

páry

230

370

0

Luscinia svecica cyanecula

Slávik modrák

Hniezdna

páry

1

10

x

Ixobrychus minutus minutus

Bučiačik močiarny

Hniezdna

páry

80

120

0

Ardea purpurea purpurea

Volavka purpurová

Hniezdna

páry

15

20

0

Lanius excubitor excubitor

Strako‘ veľký

Hniezdna

páry

80

130

-

Tetrao urogallus

Hlucháň hôrny

Hniezdna

volajúce samce

100

200

-

Ciconia ciconia ciconia

Bocian biely

Hniezdna

páry

200

300

0

Botaurus stellaris stellaris

Bučiak veľký

Hniezdna

volajúce samce

30

50

0

Egretta garzetta garzetta

Belu‘a malá

Hniezdna

páry

30

50

0

Casmerodius albus albus

Belu‘a veľká

Hniezdna

páry

70

110

+

Anas strepera strepera

Kačica chripľavka

Hniezdna

páry

20

30

0

Anas platyrhynchos platyrhynchos

Kačica divá

Zimovanie

jedince

19000

20000

0

Falco peregrinus peregrinus

Sokol ‘ťahovavý

Hniezdna

páry

50

90

+

Migráciaorzana parva parva

Chria‘ť malý

Hniezdna

volajúce samce

30

50

0

Chlidonias hybrida

Čorík bahenný

Hniezdna

páry

0

50

F

Mergellus albellus

Potápač biely

Zimovanie

jedince

200

300

0

 

Trend populácie druhov pre ktoré sa vyhlasujú CHVÚ je vo väč‘ine prípadov (67 %) stabilný alebo stúpajúci, čo je priaznivé vyhodnotenie. 22 % druhov v‘ak vykazuje klesajúci trend populácie a je potrebné v blízkej budúcnosti uvedený negatívny trend zvrátiť. U 6 % druhov trend nebolo možné stanoviť a je úlohou zabezpečiť, aby v nasledujúcom období smerovali výskumné aktivity v CHVÚ na tieto druhy. V porovnaní s celonárodným trendom vtákov majú v‘ak druhy žijúce v CHVÚ lep‘ie vyhodnotenie trendu populácie a z toho plynú lep‘ie vyhliadky do budúcnosti.

Metódy použité pre stanovenie veľkosti populácie priamo súvisia s vykonaným projektom tzv. ŠF vtáky, v rámci ktorého prebehlo podrobné mapovanie väč‘iny druhov, pre ktoré boli CHVÚ vyhlasené vo väč‘ine existujúcich CHVÚ. Z toho vyplýva, že len u 5 % druhov, pre ktoré sa vyhlasujú CHVÚ údaje absentovali, a to aj z dôvodu, že sa v niektorých prípadoch jedná o druhy veľmi vzácne a málo početné. Napriek tomu zhodnotenie veľkosti populácie a trendu v rámci CHVÚ by na základe údajov z uvedeného projektu malo byť pomerne presné.

Manažmentové opatrenia vykonané pre druhy, pre ktoré sa vyhlasujú CHVÚ

Z hľadiska vykonaných manažmentových opatrení v období rokov 2008 až 2012 pre jednotlivé druhy vtákov najviac činností sa týkalo legislatívnych opatrení, ktoré vyplývajú z druhovej ochrany a potom nasledujú početné opatrenia týkajúce sa zriadení chránených území, keďže samotné CHVÚ sa postupne vyhlasovali prostredníctvom samostatných vyhlá‘ok. Ďal‘ie manažmentové opatrenia sa týkali ‘pecificky niektorých lokalít, na ktorých boli vykonané aktivity predov‘etkým správami ŠOP SR, ktoré boli následne zaradené do kategórií uvedených v grafe.

 

Ohrozenia pre druhy, pre ktoré sa vyhlasujú CHVÚ

 

bocian_ciernyZákladné hodnotenie ohrození sa odvíjalo od publikovaných zdrojov, ktoré popisovali určité aktivity, ktoré jednotlivé druhy vtákov môžu ohrozovať a následne boli zaradené do príslu‘ných kategórií podľa číselníka vplyvov a ohrození. Ohrozenia boli v ďal‘om procese prípravy revidované národnými expertmi. Nasledovný graf zobrazuje v‘etky kategórie ohrození,  počet druhov a zároveň intenzitu daného ohrozenia (najväč‘í vplyv má vysoká intenzita zobrazená červnou farbou). Najväč‘ou intenzitou a to až pri 10 druhoch pôsobí ohrozenie týkajúce sa obhospodarovania lesov a taktiež ohrozenie týkajúce sa elektrických vedení. Najviac početné ohrozenie je použitie chemických látok, pesticídov, kde až pri 22 druhoch vtákov spôsobuje vplyv na populáciu. Početnými ohrozeniami sú taktiež intenzifikácia poľnohospodárskej pôdy, obhospodarovanie lesov, pytliactvo, otravy a nelegálny odchyt do pascí. Na nelesných biotopoch je významným ohrozením upustenie od pôvodných foriem obhospodarovania a v prípade lesných biotopov odstraňovanie mŕtveho dreva a odumierajúcich stromov. Ľudskou činnosťou vyvolané zmeny vo vodnom režime sú priamym ohrozením pre 13 druhov vtákov.