Chránené územia SLOVENSKA 104 2 0 2 5 Časopis Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky
Inštrukcie pre autorov • Chránené územia Slovenska – časopis Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky • Vydáva: Štátna ochana prírody SR v Banskej Bystrici • Zodpovedný redaktor: RNDr. Katarína Králiková • Redakčná rada: RNDr. Jana Durkošová Ing. Martina Gubková Ing. Ivana Havranová, PhD. Ing. Viktória Ihringová RNDr. Ján Kadlečík RNDr. Katarína Králiková RNDr. Alexander Lačný, PhD. Ing. Henrich Mičko Ing. Marta Mútňanová • Neprešlo jazykovou korektúrou • Adresa redakcie: Štátna ochrana prírody SR Tajovského 28B, 974 01 Banská Bystrica • E - mail: chus@sopsr.sk • ISSN 2453-6423 Príspevky posielajte na adresu: chus@sopsr.sk Uzávierka príspevkov do časopisu Chránené územia Slovenska č. 105 je 30. november 2025 • K článku priložte kvalitné fotografie s dobrým rozlíšením (min.1,5 MB). • Fotografie pošlite aj ako samostatné súbory (jpg, tif), nie len ako súčasť článku v MS Word. • K fotografiám, resp. obrazovým prílohám uveďte komentár/popis a meno autora. • Tabuľky tvorte výlučne pomocou tabulátorov (prípadne aj s funkciou tabuľka) v textovom editore MS Word alebo v programe Excel. Polia bez hodnoty nenechávajte prázdne, vyplňte ich pomlčkou. • Vedecké mená taxónov píšte kurzívou. • Mená autorov píšte kapitálkami. • Literatúru v texte uveďte napr.: podľa Adamca (Adamec 2003), alebo podľa Kaňucha a Krištína (Kaňuch & Krištín 2003), …“boli zistené aj v kostole v Turanoch (Obuch & Kadlečík 1997, Vavrová 1998)…“. • V zozname literatúry uveďte všetkých autorov [Kaňuch P. & Krištín A. 2003: Netopiere (Chiroptera) južnej časti Krupinskej planiny. Ochrana prírody, 22: 97 – 100.; resp. Eliáš P., Dítě D. & Sádovský M. 2003: Rastie Acorellus pannonicus (Jacq.) Palla na Slovensku? Ochrana prírody, 22: 23 – 25.] • Nadpisy nepíšte veľkými písmenami, nepodčiarkujte ich, nepoužívajte v nadpisoch medzery medzi písmenami. • Na konci príspevku uveďte meno a priezvisko autora, titul a pracovisko. Príspevky do časopisu zasielajte na adresu: chus@sopsr.sk. Redakčná rada rozhoduje o zaradení príspevkov do príslušného čísla, ako aj do rubrík časopisu. Redakčná rada si vyhradzuje právo na gramatickú, štylistickú a formálnu úpravu dodaných príspevkov bez konzultácie s autorom, ak úprava nemení význam a ani obsah článku. Redakčná rada má právo odmietnuť príspevky, ktoré obsahovo nezapadajú do koncepcie časopisu, ako aj príspevky, ktoré sú invektívne.
CHUS 104/2025 1 Obsah Obsah Prehľad chránených území národnej sústavy k 31. 12. 2024 (B. Faško).................................................................................................. 2 Zmeny legislatívy v oblasti ochrany životného prostredia alebo novela na pokračovanie (R. Žiačiková)............................................................................................ 5 Monitoring črievičníka papučkového v pôsobnosti Správy Chránenej krajinnej oblasti Východné Karpaty (M. Jedináková, B. Repčíková). ............................................................... 7 Niektoré právne, biologické a ekologické aspekty ochrany chránených druhov rastlín a ich biotopov (J. Vlčko). ............................................................................................... 12 Počiatky ochrany plesnivca alpínskeho v Tatrách (K. Žlkovanová)..................................................................................... 20 60. výročie ochrany Hikóriového porastu (V. Rízová, M. Péliová).......................................................................... 22 Jedna veľká alebo niekoľko malých? Ako s územnou ochranou hraboša severského panónskeho na lokálnej úrovni? (M. Ambros, I. Baláž, F. Tulis). ............................................................ 26 Prehľad aktivít Skupiny anorganikov ŠOP SR v roku 2024 (A. Lačný)............................................................................................... 31 Škrapy Drienčanského krasu (I. Šaňová). ............................................................................................. 33 Začíname mapovať skalné mestá Malých Karpát (A. Lačný, M. Fuňová). ......................................................................... 35 Príroda Slovenska na pamätných minciach – čo je nové? (J. Durkošová). ...................................................................................... 39 Spoznajte prírodu s odborníkmi: Veľká Fatra štartuje environmentálne aktivity vďaka švajčiarsko-slovenskej spolupráci (M. Krnáčová)................................................................................... 40 Rozhýb labky: Keď deti spoznávajú prírodu cez hravé„zvieracie“ cviky (P. Lényiová)............................................................................................ 42 Roubalove dni 2025 (I. Havranová)........................................................................................ 44 Prvý doklad o výskyte a udomácnení bzdochy – zákernice stromovej Nagusta goedelii (Kolenati, 1857) na východe Slovenska (R. Gabzdil)............................................................................................ 45 Prieskum návštevnosti v prírodnej rezervácii Vihorlatský prales (Z. Argalášová)..................................................................................... 49 Na zozname ohrozených druhov IUCN je vyše tisíc druhov húb (J. Kadlečík)............................................................................................ 50 Štvrtine sladkovodných živočíchov hrozí vyhynutie (J. Kadlečík)............................................................................................ 51 Prelom v ochrane rašelinísk vo svete (J. Kadlečík)............................................................................................ 52 Mokrade okolo mesta Tata – nositeľa Wetland City Accreditation (A. Kušíková). ......................................................................................... 54 44. zasadnutie Stáleho výboru Bernského dohovoru – konštruktívne diskusie a závery (J. Durkošová). ...................................................................................... 58 60. výročie Európskeho diplomu Rady Európy pre chránené územia – úspechy a nové výzvy (J. Durkošová). ...................................................................................... 61 Chorologické doplnky k cievnatým rastlinám Národného parku Nízke Tatry – recenzia vedeckej monografie (J. Košťál)............................................................................................... 64 70. výročie uzákonenia štátnej ochrany prírody na Slovensku (J. Burkovský)......................................................................................... 66 Za Ing. Štefanom Mihálikom (J. Burkovský)......................................................................................... 68 Janko Kliment, slovenský botanik európskeho významu – zostane navždy v našich srdciach (K. Hegedüšová Vantarová).................................................................. 69 Zapojenie návštevníkov do ochrany biodiverzity v cezhraničnom regióne Slovenska a Rakúska – projekt cezhraničnej spolupráce (K. Králiková)......................................................................................... 71 Štátna ochrana prírody SR realizuje projekt #wetworks (M. Belková)........................................................................................... 73 O projekte Živé rieky – Living Rivers (J. Majer, J. Hajdú)............................................................................... 74 • Predná strana obálky: Skalné veže a skalné okno na Kršlenici – Orlích skalách, foto: Alexander Lačný
2 CHUS 104/2025 Čo nové v ochrane prírody a krajiny Prehľad chránených území národnej sústavy stav k 31. 12. 2024 Chránené krajinné oblasti Názov Výmera (v ha) Rok vyhlásenia, prípadne aktualizácie Biele Karpaty 44 568 1979, 1989, 2003 Cerová vrchovina 16 771 1989, 2001 Dunajské luhy 12 284 1998 Horná Orava 58 738 1979, 2003 Kysuce 65 462 1984 Latorica 23 198 1990, 2004 Malé Karpaty 64 610 1976, 2001 Poľana 20 360 1981, 2001 Ponitrie 37 665 1985 Strážovské vrchy 30 979 1989 Štiavnické vrchy 77 630 1979 Vihorlat 17 485 1973, 1999 Východné Karpaty 25 307 1977, 2001 Záhorie 27 522 1988 Spolu 14 CHKO: 522 581 Národné parky Názov Výmera (v ha) Výmera ochranného pásma (v ha) Rok vyhlásenia, aktualizácie NP Malá Fatra 22 630 23 262 1967 ako CHKO, 1988 NP Muránska planina 18 516 13 002 1977 ako CHKO, 1997, 2022 NP Nízke Tatry 72 842 110 162 1978, 1997 Pieninský NP 3 750 22 444 1967, 1997 NP Poloniny 29 805 10 973 1997 NP Slovenský kras 35 523 5 716 1973 ako CHKO, 2002, 2023 NP Slovenský raj 19 414 5 475 1964 ako CHKO, 1988, 2016 TANAP 73 800 30 703 1948, 1987, 2003 NP Veľká Fatra 40 889 25 307 1974 ako CHKO, 2002, 2023 Spolu 9 NP: 317 168 247 045
CHUS 104/2025 3 Čo nové v ochrane prírody a krajiny Veľkoplošné chránené územia a ich ochranné pásma (VCHÚ) Kategória Počet Výmera chráneného územia (ha) Výmera vyhláseného ochranného pásma (ha) % z rozlohy SR * (aj s OP) Chránené krajinné oblasti 14 522 581 - 10,66 Národné parky 9 317 168 247 045 11,51 Spolu VCHÚ – počet 23 - - - Spolu VCHÚ – rozloha 1 086 795 ha 839 750 247 045 22,16 Maloplošné chránené územia a ich ochranné pásma (MCHÚ) Kategória Počet Výmera chráneného územia (ha) Výmera vyhláseného OP (+ výmera OP zo zákona *) (ha) % z rozlohy SR (aj s OP) Chránené krajinné prvky (CHKP) 1 3 - 0,00 Chránené areály (CHA) (vrátane 1 súkromného) 191 21 518 2 425 0,49 Prírodné rezervácie (PR) (vrátane 3 súkromných) 421 21 088 5 556 (+ 6 205 OP zo zákona) 0,67 Národné prírodné rezervácie (NPR) 166 71 163 1 988 (+ 3 832 OP zo zákona) 1,57 Prírodné pamiatky (PP) (bez„jaskýň zo zákona“** a „vodopádov zo zákona“***) 276 1 498 388 (+ 2 943 OP zo zákona) 0,10 Národné prírodné pamiatky (NPP) 60 59 3 407 (+ 52 OP zo zákona) 0,07 Obecné chránené územia (OCHÚ) 13 666 - 0,01 Spolu MCHÚ – počet 1 128 - - - Spolu MCHÚ – rozloha 142 787 (MCHÚ + OP) 115 994 13 763 (+ 13 030 OP zo zákona) 2,91 * rozloha SR 4 903 500 ha * ochranné pásmo zo zákona – osobitne nevyhlásené, má šírku 60 m alebo 100 m po obvode chráneného územia ** jaskyňa zo zákona – osobitne nevyhlásená jaskyňa, spĺňajúca určité parametre, je automaticky prírodná pamiatka *** vodopád zo zákona – osobitne nevyhlásený vodopád, spĺňajúci určité parametre, je automaticky prírodná pamiatka
4 CHUS 104/2025 Čo nové v ochrane prírody a krajiny Rozloženie MCHÚ v Slovenskej republike Typ územia Počet MCHÚ Výmera MCHÚ (ha, vrátane ich vyhlásených OP a „OP zo zákona“) % z výmery typu územia na území CHKO 269 21 829 4,18 % z rozlohy CHKO na území NP 156 66 333 20,91 % z rozlohy NP na území OP NP 76 3 886 1,57 % z rozlohy OP NP na ostatnom území SR mimo VCHÚ 627 50 739 1,33 % z rozlohy územia SR mimo VCHÚ Národná sústava chránených území (spolu VCHÚ + MCHÚ) Spolu VCHÚ + MCHÚ Počet Výmera v ha (vrátane OP)* % z rozlohy SR (aj s OP) Spolu – počet 1 151 1 137 534 23,20 * po zohľadnení prekryvu VCHÚ a MCHÚ Celková výmera národnej sústavy chránených území v Slovenskej republike, klasifikovaných stupňami ochrany (2. až 5. stupeň územnej ochrany, teda veľkoplošné chránené územia a maloplošné chránené územia, ich ochranné pásma vyhlásené alebo stanovené zo zákona, ale bez ochranných pásiem jaskýň a bez obecných chránených území, ktoré stupeň ochrany nemajú) je 1 133 665 ha, čo predstavuje 23,12 % z územia Slovenska. Je tu zohľadnený vzájomný prekryv týchto území národnej sústavy a stupeň ochrany platný podľa posledného predpisu, teda aj po prekrytí národnej sústavy s územiami európskeho významu. Okrem národnej sústavy chránených území sa na území Slovenskej republiky nachádzajú územia európskej sústavy chránených území Natura 2000 – chránené vtáčie územia a územia európskeho významu, ktoré sa veľkou časťou prekrývajú s národnou sústavou chránených území. Informácie o nich sú uvedené na stránke http://www. sopsr.sk/natura/index1.php?p=4&lang=sk. Okrem uvedených chránených území sa na Slovensku nachádzajú aj územia medzinárodného významu – ramsarské lokality (mokrade medzinárodného významu), biosférické rezervácie, územia s Európskym diplomom Rady Európy, územia svetového prírodného dedičstva UNESCO a významné podzemné lokality pre netopiere v Európe. Informácie o nich sú uvedené na stránke https://www.sopsr.sk/web/?cl=36. Parížske močiare – mokraď medzinárodného významu, foto: J. Lengyel
CHUS 104/2025 5 Čo nové v ochrane prírody a krajiny Prehľad chránených území národnej sústavy v SR podľa kategórií a stupňov ochrany Stupeň ochrany* Kategória Výmera (ha) % z územia SR 1. stupeň mimo území národnej sústavy CHÚ s 2. až 5. stupňom ochrany 3 769 835 76,88 2. stupeň CHKO**, OP NP**, CHA, CHKP, zóny D 731 279 14,91 3. stupeň NP**, CHA, CHKP, vyhlásené OP MCHÚ, OP MCHÚ zo zákona, zóny C 246 518 5,03 4. stupeň NPR, PR, NPP, PP, CHA, CHKP, vyhlásené OP MCHÚ, zóny B 37 371 0,76 5. stupeň NPR, PR, NPP, PP, CHA, CHKP, zóny A 118 497 2,42 2. – 5. stupeň Chránené územia národnej sústavy klasifikované stupňami ochrany 1 133 665 23,12 * nie sú uvádzané územia, ktoré nemajú stupeň ochrany (ochranné pásma jaskýň a obecné chránené územia) ** výmera mimo MCHÚ, ktoré sa v nich nachádzajú Ing. Branislav Faško ŠOP SR, riaditeľstvo Zmeny legislatívy v oblasti ochrany životného prostredia alebo novela na pokračovanie V období posledných dvoch, troch rokov sa zmeny v legislatíve stali témou, ktorá zarezonovala spoločnosťou. Niektorí ich vítajú, niektorí im nevedia prísť na chuť. Jednou z prvých veľkých zmien, ktorá sa nepriamo ale podstatne týka ochrany životného prostredia a ochrany prírody, bola zmena stavebnej legislatívy. Stavebný zákon a zákon o územnom plánovaní začali legislatívnu smršť alebo slušnejšie povedané robustnú legislatívnu zmenu, ktorá sa dotkla takmer všetkých oblastí ochrany prírodných zložiek. Deklarovanými dôvodmi zmien bola potreba aktualizácie legislatívy, kvalitnejšie územné plánovanie ale v neposlednom rade i zjednodušenie povoľovania stavieb. Aj keď dnes na Slovensku ťažko nájsť oblasti, kde sa za posledné obdobie stavať nedalo, voči kvalitnejšiemu územnému plánovaniu, digitalizácii územnoplánovacej dokumentácie či sprísnenie režimu regulatívov (bez čiernych stavieb) namietať nemožno. A tak po viacerých peripetiách vstúpil do platnosti zákon č. 25/2025 a nahradil tak „starý“ stavebný zákon č. 50 z roku 1976. Jeho súrodenec, zákon o územnom plánovaní č. 200/2022, vstúpil do platnosti už minulý rok (1. apríla 2024). Zmeny v povoľovaní stavieb sa nemohli nedot- knúť legislatívy posudzovania vplyvov na životné prostredie. Tá bola opakovane novelizovaná ale pristavme sa viac pri veľkej novele, platnej od 1. 1. 2025. Zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (EIA/SEA) je nástrojom na hodnotenia vplyvov plánovaných investičných zámerov a strategických dokumentov na životné prostredie, ktorého cieľom je výber najšetrnejšieho riešenia a návrh opatrení na zníženie nepriaznivých vplyvov na životné prostredie a zdravie
6 CHUS 104/2025 Čo nové v ochrane prírody a krajiny ľudí. Pri agende ochrany prírody sa s ním stretávame pomerne často. Čo je teda od januára tohto roku inak? Zmenila sa najmä časť týkajúca sa navrhovaných činností (EIA), časť týkajúca sa strategických dokumentov (SEA) ostala viac menej rovnaká. Výrazne sa upravil zoznam činností, na ktoré sa vzťahuje zákon, tzv. Príloha č. 8, má novú štruktúru, zadelenie navrhovaných činností a prahové hodnoty. Niektoré činnosti boli úplne vyradené, napr. zberné dvory. Mnohé prahové hodnoty pre jednotlivé činnosti sa zmenili. Zmeny nastali aj v terminológii, napr. pod pojmom centrálny informačný systém sa rozumie enviroportál, pojmom informácia o navrhovanej činnosti alebo jej zmene sa pri povinnom posudzovaní nahrádza zámer, nevyžiadané stanovisko je stanovisko od iného subjektu ako stanovuje zákon. Zisťovacie konanie už nie je vedené ako správne konanie a nekončí sa rozhodnutím zo zisťovacieho konania ale záväzným stanoviskom. Obmedzila sa možnosť odvolania voči záveru zisťovacieho konania, teda či sa činnosť bude posudzovať ďalej alebo nie. Odvolať sa môže len navrhovateľ, obec, na území ktorej sa má navrhovaná činnosť realizovať a dotknutá verejnosť. V režime správneho poriadku je vedené len povinné hodnotenie, a to od momentu predloženia správy o hodnotení navrhovanej činnosti. V zákone sa zdôrazňuje nevyhnutnosť doručovania stanovísk v stanovenom termíne a s odborným odôvodnením. Na písomné stanoviská doručené po lehote, pripadne na neodôvodnené pripomienky a požiadavky príslušný orgán nemusí prihliadať. Pre navrhované činnosti, ktoré sú strategickými investíciami schválenými vládou, platia iné termíny na vyjadrenie dotknutých orgánov, lehoty sú výrazne kratšie. Je len na škodu veci, že sa pri legislatívnych úpravách nekladie viac dôraz aj na kvalitu predkladaných dokumentácií, aktuálnosť a komplexnosť údajov o životnom prostredí, identifikáciu vplyvov a návrhy adresných a vhodných opatrení na zmiernenie negatívnych účinkov. Iste by to prispelo k zefektívneniu procesu i k hľadaniu vhodných riešení a alternatív, čo je vlastne cieľom zákona o posudzovaní vplyvov. V pripomienkovom konaní je ešte ďalšia novela zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie s účinnosťou od 31. 10. 2025. Ing. Renáta Žiačiková ŠOP SR, riaditeľstvo
CHUS 104/2025 7 Starostlivosť o prírodu a krajinu Biotop druhu európskeho významu črievičník papučkový (Cypripedium calceolus), foto: B. Repčíková Monitoring črievičníka papučkového v pôsobnosti Správy Chránenej krajinnej oblasti Východné Karpaty Správa CHKO Východné Karpaty sa celoročne venuje monitoringu chránených druhov a biotopov európskeho významu, ktoré sú zaradené do siete Natura 2000. V mesiaci máj a jún prebieha na našom území monitoring chránenej rastliny európskeho významu črievičník papučkový (Cypripedium calceolus L.). Táto orchidea, zaradená do čeľade vstavačovité (Orchidaceae), patrí medzi naše najkrajšie druhy orchideí s najväčším kvetom. Podľa vyhlášky MŽP SR č. 170/2021 Z. z. (Príloha č. 4), ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny je spoločenská hodnota jedného jedinca vyčíslená na 500 €. V aktuálnom červenom zozname ohrozených rastlín Slovenska (Eliáš jun. et. al. 2005) je zaradený do kategórie NT – takmer ohrozený druh. Črievičník papučkový alebo aj „črievičník papučka“ je trváca 20 – 60 cm vysoká bylina, ktorá často vytvára bohaté trsy rozkonárením podzemku. Je typická svojimi štyrmi červenohnedými okvetnými lístkami a dopredu vytŕčajúcim žltým Detailný záber črievičníka, foto: B. Repčíková
8 CHUS 104/2025 Starostlivosť o prírodu a krajinu pyskom. Tento tvar pripomína dámske črievičky, z ktorého vyplýva aj pomenovanie druhu. Kvet črievičníka papučkového je najväčším spomedzi ostatných troch druhov z rodu Cypripedium, ktoré sú zastúpené v Európe. Zaujímavosťou je, že tento kvet sa zaraďuje k tzv. pascovitým typom kvetov, kedy tvarom a farbou pysku priláka hmyz. Sú to najmä samotárske včely, ktoré sa po spadnutí do pysku nedokážu po strmých stenách dostať von a musia použiť jedinú únikovú cestu von, ktorá vedie miestom, kde sú uložené rozmnožovacie orgány. Pri tomto prechode dochádza k opeleniu rastliny. Ide však o jav, kedy včely svoju odmenu vo forme sladkého nektáru nedostanú, pretože ho črievičník neprodukuje. Takto opelené kvety potom rýchlo vädnú, menia sa na suchú a pukavú tobolku. Vietor následne semená rozširuje po okolí (Ambróz et. al. 2011). Embryo črievičníka po vyklíčení žije v pôde niekoľko rokov. Symbióza s hubami je veľmi dôležitá, tak ako aj u mnohých iných druhov orchideí, pretože od nej závisí celková výživa rastliny. K čiastočnému osamostatneniu dochádza až po vytvorení prvých zelených listov, Trs približne 20 jedincov črievičníka papučkového, foto: B. Repčíková Jedince druhu tesne pred rozkvitnutím Foto: B. Repčíková
CHUS 104/2025 9 Starostlivosť o prírodu a krajinu v ktorých asimiláciou vzniká väčšina potrebných látok (Ambróz et. al. 2011). Ide o vytrvalý a dlhoveký druh, ktorý prvýkrát v priemere kvitne vo veku desať rokov. Črievičník papučkový je druh, ktorému najviac vyhovuje polotieň. Obľubuje ľahko zatienené stanovištia s tzv. vysokým tieňom, kedy je plocha ráno oslnená, ale poobede chránená pred priamym horúcim slnkom. Rastie teda najmä vo svetlých lesoch a ich okrajoch. Ide o listnaté (hlavne bukové a dubové), zmiešané a zriedkavejšie aj ihličnaté lesy a kroviny, predovšetkým na vápnitom podklade. Čo sa týka pôdnych podmienok, dáva prednosť mierne vlhkým, v lete presychajúcim pôdam, chudobným na dusík a bohatým na zásadité látky. Pôdne reakcie sa pohybujú v rozpätí od zásaditých cez neutrálne až po mierne kyslé (Marhoul & Turňová 2008). Na Slovensku je druh rozšírený od Bielych Karpát cez Veľkú Fatru až po okolie Humenného. Práve v blízkosti mesta Humenné, najmä v katastrálnych územiach obcí Udavské, Hažín nad Cirochou, Kamenica nad Cirochou, Myslina a Brestov, sa nachádzajú lokality s výskytom tejto orchidey (Vlčko et. al. 2003). Monitoringu tohto druhu sa venujeme na prelome jari a leta, kedy je druh najjednoduchšie rozpoznateľný. Sledujeme a následne vyhodnocujeme viacero kritérií. Zisťujeme plochu výskytu, počet trsov, vitalitu a dynamiku populácie, ohrozenie a trendy vývoja. Po vyhodnotení výsledkov je potrebné získané údaje spracovať a vložiť do Komplexného informačného a monitorovacieho systému (KIMS), ktorý bol vytvorený pre účely spracovania, vyhodnocovania a publikovania údajov z terénneho monitoringu. Monitoring na siedmich trvalých monitorovacích lokalitách (TML) vykonávame podľa určeného harmonogramu, kde je naplánovaná jedna návšteva za päť rokov. Napriek tomu TML s vyššou a stabilnejšou populáciou navštevujeme každoročne. Na základe pravidelnej kontroly týchto lokalít máme prehľad o početnosti druhu a stave lokality, z ktorého vychádzame pri navrhovaní opatrení na dosiahnutie jeho priaznivého stavu. Veľkosť populácií druhu na daných lokalitách je odlišná. Na niektorých miestach sa pohybujú počty jedincov v stovkách a na iných počet jedincov nepresahuje číslo desať. Na všetkých lokalitách sa sledoval stav populácie od roku 2001 do roku 2005 pravidelnejšie. V tomto období sa počty pohybovali v desiatkach až stovkách jedincov, v závislosti od lokality. Útlm v sledovaní lokalít nastal medzi rokmi 2006 až 2012. Za toto obdobie evidujeme len jednu návštevu v priestore dnešnej TML v katastri obce Brestov s veľmi nízkou populáciou črievičníka, kde sa populácia z predchádzajúcich rokov pohybovala v desiatkach až stovkách jedincov. Pravidelnosť v sledovaní TML začala v roku 2013, keď sa začali realizovať aktivity projektu Príprava a zavedenie monitoringu biotopov a druhov a zlepšenie sprístupňovania informácií verejnosti, ktoré prostredníctvom nadväzujúcich projektov trvajú doteraz. Spolu s črievičníkom môžeme na monitorovaných plochách pozorovať aj mnoho iných, dokonca aj chránených druhov. Črievičník papučkový spolunažíva s ďalšími chránenými orchideami, Črievičník v spoločnosti veternice lesnej Foto: B. Repčíková
10 CHUS 104/2025 Starostlivosť o prírodu a krajinu napr. prilbovkou bielou (Cephalanthera damasonium), vstavačom mužským (Orchis mascula), vemenníkom zelenkastým (Platanthera chlorantha), päťprstnicou obyčajnou (Gymnadenia conopsea), päťprstnicou hustokvetou (Gymnadenia densiflora), kruštíkom tmavočerveným (Epipactis atrorubens), ale aj s vzácnejšími nechránenými druhmi, ako veternica lesná (Anemone sylvestris), hniezdovka hlístová (Neotia nidus-avis) a inými. Pre detailnejšie priblíženie plôch s výskytom črievičníka sme vybrali dve trvalé monitorovacie lokality v dvoch katastroch Udavské a Hažín nad Cirochou. Veľkosť populácie sa tam pohybuje v stovkách jedincov. Prvá, naša najhodnotnejšia lokalita je v území európskeho významu Hubková (SKUEV0205), v ktorom je črievičník zároveň jedným z predmetov ochrany. Ide o vypuklý svah zbrázdený eróznymi ryhami a starými lesnými cestami, na ktorom rastie borovicový porast s podrastom krovín s prevládajúcim vtáčím zobom. Asi pred 25 rokmi bol porast poškodený snehovou kalamitou, kedy došlo k ulomeniu borovicových vrcholcov. Tie zabraňovali rastu črievičníka. Vtedy početnosť druhu kolísala v rozmedzí od 200 až 1 500 jedincov. Ani čiastočné vyčistenie a presvetlenie porastu dva roky po kalamite však črievičníku nepomohlo a početnosť druhu pomaly klesla na polovicu. Postupne na plochu prenikal najmä vtáčí zob a iné kroviny, ktoré sa na ploche začali rýchlo šíriť a spôsobili výrazné zatienenie miesta výskytu. V priebehu posledných desiatich rokov, kedy sa monitoring vykonáva pravidelne každý rok, sa početnosť pohybuje v priemere okolo 500 jedincov. Druhou, najpočetnejšou lokalitou s výskytom črievičníka je plocha, ktorá bola objavená prvýkrát v roku 2006. Ide o líniový výskyt daného druhu na prieseku priamo pod elektrickým vedením, ktorý okrajovo zasahuje do lesného porastu vápencových dubových bučín. Od začiatku pravidelného monitoringu, teda približne od roku 2015, boli na lokalite pozorované jedince vo veľkých trsoch, pozostávajúcich minimálne z 20 až 30 jedincov črievičníka. Postupom času, ako dochádza k zarastaniu lokality a veľkému hromadeniu biologického materiálu (konáre, haluzina) po staršej údržbe priestoru pod elektrickým vedením, zaznamenávame oveľa nižší počet veľkých trsov a kvitnúcich jedincov. Na ploche monitorujeme viac jednotlivých a sterilných jedincov. Početnosť sa tu pohybuje v rozpätí od 200 do 800 jedincov. V súčasnosti sa snažíme zabezpečiť vhodný manažment lokality. Komunikujeme s Východoslovenskou distribučnou, a. s., ktorá pokrýva tento úsek. Na jeseň tohto roku by mali odstrániť náletové dreviny a kroviny (najmä liesku) a vyniesť nahromadené raždie mimo priesek. V rámci opatrení by sa mali lúčne časti plochy aj vykosiť, pretože lokalita plynule prechádza do biotopu Tr1 Suchomilné travinno-bylinné a krovinové porasty na vápnitom substráte s viacerými vzácnymi druhmi orchideí. Všeobecne však môžeme konštatovať, že dynamika populácie druhov na väčších lokalitách mierne stúpa alebo je stabilizovaná a na tých menších počet jedincov mierne klesá. Hlavným negatívom a dôvodom poklesu populácie druhu je neustála sukcesia, kvôli zatieneniu sa druh dostáva do fázy nekvitnutia a jeho početnosť tak klesá. Populácia prilbovky bielej ako súčasť spoločenstva črievičníka Foto: M. Jedináková
CHUS 104/2025 11 Starostlivosť o prírodu a krajinu Opatrenia, zamerané na zlepšenie biotopu druhu, spočívajú najmä v primeranom presvetlení porastov, v usmernení a regulovaní lesohospodárskych zásahov v porastoch. Nevhodné a necitlivé hospodárske zásahy do lesných porastov, najmä rozsiahlejšie obnaženie bylinného podrastu (plošne väčšie podrastové spôsoby hospodárenia), kde sa rozšíri rúbanisková vegetácia, ktorá je konkurenčne silnejšia ako uvedený druh, či poškodzovanie pôdneho krytu, pri ktorých môže dochádzať až k úplnej likvidácii biotopov, patria medzi najvážnejšie faktory ohrozenia tejto krásnej orchidey. Úlohu v početnosti populácie zohrávajú aj klimatické zmeny a náhle zmeny v počasí. V porovnaní s rokom 2024 v tom istom období druh už odkvital, pričom tohto roku zaznamenávame druh v začiatkoch kvitnutia. V neposlednom rade črievičník papučkový ohrozujú najmä samotní ľudia svojím nevhodným správaním. Zakázaný zber a vykopávanie rastliny prináša sklamanie aj samotným ľudom. V záhradkách sa totiž nedajú dosiahnuť prirodzené podmienky pre zdravý rast a dlhodobejšie prežívanie presadených črievičníkov. Chýbajúca symbióza s hubami a chýbajúci lesný pôdny kryt a špeciálna mikroklíma spôsobia v ich záhradkách úhyn orchidey. Literatúra Ambróz L. (ed.) 2011: Atlas druhov európskeho významu pre územia Natura 2000 na Slovensku. Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva, Liptovský Mikuláš, 520 s. Eliáš P. jun., Dítě D., Kliment J., Hrivnák R. & Feraková V. 2015: Red list of ferns flowering plants of Slovakia, 5th edition (October 2014). Biologia, Vol. 70, no. 2 (2015), 218 – 228. Komplexný informačný a monitorovací systém. Záznamy monitoringu. Dostupné na: https:// intranet.biomonitoring.sk/index.aspx?Module=Monitoring&Page=MonitoringRecordVersionList&MenuID=376. Marhoul, P., Turňová, D. (eds.) (2008). Zásady managementu stanovišť druhů v evropsky významných lokalitách soustavy Natura 2000. AOPK ČR, Praha s. 179. ISBN: 978-80-87051-38- 2. Vlčko J., Dítě D. & Kolník M. 2003. Vstavačovité Slovenska. ZO SZOPK Orchidea, Zvolen: 120 s. Vyhláška MŽP SR č. 170/2021 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov. Príloha č. 4. Zoznam chránených rastlín [cit. 2025-05-15]. Mgr. Miroslava Jedináková Ing. Barbara Repčíková Správa CHKO Východné Karpaty Mohutné „papučky“ v porovnaní s ľudskou rukou Foto: M. Jedináková
12 CHUS 104/2025 Starostlivosť o prírodu a krajinu Niektoré právne, biologické a ekologické aspekty ochrany chránených druhov rastlín a ich biotopov Jednou z hlavných úloh Štátnej ochrany prírody SR a národných parkov je druhová ochrana vrátane ochrany chránených druhov rastlín. Tá je nerozlučne spätá s ochranou ich biotopov. Odráža sa to aj v našich právnych predpisoch. Pozrime sa bližšie na niektoré právne, biologické a ekologické aspekty tejto problematiky, ako spolu súvisia a tiež, ako je možné v tejto spojitosti pozerať sa na transfer chráneného druhu. Vybrané právne normy V zákone č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) je v § 34 (Chránená rastlina) ods. 1 uvedené: „Chránenú rastlinu je zakázané, písmeno a) úmyselne trhať, zbierať, rezať, vykopávať alebo ničiť v jej prirodzenom areáli vo voľnej prírode“. Vo vyhláške č. 170/2021 Z. z. MŽP SR, ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, v znení neskorších predpisov (ďalej len„vyhláška“), je v § 4 ods. 1 uvedené:„Základom ochrany pôvodných druhov chránených druhov rastlín je ochrana ich biotopov a bezprostredného okolia; za bezprostredné okolie sa považuje priestor, do ktorého zásah môže mať negatívny vplyv na chránenú rastlinu a jej biotop“. Stavom druhu sa podľa zákona rozumie „súhrn vplyvov pôsobiacich na príslušný druh, ktoré môžu ovplyvniť dlhodobé rozšírenie a početnosť jeho populácie“ (písm. z) § 2 - Základné pojmy). V § 40 zákona (Výnimky z podmienok ochrany chránených druhov, vybraných druhov rastlín a vybraných druhov živočíchov) je v ods. 3 „Výnimku podľa odseku 2 možno povoliť“, pod písmenami a) až f) uvedené, v ktorých prípadoch je takúto výnimku povoliť možné. V žiadnom z našich platných právnych predpisov nie je uvedené, že chránený druh rastliny je možné presadiť a následne zničiť jeho biotop v súvislosti s realizáciou stavby alebo inými aktivitami na súkromné účely. Vzťah chráneného druhu a biotopu, jedinečnosť biotopu chráneného druhu Cieľom je chrániť, zachovať druh a aj jeho biotop. Tento biotop je špecifický. Druh je spravidla viazaný výlučne na istý druh biotopu, prípadne na niekoľko málo druhov biotopov. Každým zničením biotopu zmenšujeme veľkosť vhodnej Poniklec veľkokvetý (Pulsatilla grandis)
CHUS 104/2025 13 Starostlivosť o prírodu a krajinu plochy na Slovensku, na ktorej sa druh vyskytuje a súčasne aj plochy, na ktorej sa môže vyskytovať v budúcnosti. Tieto biotopy sú spravidla špecifické a ich plocha u nás neraz nie je veľká. Biotop je charakterizovaný istým druhovým zložením rastlín. Toto zloženie nie je na každom mieste výskytu biotopu úplne rovnaké, má istú mieru variability. Tú podmieňujú napr. lokálne zmeny abiotických či biotických podmienok a rôzne obhospodarovanie jednotlivých častí plochy, na ktorej sa biotop vyskytuje. Konkrétny chránený druh sa spravidla nevyskytuje na celej ploche biotopu. Každý chránený druh totiž neraz vyžaduje isté špecifické, niekedy veľmi úzko špecifické podmienky, ktoré sa na celej ploche biotopu nevyskytujú. Vyskytujú sa len v jeho istej časti, neraz (veľmi) malej. Tieto podmienky často nevieme dosť presne definovať. To, že práve na tom ktorom mieste tie špecifické podmienky sú, vieme práve podľa toho, že sa tam ten chránený druh vyskytuje. Keby druh takéto špeciálne podmienky nepotreboval, prípadne keby sa takéto špecifické podmienky vyskytovali častejšie a na väčších plochách, keby boli bežnejšie, tak aj chránený druh by sa vyskytoval častejšie, na viacerých lokalitách, ako je tomu u nás v súčasnosti a vyskytoval by sa na väčších plochách. Bol by teda u nás častejší, bežnejší. Zrejme by potom ani nebol dôvod chrániť ho. Ale chránený je, lebo je vzácny či ohrozený, alebo oboje súčasne, a teda zachovanie jeho biotopov s týmto veľmi špecifickými podmienkami je základným a nevyhnutným predpokladom, podmienkou toho, aby druh prežil na jednotlivých lokalitách na našom území a aj v širšom, napr. európskom kontexte. Snaha o vytvorenie biotopu chráneného druhu My neraz tieto špeciálne podmienky zámerne, nanovo vytvoriť nevieme, resp. nevieme s istotou vopred zaručiť, že ak sa o vytvorenie takýchto podmienok pokúsime, bude tam následne chránený druh úspešne dlhodobo prežívať. Na miestach, na ktorých by sme sa o vytvorenie takýchto podmienok snažili, sa už nejaké biotopy nachádzajú. Tie majú tiež svoje druhové zloženie, svoju hodnotu, sú domovom pre isté druhy rastlín a na nich viazané iné organizmy, napr. mikroorganizmy, huby, hmyz. Z nich niektoré môžu byť a iste aj sú zriedkavé či vzácne. Niektorým zmena, ktorú urobíme, nebude vyhovovať. Zníži sa ich početnosť. Niektoré vyhynú. Nové biotopy nevytvárame na miestach, kde nič nie je. Také miesta v prírode neexistujú. Všade sa nachádza nejaký ekosystém, teda aj biotop. Niektoré biotopy sú z dôvodu pôsobenia človeka druhovo chudobné. Napríklad intenzívne využívané polia. Aj tie majú istú biodiverzitu, ktorej časť na prvý pohľad nie je vidieť, lebo vidíme napríklad len jeden druh obilia a niekoľko druhov burín. Okrem nich sa tam ale vyskytuje množstvo druhov mikroorganizmov a húb a aj hmyzu. V pôde je zásoba semien rôznych druhov rastlín, ktoré doteraz nevyklíčili. V priebehu nasledujúcich rokov tieto semená vyklíčia, a tým sa bude biodiverzita zvyšovať. Tiež sa sem budú z okolia dostávať semená ďalších druhov, ktoré prinesie vietor alebo živočíchy. To zabezpečí ďalšie zvyšovanie biodiverzity. Tento proces je veľmi dynamický. K zmenám druhového zloženia rastlinného spoločenstva dochádza každoročne. Ak aj je v súčasnosti nejaký biotop druhovo chudobný, pôsobením prírodných procesov bude neustále dochádzať k zvyšovaniu jeho diverzity v priebehu sukcesie až do úrovne, kedy nastane fáza určitej dynamickej rovnováhy. Zmeny, ktoré postupovali istým smerom, sa zmenia na zmeny oscilačné, ktoré budú reagovať na menšie zmeny podmienok relatívne ustáleného prostredia v dôsledku každoročne rovnakého manažmentu, ako je napríklad každoročné kosenie. Dôsledky zničenia biotopu chráneného druhu Dôsledkom zničenia biotopu chráneného druhu je nenávratná strata tohto biotopu. To vždy zníži veľkosť plochy biotopu, biotopov, na ktorých sa chránený druh vyskytuje, prípadne kde sa môže vyskytovať. Zníži počet vhodných miest pre jeho výskyt. Je to nenahraditeľná strata. A to je v rozpore so zákonom. Ten ukladá, zabezpečiť priaznivý stav chráneného druhu a jeho biotopu. My sa máme snažiť a zabezpečiť priaznivý stav druhu a jeho biotopu, ktorý je nerozlučne spojený so zachovaním toho ktorého konkrétneho biotopu, lebo len jeho zachovaním vytvoríme predpoklady, vhodné podmienky pre zachovanie výskytu chráneného druhu na tomto biotope. Zničenie či poškodenie takéhoto biotopu znižuje jeho vý-
14 CHUS 104/2025 Starostlivosť o prírodu a krajinu meru na Slovensku, a teda znižuje aj počet jedincov a populácií chráneného druhu, a tým znižuje aj šancu na zachovanie jeho doterajšieho stavu na našom území. Dôjde k zhoršeniu stavu chráneného druhu na našom území. Našou povinnosťou vyplývajúcou zo zákona, nie je len zachovať terajší stav chráneného druhu, ale vytvárať do budúcnosti podmienky pre zlepšovanie jeho stavu. Transfer chráneného druhu všetky tieto zásady porušuje. A už vôbec nevytvára podmienky pre zlepšenie stavu chráneného druhu. Je s tým v rozpore. Biotop chráneného druhu – súčasné a budúce útočisko pre rôzne chránené a ohrozené druhy Na takýchto lokalitách, biotopoch s výskytom chráneného druhu sa spravidla vyskytujú aj ďalšie vzácne, zriedkavé druhy, a to vzhľadom na špecifickosť, špeciálnosť týchto biotopov. Ak aj tieto druhy ešte v súčasnosti chránené nie sú, tak v blízkej budúcnosti niektoré z nich pri súčasnej tendencii znižovania biodiverzity chránené budú. Zachovanie týchto biotopov je preto dôležité aj z preventívneho dôvodu, aby nám nepribúdali ďalšie druhy do kategórie druhov chránených. Tieto biotopy sú takmer vždy vhodnými aj pre iné ohrozené a aj chránené druhy rastlín a nielen rastlín. Sú to dnes u nás, už len ojedinele sa vyskytujúce miesta, ktorých z roka na rok ubúda, lebo počet novovzniknutých biotopov tohto charakteru je zanedbateľný v prirovnaní s počtom každoročne zaniknutých. Tieto miesta teda často fungujú ako malé, niekedy dosť izolované ostrovy, na ktorých sa môžu objaviť v priebehu času aj iné chránené druhy. Takých konkrétnych príkladov, kedy sa na lokalite s výskytom jedného chráneného druhu objavovali v priebehu rokov postupne aj ďalšie, je na Slovensku mnoho. Slúžia teda pre viaceré chránené druhy ako ich potenciálne a v priebehu rokov aj reálne nové lokality. Z toho dôvodu zohrávajú v našej prírode nenahraditeľnú úlohu a majú veľký význam pre zachovanie populácií viacerých chránených druhov, nielen tých, ktoré sa tam už vyskytujú. Sú to vlastne také ostrovy záchrany pre tieto druhy. Z hľadiska bio- diverzity ich neraz môžeme považovať za lokálne hot spoty. Z roka na rok je ich menej a menej. Práve preto ich význam z roka na rok narastá. Biotopy chránených druhov – miesta nielen ich súčasného, ale aj budúceho výskytu a ich zmeny v čase Každý druh potrebuje na svoje rozšírenie na nové lokality istý čas. Schopnosť rozšíriť sa závisí od mnohých faktorov. Jedným z nevyhnutných predpokladov šírenia, vzniku nových lokalít je existencia týchto špecifických biotopov. Preto je nevyhnutné, aby sme ich neničili, ale aby sme ich zachovali. Chránené druhy sa u nás často nemajú kam šíriť. Nemajú možnosť vytvárať nové populácie, lebo nenachádzajú nové plochy s vhodnými biotopmi v dosahu ich možností šírenia. Tie sú závislé od ich biologických vlastností, napr. od počtu, veľkosti a spôsobu šírenia semien. Sú tým limitované a absencia vhodných biotopov v ich dosahu im šírenie znemožňuje. Zachovanie primeranej hustoty, často aj malých plôch vhodných biotopov, je preto mimoriadne dôležité a nevyhnutné. Hmyzovník holubyho (Ophrys holubyana)
CHUS 104/2025 15 Starostlivosť o prírodu a krajinu Dôležité je, že aj takýto špeciálny, špecifický biotop napriek vhodnej starostlivosti obhospodarovania, vhodnom manažmente spravidla nevytvára trvalo vhodné podmienky pre výskyt všetkých chránených druhov, ktoré v ňom rastú. Trvalé, vzhľadom na naše vnímanie času, napríklad v priebehu trvania jedného či dvoch ľudských životov. Výskyt pretrvávajúci takú dlhú dobu by bol skôr výnimočný. V spoločenstvách neustále prebiehajú pomalšie či rýchlejšie zmeny, z ktorých niektoré vieme do istej, neraz do značnej miery ovplyvniť, niektoré vieme ovplyvniť menej, iné vôbec. Podmienky pre ten ktorý druh, teda aj chránený, sa preto v priebehu rokov môžu meniť z priaznivých až na také nepriaznivé, že počet jedincov sa postupne zníži až na nulu. Druh na danej lokalite vyhynie. Ak by sa druh v priebehu tohoto procesu stihol premiestniť na inú, na iné lokality, počet populácií by neklesol, mohol by aj narastať. Ako však už bolo uvedené, nové vhodné lokality, vhodné biotopy v súčasnosti už takmer nevznikajú. Hlavnými dôvodmi sú zmeny vo využívaní krajiny a v spôsobe jej obhospodarovania. V porovnaní s minulosťou, kedy existovala istá rovnováha v krátko či strednodobom časovom rámci a tvorba nových, vhodných biotopov popri zmene, zániku tých pôvodných prebiehala, v súčasnosti už tvorba nových takmer neprebieha. Aj v minulosti niektoré biotopy a populácie rastlín, ktoré sú dnes vzácne a chránené, zanikli. Súčasne však vznikali v ich blízkom okolí často nové, a tým sa udržiavala akási rovnováha. V súčasnosti už nové takmer nevznikajú. Ak paralelne s prirodzenou zmenou biotopov, od vhodnej pre chránený druh smerom k nevhodnej, pribudne aj nami povolená likvidácia, zničenie biotopu chráneného druhu, znižovanie počtu populácií týchto druhov sa naším pričinením dramaticky zrýchľuje bez toho, aby druh mal šancu rozšíriť sa na lokality nové, ktoré by aspoň do istej miery kompenzovali straty doterajších lokalít. Je to z dôvodu prirodzene prebiehajúcich zmien v spoločenstvách, teda z dôvodu sukcesie, ako aj z dôvodu poškodenia či neraz až zničenia biotopu. A práve k tomu, k zničeniu takéhoto biotopu, vhodného pre výskyt chránených rastlín, dochádza následne po povolení ich transferu. Na pokraji vyhynutia – dôsledky ničenia populácií chránených druhov a ich biotopov Len ťažko budeme hľadať chránený druh, ktorého počet jedincov, populácií a lokalít sa v priebehu ostatných rokov či desaťročí zvyšuje. U prevažnej väčšiny je tendencia práve opačná. Do kategórie chránených druhov neustále pribúdajú ďalšie nové druhy. Oslabovanie populácií znížením počtu jedincov alebo ich zničenie napr. transferom, navyše opakovane, má na populáciu chráneného druhu na našom území a neraz aj v širšom medzinárodnom kontexte významný negatívny vplyv. Ten môže mať v dlhšom časovom horizonte od lokálnej až na medzinárodnej úrovni fatálne následky. Môže druh priviesť na pokraj vyhynutia, v najhoršom prípade môže druh až vyhynúť. Rýchle zničenie, pomalá obnova populácie chráneného druhu Počet jedincov v populácií sa dá nevhodným zásahmi veľmi rýchlo, výrazne znížiť, až v koneč- Smrečinec plazivý (Goodyera repens)
16 CHUS 104/2025 Starostlivosť o prírodu a krajinu nom dôsledku populáciu zničiť, zlikvidovať. Trvá ale dlhú dobu, spravidla desiatky rokov a stojí to veľa úsilia a finančných prostriedkov, kým sa populácia obnoví do pôvodného stavu. Napriek vynaloženému úsiliu sa to však podariť nemusí a po narušení, zmene podmienok na lokalite môže dôjsť k vyhynutiu celej lokálnej populácie vrátane jedincov, ktoré pri zásahu do biotopu neboli priamo zničené. Zásahom totiž dôjde k takému významnému ovplyvneniu, zmene podmienok aj v širšom okolí, že to následne spôsobí vyhynutie celej populácie. Ničiť, či chrániť? Cieľom a úlohou ochrany prírody a vlastne aj každého obyvateľa Slovenskej republiky, a je to uvedené aj v právnych predpisoch o ochrane prírody, je aj zachovanie biodiverzity. Na to je potrebné realizovať opatrenia, ktoré zabezpečia minimálne udržanie stavu ekosystémov, biotopov, populácií, ale v mnohých prípadoch je však potrebné zabezpečiť zlepšovanie tohto stavu. Pri transfere jedincov chránených druhov dochádza však k opačnému javu – k zníženiu počtu jedincov, niekedy až na nulu a k zničeniu ich biotopov. Ekologická nika, transfer a vhodný počet jedincov chráneného druhu Ekologická nika, čiže súbor všetkých činiteľov prostredia, ktoré vyžaduje organizmus k svojej existencii, zahŕňa všetky špecifické podmienky, ktoré vyhovujú istému druhu/druhom. Tie podmienky na istej ploche, na jednej lokalite, sú vhodné len pre istý počet jedincov toho ktorého druhu. Druh tie miesta v biotope, kde sú vhodné podmienky, využíva a počet jeho jedincov sa prispôsobí veľkosti plochy s týmito podmienkami. Počet jedincov druhu je počtom vhodných miest limitovaný. V priebehu rokov, ako sa podmienky menia, sa týmto zmenám druh svojou početnosťou prispôsobuje. Ak sú podmienky vhodné pre menší počet jedincov, niektoré vyhynú, odumrú, ak pre väčší, tak nové pribudnú. Je tam vytvorená dynamická rovnováha. Ak vykonáme transfer z inej lokality, tak spravidla dynamickú rovnováhu vytvorenú na tej ktorej lokalite nerešpektujeme. Na konkrétne miesto pridáme jedince, pre ktoré tam už ďalšie voľné miesto, voľná nika nie je. Zasadiť ich tam môžeme, ale prežijú len veľmi krátko, prípadne neprežijú. Ako vyplýva z predchádzajúceho, na danom mieste je viacmenej toľko jedincov druhu, koľko je pre toto miesto únosné. Ak by tam bolo z hľadiska voľnej niky miesto pre viac jedincov, tak by bol ich počet vyšší, prípadne by sa v priebehu krátkeho času zvýšil. Zariadila by to tak príroda sama. Transferom jedincov z inej lokality jej spravidla nepomôžeme. Často mnoho jedincov z transferu hynie krátko po jeho realizácii a ostatná časť hynie spravidla v krátkom, časovom odstupe. Presadenie s väčším obalom zeminy túto skutočnosť zásadne nezmení. Môže ju však krátkodobo oddialiť. Dôsledky klimatickej zmeny na biotopy Vplyvom klimatickej zmeny dochádza k zmenám aj v ekosystémoch vrátane tých špecifických s výskytom chránených druhov. Zmeny niekedy dosiahnu hranicu, za ktorou už ďalšia existencia chráneného druhu nie je možná a druh vyhynie. O to viac je potrebné biotopy s výskytom chránených druhov chrániť, zachovať a nie ich zničiť. Je to nenahraditeľná strata a cesta opačným Kruštík štíhly (Epipactis exilis)
CHUS 104/2025 17 Starostlivosť o prírodu a krajinu smerom, aký od nás očakáva aj Európska únia. Opačným smerom, čo od nás požaduje a čo bude v najbližších rokoch požadovať čoraz nástojčivejšie. Biotopy chránených druhov sú nenahraditeľné Môžeme urobiť prirovnanie. Ničenie biotopov chránených druhov je akoby ničenie čarovných, zázračných miest. Z istého uhla pohľadu majú väčšiu hodnotu, význam a potenciál ako samotné chránené druhy, ktoré na nich rastú. Predstavujú vhodný biotop nielen pre jeden chránený druh, ale pre viaceré. Nielen pre rastliny, ale aj pre živočíchy a mikroorganizmy. Ak zničíme populáciu chráneného druhu na jednej lokalite, je to veľká škoda, veľká strata. Ak ale zničíme len jedince tohto druhu, napríklad ich vykopeme a biotop zostane zachovaný, ten druh sa tam môže opäť vrátiť, rozšíriť z niektorej inej lokality menej či viac vzdialenej. Ak však zničíme biotop, tak sa tam už ten druh nikdy nevráti, nerozšíri. Nebude sa totiž mať kam. Nielen jeden konkrétny chránený druh, ale ani iné chránené druhy. Ani rastliny, ani živočíchy. A to už nikdy. Bude to tak už z pohľadu života jednotlivca navždy. Je to tá najväčšia strata a je nenahraditeľná. Dôsledky transferu Niektoré druhy chránených rastlín majú vo všeobecnosti po transfere vyššiu úspešnosť prežívania ako iné. Niekedy aj veľmi vysokú. Pričom vždy je kľúčový správny výber vhodnej lokality na presadenie. Pre jedince mnohých chránených druhov však platí, že po transfere na novú lokalitu spravidla neprežijú alebo prežijú len veľmi krátko. Úspešnosť ich prežívania po presadení je sledovaná len zriedkavo. Ak by aj bola sledovaná, ak druh vyhynul, už by sa mu nedalo pomôcť. Tento proces je nezvratný a rovná sa zničeniu chráneného druhu. To je v rozpore so zákonom. Ničenie chránených druhov zákon zakazuje. Ak chránený druh po transfere prežije rok, dva alebo tri a potom vyhynie, lebo podmienky, do ktorých bol presadený, dostatočne nezodpovedajú jeho nárokom, tak nie je zničený okamžite, ale je skrátený jeho život o niekoľko rokov, až o niekoľko desiatok rokov. Počas normálnej, neskrátenej doby života, by bol produkoval semená a z nich by vyrástli nové jedince. Ale pri predčasnom uhynutí jedincov k produkcii semien v priebehu ďalších rokov, až desiatok rokov nedôjde, čo má priamy negatívny vplyv na veľkosť populácie chráneného druhu v budúcnosti. To je ďalší závažný argument pri posudzovaní, či je transfer chráneného druhu rastliny v súlade so zákonom. Je otázne, ako často sa dlhodobo sleduje v koľkých percentách prípadov, keď ku transferu došlo, rastliny prežili. Koľko percent z nich prežilo a ako dlho prežívali. Býva porovnaná úspešnosť prežívania jedincov po transfere s prežívaním jedincov v populáciách, ktoré boli ponechané vo svojich pôvodných prirodzených biotopoch? Ak nie je k dispozícii dostatok takýchto údajov, kto a na základe čoho môže konštatovať a tvrdiť, že po transfere je prežívanie jedincov chráneného druhu rovnocenné s prežívaním jedincov rastúcich vo svojom pôvodnom biotope? Inými slovami, na základe čoho je transfer neraz prezentovaný ako rovnocenný v porovnaní s alternatívou ponechať jedince rásť vo svojom pôvodnom biotope? Snežienka jarná (Galanthus nivalis)
www.sopsr.skRkJQdWJsaXNoZXIy MjAzMjQ2NA==