Chránené územia SLOVENSKA 102 2 0 2 4 Časopis Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky
Inštrukcie pre autorov • Chránené územia Slovenska – časopis Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky • Vydáva: Štátna ochana prírody SR v Banskej Bystrici • Zodpovedný redaktor: RNDr. Katarína Králiková • Redakčná rada: RNDr. Jana Durkošová Ing. Martina Gubková Ing. Ivana Havranová, PhD. Ing. Viktória Ihringová RNDr. Ján Kadlečík RNDr. Katarína Králiková RNDr. Alexander Lačný, PhD. Ing. Henrich Mičko Ing. Marta Mútňanová • Neprešlo jazykovou korektúrou • Adresa redakcie: Štátna ochrana prírody SR Tajovského 28B, 974 01 Banská Bystrica • E - mail: chus@sopsr.sk • ISSN 2453-6423 Príspevky posielajte na adresu: chus@sopsr.sk Uzávierka príspevkov do časopisu Chránené územia Slovenska č. 103 je 30. november 2024 • K článku priložte kvalitné fotografie s dobrým rozlíšením (min.1,5 MB). • Fotografie pošlite aj ako samostatné súbory (jpg, tif), nie len ako súčasť článku v MS Word. • K fotografiám, resp. obrazovým prílohám uveďte komentár/popis a meno autora. • Tabuľky tvorte výlučne pomocou tabulátorov (prípadne aj s funkciou tabuľka) v textovom editore MS Word alebo v programe Excel. Polia bez hodnoty nenechávajte prázdne, vyplňte ich pomlčkou. • Vedecké mená taxónov píšte kurzívou. • Mená autorov píšte kapitálkami. • Literatúru v texte uveďte napr.: podľa Adamca (ADAMEC 2003), alebo podľa Kaňucha a Krištína (KAŇUCH & KRIŠTÍN 2003), …“boli zistené aj v kostole v Turanoch (OBUCH & KADLEČÍK 1997, VAVROVÁ 1998)…“. • V zozname literatúry uveďte všetkých autorov [KAŇUCH P. & KRIŠTÍN A. 2003: Netopiere (Chiroptera) južnej časti Krupinskej planiny. Ochrana prírody, 22: 97 – 100.; resp. ELIÁŠ P., DÍTĚ D. & SÁDOVSKÝ M. 2003: Rastie Acorellus pannonicus (Jacq.) Palla na Slovensku? Ochrana prírody, 22: 23 – 25.] • Nadpisy nepíšte veľkými písmenami, nepodčiarkujte ich, nepoužívajte v nadpisoch medzery medzi písmenami. • Na konci príspevku uveďte meno a priezvisko autora, titul a pracovisko. Príspevky do časopisu zasielajte na adresu: chus@sopsr.sk. Redakčná rada rozhoduje o zaradení príspevkov do príslušného čísla, ako aj do rubrík časopisu. Redakčná rada si vyhradzuje právo na gramatickú, štylistickú a formálnu úpravu dodaných príspevkov bez konzultácie s autorom, ak úprava nemení význam a ani obsah článku. Redakčná rada má právo odmietnuť príspevky, ktoré obsahovo nezapadajú do koncepcie časopisu, ako aj príspevky, ktoré sú invektívne.
CHUS 102/2024 1 Obsah Obsah Prehľad chránených území národnej sústavy k 31. 12. 2023 (B. FAŠKO) ................................................................................................. 2 Rýchla eradikácia raka červeného (M. APFELOVÁ) ..........................................................................................6 Eliminácia populácie nepôvodného druhu nutrie riečnej (Myocastor coypus) v Nitre (M. AMBROS, R. SIKLIENKA) ..................................................................... 11 Hniezda bociana bieleho v nebezpečí – nebezpečie z hniezd bociana bieleho (M. FULÍN) ...............................................................................................16 Monitoring návštevnosti vo vzťahu k prezencii cicavcov na území Národného parku Malá Fatra (D. REPÁŇOVÁ) ......................................................................................... 18 Výskyt klinčeka včasného Lumnitzerovho (Dianthus praecox subsp. lumnitzeri) v Malých Karpatoch (M. FUŇOVÁ, A. LAČNÝ) ..........................................................................26 Nová lokalita Anacamptis coriophora (L.) R. M. Bateman, Pridgeon et M. W. Chase na severnom Podpoľaní – Strelníky (M. ŽIAČIK) ..............................................................................................32 Ludwigia repens v Turci (M. SÁDOVSKÝ) ........................................................................................ 35 Ľadonhora – krásna a tajomná (M. UJHÁZYOVÁ) ...................................................................................... 36 Nový Katalóg biotopov Slovenska – užívateľská recenzia (J. KOŠŤÁL) ..............................................................................................42 Komentár k nepriaznivému stavu lesov na Čiernom Balogu a Horehroní, ktorý„spôsobila ochrana prírody“ (M. BAČA, M. GOLIAN) ...........................................................................44 Novela zákona o ochrane prírody a krajiny a ochrana ekologických koridorov (J. KADLEČÍK)....................................................................................... 53 Vyhodnotenie úloh pre anorganiku v roku 2023 (A. LAČNÝ) ............................................................................................... 56 Čachtická planina – najsevernejší malokarpatský unikát (A. LAČNÝ) ............................................................................................... 58 Škrapy Tuhárskeho krasu (I. ŠAŇOVÁ) ..............................................................................................62 Náučný chodník Kurinecká dubina (V. RÍZOVÁ) ..............................................................................................65 Ekoučebňa Telekia (Z. ARGALÁŠOVÁ) ..................................................................................... 68 Sedemdesiat rokov ochrany Šomošky (Ž. RUŽIČKOVÁ) ........................................................................................70 Návštevnosť lokality Morské oko v roku 2023 (Z. ARGALÁŠOVÁ) ..................................................................................... 76 Globálny akčný plán IUCN pre ochranu druhov je návodom na zastavenie úbytku biodiverzity vo svete (J. KADLEČÍK) ...........................................................................................77 V nemeckom Mníchove sa stretli odborníci pre dunajské jesetery (A. KUŠÍKOVÁ, K. MRAVCOVÁ, J. HAJDÚ) .................................................79 Ochrana a obnova mokradí pri plnení globálneho rámca pre biodiverzitu (J. KADLEČÍK) ...........................................................................................82 Svetový deň migrácie rýb (A. KUŠÍKOVÁ) ..........................................................................................83 Výsledky prvej inventarizácie tokov európskeho významu pre migrujúce ryby (J. KADLEČÍK) ...........................................................................................86 Voľne tečúce rieky obnovujú na celom svete. Reportáž z konferencie Free Flow 2024 (A. KUŠÍKOVÁ) ..........................................................................................87 Prvý Svetový kongres o ochrane druhov (J. KADLEČÍK) ...........................................................................................91 Tri významné okrúhle výročia (J. BURKOVSKÝ) ........................................................................................92 Ján Mäsiar – dobrovoľný spolupracovník štátnej ochrany prírody (J. BURKOVSKÝ) ........................................................................................94 Za Prof. Ing. Ivanom Vološčukom, DrSc. (J. BURKOVSKÝ) ........................................................................................95 Opätovné prepojenie krajiny v nive rieky Latorica v cezhraničnom kontexte (N. KUBICOVÁ) .........................................................................................96 • Predná strana obálky: Kurinecká dubina, foto: Katarína Králiková
2 CHUS 102/2024 Čo nové v ochrane prírody a krajiny Prehľad chránených území národnej sústavy stav k 31. 12. 2023 Chránené krajinné oblasti Názov Výmera (v ha) Rok vyhlásenia, prípadne aktualizácie Biele Karpaty 44 568 1979, 1989, 2003 Cerová vrchovina 16 771 1989, 2001 Dunajské luhy 12 284 1998 Horná Orava 58 738 1979, 2003 Kysuce 65 462 1984 Latorica 23 198 1990, 2004 Malé Karpaty 64 610 1976, 2001 Poľana 20 360 1981, 2001 Ponitrie 37 665 1985 Strážovské vrchy 30 979 1989 Štiavnické vrchy 77 630 1979 Vihorlat 17 485 1973, 1999 Východné Karpaty 25 307 1977, 2001 Záhorie 27 522 1988 Spolu 14 CHKO: 522 581 Národné parky Názov Výmera (v ha) Výmera ochranného pásma (v ha) Rok vyhlásenia, aktualizácie NP Malá Fatra 22 630 23 262 1967 ako CHKO, 1988 NP Muránska planina 18 516 13 002 1977 ako CHKO, 1997, 2022 NP Nízke Tatry 72 842 110 162 1978, 1997 Pieninský NP 3 750 22 444 1967, 1997 NP Poloniny 29 805 10 973 1997 NP Slovenský kras 34 611 11 742 1973 ako CHKO, 2002 NP Slovenský raj 19 414 5 475 1964 ako CHKO, 1988, 2016 TANAP 73 800 30 703 1948, 1987, 2003 NP Veľká Fatra 40 371 26 133 1974 ako CHKO, 2002 Spolu 9 NP: 315 739 253 896
CHUS 102/2024 3 Čo nové v ochrane prírody a krajiny Veľkoplošné chránené územia a ich ochranné pásma (VCHÚ) Kategória Počet Výmera chráneného územia (ha) Výmera vyhláseného ochranného pásma (ha) % z rozlohy SR * (aj s OP) Chránené krajinné oblasti 14 522 581 - 10,66 Národné parky 9 315 739 253 896 11,62 Spolu VCHÚ – počet 23 - - - Spolu VCHÚ – rozloha 1 092 216 ha 838 320 253 896 22,27 Maloplošné chránené územia a ich ochranné pásma (MCHÚ) Kategória Počet Výmera chráneného územia (ha) Výmera vyhláseného OP (+ výmera OP zo zákona *) (ha) % z rozlohy SR (aj s OP) Chránené krajinné prvky (CHKP) 1 3 - 0,00 Chránené areály (CHA) (vrátane 1 súkromného) 194 18 539 2 425 0,43 Prírodné rezervácie (PR) (vrátane 3 súkromných) 440 23 067 5 615 (+ 9 387 OP zo zákona) 0,78 Národné prírodné rezervácie (NPR) 189 77 977 1 992 (+ 7 143 OP zo zákona) 1,78 Prírodné pamiatky (PP) (bez„jaskýň zo zákona“** a „vodopádov zo zákona“***) 273 1 522 465 (+ 3 413 OP zo zákona) 0,11 Národné prírodné pamiatky (NPP) 60 59 3 407 (+ 65 OP zo zákona) 0,07 Obecné chránené územia (OCHÚ) 13 666 - 0,01 Spolu MCHÚ – počet 1 170 - - - Spolu MCHÚ – rozloha 155 745 (MCHÚ + OP) 121 834 13 904 (+ 20 008 OP zo zákona) 3,18 * rozloha SR 4 903 500 ha * ochranné pásmo zo zákona – osobitne nevyhlásené, má šírku 60 m alebo 100 m po obvode chráneného územia ** jaskyňa zo zákona – osobitne nevyhlásená jaskyňa, spĺňajúca určité parametre, je automaticky prírodná pamiatka *** vodopád zo zákona – osobitne nevyhlásený vodopád, spĺňajúci určité parametre, je automaticky prírodná pamiatka
4 CHUS 102/2024 Čo nové v ochrane prírody a krajiny Prehľad chránených území národnej sústavy v SR podľa kategórií a stupňov ochrany Stupeň ochrany* Kategória Výmera (ha) % z územia SR 1. stupeň mimo území národnej sústavy CHÚ s 2. až 5. stupňom ochrany 3 761 253 76,71 2. stupeň CHKO**, OP NP**, CHA, CHKP, zóny D 733 052 14,95 3. stupeň NP**, CHA, CHKP, vyhlásené OP MCHÚ, OP MCHÚ zo zákona, zóny C 277 020 5,65 4. stupeň NPR, PR, NPP, PP, CHA, CHKP, vyhlásené OP MCHÚ, zóny B 32 535 0,66 5. stupeň NPR, PR, NPP, PP, CHA, CHKP, zóny A 99 640 2,03 2. – 5. stupeň Chránené územia národnej sústavy klasifikované stupňami ochrany 1 142 247 23,29 * nie sú uvádzané územia, ktoré nemajú stupeň ochrany (ochranné pásma jaskýň a obecné chránené územia) ** výmera mimo MCHÚ, ktoré sa v nich nachádzajú Rozloženie MCHÚ v Slovenskej republike Typ územia Počet MCHÚ Výmera MCHÚ (ha, vrátane ich vyhlásených OP a „OP zo zákona“) % z výmery typu územia na území CHKO 267 24 237 4,64 % z rozlohy CHKO na území NP 204 76 017 24,08 % z rozlohy NP na území OP NP 70 4 127 1,63 % z rozlohy OP NP na ostatnom území SR mimo VCHÚ 629 51 364 1,36 % z rozlohy územia SR mimo VCHÚ Národná sústava chránených území (spolu VCHÚ + MCHÚ) Spolu VCHÚ + MCHÚ Počet Výmera v ha (vrátane OP)* % z rozlohy SR (aj s OP) Spolu – počet 1 193 1 143 580 23,32 * po zohľadnení prekryvu VCHÚ a MCHÚ
CHUS 102/2024 5 Čo nové v ochrane prírody a krajiny Celková výmera národnej sústavy chránených území v Slovenskej republike, klasifikovaných stupňami ochrany (2. až 5. stupeň územnej ochrany, teda veľkoplošné chránené územia a maloplošné chránené územia, ich ochranné pásma vyhlásené alebo stanovené zo zákona, ale bez ochranných pásiem jaskýň a bez obecných chránených území, ktoré stupeň ochrany nemajú) je 1 142 247 ha, čo predstavuje 23,29 % z územia Slovenska. Je tu zohľadnený vzájomný prekryv týchto území národnej sústavy a stupeň ochrany platný podľa posledného predpisu, teda aj po prekrytí národnej sústavy s územiami európskeho významu. Okrem uvedeného sa na území Slovenskej republiky nachádzajú vyhlásené chránené územia národnej sústavy, ktoré nie sú klasifikované stupňami ochrany – ochranné pásma 22 jaskýň (15 NPP a 7 PP) s celkovou výmerou 3 683 ha (ich časť sa prekrýva s ostatnými chránenými územiami). Obmedzenia v nich sú stanovené v § 24 ods. 9 a 10 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov. Nejaký druh vyhlasovacieho predpisu (ustanovenie za národnú prírodnú pamiatku, vyhlásenie ochranného pásma, vydanie návštevného poriadku alebo vyhlásenie za voľne prístupnú jaskyňu) má 102 jaskýň a tieto sú zahrnuté v horeuvedených počtoch maloplošných chránených území. Okrem toho je ale na Slovensku k roku 2023 evidovaných cca 7 800 jaskýň, ktoré sú automaticky prírodnými pamiatkami zo zákona, ale nemajú vlastný vyhlasovací predpis. Podobne svoj vyhlasovací predpis (ustanovenie za národnú prírodnú pamiatku) má päť prírodných vodopádov a tieto sú zahrnuté v horeuvedených počtoch maloplošných chránených území. Okrem toho je na Slovensku k roku 2022 evidovaných vyše 200 prírodných vodopádov, ktoré sú zo zákona automaticky prírodnými pamiatkami, ale nemajú vlastný vyhlasovací predpis. V rámci národnej sústavy chránených území sa na území Slovenskej republiky nachádzajú aj obecné chránené územia, v ktorých neplatia stupne ochrany, ale podmienky ochrany stanovené obcami, ktoré ich za obecné chránené územia vyhlasujú. V súčasnosti je vyhlásených 13 obecných chránených území s celkovou výmerou 666 ha. Okrem národnej sústavy chránených území sa na území Slovenskej republiky nachádzajú územia európskej sústavy chránených území Natura 2000 – chránené vtáčie územia a územia európskeho významu, ktoré sa veľkou časťou prekrývajú s národnou sústavou chránených území. Informácie o nich sú uvedené na stránke http:// www.sopsr.sk/natura/index1.php?p=4&lang=sk. Na území Slovenskej republiky sa nachádzajú aj územia medzinárodného významu – ramsarské lokality (mokrade medzinárodného významu), biosférické rezervácie, územia s Diplomom Rady Európy a územia prírodného dedičstva UNESCO. Všetky sú vyhlásené v niektorej z kategórií národnej sústavy chránených území. Informácie o nich sú uvedené na stránke https://www.sopsr.sk/web/?cl=36. Do prehľadov neboli zahrnuté zmeny súvisiace so zonáciami NP Slovenský kras a NP Veľká Fatra a s vyhlásením NPR Devínska Kobyla a CHA Stolica, ktorých vyhlasovacie predpisy boli schválené v roku 2023, ale účinnosť nadobudli až 1. januára 2024. Ing. Branislav Faško ŠOP SR, riaditeľstvo
6 CHUS 102/2024 Starostlivosť o prírodu a krajinu Rýchla eradikácia raka červeného V máji 2022 sme objavili vo voľnej prírode, v Čepčínskom potoku (okres Turčianske Teplice), výskyt raka červeného (Procambarus clarkii). Rak červený je v zozname inváznych nepôvodných druhov vzbudzujúcich obavy Európskej únie, vydanom vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) č. 2016/1141, ktorým sa prijíma zoznam inváznych nepôvodných druhov vzbudzujúcich obavy Únie podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1143/2014 v platnom znení. Rak červený pochádza z Mexika a je teplomilný. Na lokalite má celoročne vhodné podmienky, pretože do recipientu ústi termálny vrt využívaný miestnou firmou, ktorý tok otepľuje a vytvára pre raka ideálne podmienky. Tento druh si v brehoch tokov alebo nádrží buduje spletité podzemné nory, v ktorých vie prečkať nepriaznivé obdobie pri zhoršení kvality vody, vyschnutí lokality, alebo kde sa ukrýva pred nebezpečenstvom. Vie sa pohybovať a pomerne dlho vydržať aj mimo vodného prostredia a prechodne využívať atmosférický kyslík. Má vysokú rozmnožovaciu schopnosť (200 – 300 vajíčok, výnimočne do 700 ks) a krátku dobu inkubácie (pri 22 °C len 2 – 3 týždne). V teplejších oblastiach sa môže rozmnožovať aj dvakrát do roka, prípadne celoročne (KOZÁK et al. 2015). V zmysle § 4 zákona č. 150/2019 Z. z. o prevencii a manažmente introdukcie a šírenia nepôvodných druhov a o zmene a doplnení niektorých zákonov má Štátna ochrana prírody SR povinnosť navrhnúť opatrenia na rýchlu eradikáciu invázneho druhu – pripraviť plán zabezpečenia rýchlej eradikácie. Plán rýchlej eradikácie raka červeného vypracovala Správa Národného parku Veľká Fatra v spolupráci so Štátnou ochranou prírody SR (ŠOP SR) a bol predložený na schválenie na Ministerstvo životného prostredia SR. Pripravený bol podľa dostupnej literatúry (SVOBODOVÁ et al. 2020) a následne zaslaný na Okresný úrad v Turčianskych Tepliciach. Na základe Rozhodnutia Okresného úradu Turčianske Teplice č. OU-TR-OSZP-2023/000514-002 zo dňa 17. 7. 2023 bola eradikáciou raka červeného poverená Správa Národného parku Veľká Fatra so sídlom v Martine (ďalej len„SNPVF“). Prípravné práce spočívali vo vykosení brehov potoka (traktorom a ručným dokosením krovinorezmi) a v odstránení krovín a stromov, ktoré zabraňovali prístupu k vode. Pri odstraňovaní drevín sme spolupracovali so správcom toku – Slovenským vodohospodárskym podnikom, š. p. Vypílené dreviny boli neskôr spracované na štiepku. Po vykosení a vyčistení brehov sme s pomocou ťažkých mechanizmov každých cca 50 m vyhĺbili na dne toku priestor s hĺbkou do 50 cm, šírkou do Odchytené raky červené počas eradikácie Foto: M. Siráňová Čistenie brehov potoka v rámci prípravných prác na eradikáciu raka červeného, foto: M. Kopkášová
CHUS 102/2024 7 Starostlivosť o prírodu a krajinu 1 m a dĺžkou do 2 m, prioritne v miestach, kde korene vytvárali úkryty pre raky. Vytiahnutý materiál z toku sme ponechávali na mieste do druhého dňa, aby sme vytiahnuté raky nerozniesli do okolia. Pozorované jedince boli na mieste zlikvidované alebo odchytené a zlikvidované v súlade s platnou legislatívou. Vytvorené priehlbiny sme neskôr využívali na odlov rakov. Počas príprav sme vypracovali projekt so žiadosťou o finančnú podporu z Envirofondu na zakúpenie materiálu potrebného na eradikáciu. Projekt bol schválený, a tak časť prostriedkov potrebných na eradikáciu nám bola neskôr refundovaná. Termín rýchlej eradikácie bol stanovený na 22. septembra 2023. SNPVF dohodla so spoločnosťou Petra Aqua, s. r. o. spoluprácu pri odvodnení Čepčínskeho potoka. Voda z toku od miesta zisteného výskytu rakov bola prevedená mimo riešený úsek koryta. Dňa 22. septembra 2023 zamestnanci SNPVF, vybraní zamestnanci riaditeľstva ŠOP SR, dvaja zamestnanci Správy NP Malá Fatra, dvaja zamestnanci spoločnosti Petra Aqua, s. r. o. (jeden z nich od rána 6:00 hod. – 22:00 hod.), stráž prírody Veľkej Fatry, jeden zamestnanec SAŽP Banská Bystrica, štyria pracovníci z Juhočeskej univerzity v Českých Budějoviciach, dobrovoľníci zo Slovenského rybárskeho zväzu – Rada Žilina a ďalší dobrovoľníci spomedzi miestnych obyvateľov vykonali odchyt rakov červených v Čepčínskom potoku na dĺžke cca 1 200 m. V dopoludňajších hodinách časť pracovníkov vytrhala a vyhrabala nepôvodný druh rastliny, ktorý najmä v hornom úseku potoka plošne prekrýval celý prietočný profil toku. Ide o nepôvodný druh Ludwigia repens, ktorý je vo viacerých štátoch Čistenie koryta a odchyt rakov počas eradikáci Foto: E. Apfel Inštrukcie pred realizáciou eradikácie, foto: M. Siráňová
8 CHUS 102/2024 Starostlivosť o prírodu a krajinu sveta považovaný za invázny druh a rakom poskytoval úkryt aj potravu. V dopoludňajších hodinách sa odchytávali raky pri normálnom prietoku individuálnym zberom hydrologickými sieťkami a tiež s použitím elektrického agregátu (ŠOP SR, SRZ Rada Žilina). V popoludňajších hodinách bola voda z potoka odčerpávaná a pokračovalo sa v odchyte rakov za pomoci sieťok. V podvečerných hodinách bolo na dno a brehy potoka v dĺžke cca 400 m aplikované nehasené vápno v množstve 175 kg. Po aplikácii vápna nastala v priebehu niekoľkých minút markantná reakcia rakov, ktoré po kontakte s vápnom opúšťali úkryty v bahne a snažili sa uniknúť z koryta potoka, prípadne Odchyt rakov počas eradikácie, foto: E. Apfel Odchytené raky červené počas eradikácie Foto: M. Siráňová vyhľadávali zvyšné vodné bazény v pripravených jamách v toku. Odchyt po aplikácii vápna na odvodnenom toku bol oveľa efektívnejší ako v prvej polovici dňa. Množstvo vápna, ktoré sme mali k dispozícii však vystačilo len na tretinu úseku potoka s výskytom rakov. Všetky odchytené jedince boli priebežne odnášané do spoločnej zbernej nádoby, kde boli odmerané, odvážené, bolo určené ich pohlavie a všetky údaje boli zapísané do databázy. Meranie realizovali pracovníci Juhočeskej univerzity. Odchyt rakov červených bol ukončený o 22:00 hod., s predpokladom pokračovania nasledujúci deň. Počas dňa bolo odchytených cca 5 500 jedincov raka červeného, ktoré boli usmrtené a odvezené do kafilérie (VAS, s. r. o. Mojšova Lúčka, 011 76 Žilina). Pred aplikáciou vápna boli odchytené obojživelníky – kunka žltobruchá (4 ks), skokan hnedý (2 ks) a ropucha bradavičnatá (1 ks), ktoré boli vypustené na bezpečnú lokalitu nasledujúci deň. Okrem raka červeného bolo odchytených aj niekoľko desiatok nepôvodných druhov rýb chovaných v akvaristike rovnakého druhového zloženia, aké bolo zistené pri prieskume na úseku potoka dlhom cca 400 m dňa 5. mája 2023, ktorý sme realizovali
CHUS 102/2024 9 Starostlivosť o prírodu a krajinu v spolupráci so Slovenským národným múzeom v Bratislave, s RNDr. Kautmanom a jeho spolupracovníkmi: rak červený (Procambarus clarkii) – 32 ks sladkovodná krevetka (Neocaridina sp.) – 5 000 ks mečúň mexický (Xiphophorus hellerii) – 32 ks danio pruhované (Danio rerio) – 11ks danio leopardovité (Danio„frankei“) – 4 ks prísavník (Ancistrius sp.) – 1ks tetra diamantová (Moenkhausia pitteri) – 1ks tetra neónová (Paracheirodon innesi) – 8 ks tetra krvavá (Hyphessobrycon eques) – 3 ks tetra kráľovská (Inpaichtys kerri) – 3 ks tetra čierna (Gymnokorymbus ternetzi) – 2 ks skalár obyčajný (Pterophyllum scallare) – 4 ks mrenka nádherná (Puntius conchonius) – 2 ks pancierniček škvrnitý (Corydoras paleatus) – 4 ks pancierniček zelený (Corydoras aeneus) – 2 ks. Dňa 24. septembra 2023 bola zrealizovaná kontrola lokality. V miestach, kde bolo aplikované vápno sme zaznamenali množstvo uhynutých mladých jedincov raka červeného (juvenilné, subadultné, niekoľko adultných). Odchytených bolo aj 75 živých jedincov rakov, z toho 17 samíc s mláďatami. Spolu bolo odchytených, odmeraných, zvážených a zapísaných do databázy ďalších 3 493 jedincov raka červeného, z toho 3 468 mláďat. Ďalší termín na dokončenie rýchlej eradikácie bol stanovený na 29. septembra 2023. Zúčastnili sa ho zamestnanci SNPVF, dvaja členovia stráže prírody Veľkej Fatry a dvaja zamestnanci spol. Petra – Aqua, s. r. o. Odvodnenie lokality s pomocou troch kalových čerpadiel sme začali v spolupráci so spol. Petra Aqua, s. r. o. už od skorého rána (6:00 hod.). Po poklese vody od cca 8:00 hod. sme pokračovali s aplikáciou ďalších 300 kg nehaseného práškového vápna na brehy a dno potoka na zvyšných 800 m eradikovaného úseku toku. Nasledoval individuálny odchyt rakov červených, ich meranie a váženie. Spolu bolo odchytených 2 327 jedincov rakov červených, z toho 1 465 juvenilných jedincov a 617 vajíčok (na odchytených samiciach). Po aplikácii vápna boli v toku zaznamenané stovky až tisíce uhynutých, najmä mladých jedincov rakov červených. Po zavodnení lokality nasledujúci deň, aplikované vápno odnášané vodou natieklo aj do časti podzemných úkrytov rakov. Pri ďalšej kontrole lokality 1. októbra 2023 boli v potoku pozorované stovky mŕtvych jedincov raka červeného, vrátane niekoľkých uhynutých adultných jedincov a samíc s mláďatami alebo vajíčkami (jedna samica + 109 vajíčok, jedna samica + 101 vajíčok, sedem ďalších adultov) a tri živé dospelé raky. Raky boli odvezené do kafilérie na likvidáciu. Všetky nástroje a čižmy, ktoré pri eradikácii prišli do kontaktu s vodou, blatom, alebo rakmi boli vydezinfikované v roztoku Sava a všetci účastníci eradikácie boli poučení o zákaze rozširovania nepôvodného invázneho druhu. Niekoľko usmrtených jedincov raka červeného bolo v liehu odoslaných do Slovenského múzea ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši na zhotovenie preparátov do zbierok a expozície múzea. Jeden preparát bol venovaný SNPVF, ktorý bude využívaný na environmentálnu výchovu a zvyšovanie povedomia verejnosti o nepôvodných a inváznych druhoch a ich hrozbe pre pôvodné druhy a ekosystémy. Počas eradikačných prác bolo odchytených 11 320 jedincov raka červeného alebo jeho vývinových štádií. Spolu s viac ako 4 000 odchytenými jedincami raka červeného do termínu eradikácie je to viac ako 15 320 jedincov. Ďalšie stovky až tisíce jedincov raka červeného uhynuli priamo v potoku. Uhynuli tiež tisíce sladkovodných nepôvodných krevetiek a desiatky jedincov nepôvodných druhov rýb uniknutých z akvaristiky. Po druhom termíne eradikačných prác sme na lokalite zaznamenali prítomnosť vydry riečnej (Lutra lutra) – stopy a trus. Zaznamenali sme tiež prítomnosť dvoch pôvodných druhov rýb vo veľkosti okolo 10 cm – 1 ks jalec hlavatý (Leuciscus cephalus) a 1 ks hrúz škvrnitý (Gobio gobio). Obe ryby boli vypustené späť do toku. Pre sťaženie pohybu rakov červených v toku boli na Čepčínskom potoku 29. septembra 2023, v súlade s plánom eradikácie, na troch miestach vybudované drôteno-drevené prehrádzky. Formu prehrádzok sme zvolili z dôvodu zachovania prietočnosti profilu potoka, aby nedochádzalo k vzdúvaniu vody a zatápaniu okolitých pozem-
10 CHUS 102/2024 Starostlivosť o prírodu a krajinu kov. Zároveň pri zachytení plaveného materiálu (lístie, konáriky, ...) sa prehrádzky stávajú polopriepustné a sťažujú pohyb rakov po aj proti prúdu potoka, čo napomôže kontrole ich šírenia po toku. Následný monitoring Dňa 4. októbra 2023 boli na lokalitu inštalované odchytové vrše (10 ks) za účelom následného monitoringu výskytu raka červeného, v súlade s plánom eradikácie. Vrše sú kontrolované jedenkrát za týždeň. Odchyt, ktorý je realizovaný na návnadu (granulovaná potrava pre mačky a psy), sa bude realizovať po dobu dvoch rokov. Raky sa na lokalite nachádzajú stále, aj keď v menšej abundancii, a to v celej dĺžke sledovaného a riešeného úseku toku (1 200 m). Kontrolné vrše boli doinštalované aj 2 a 5 km pod riešeným úsekom potoka. Do 31. decembra 2023 bolo v rámci monitoringu pri odchyte do vrší a pri fyzickom odchyte jedincov pri kontrole vrší odchytených ďalších 2 355 jedincov raka červeného, z toho 1 970 mláďat spolu so samicami. Posledné samice s mláďatami boli v roku 2023 odchytené 27. decembra 2023. V priebehu roka 2024 bolo doteraz odchytených ďalších 4 207 jedincov pomocou vrší a aj individuálnym odchytom. Súhrn Rýchla eradikácia bola vykonaná v zmysle rozhodnutia Okresného úradu Turčianske Teplice, vydaného na základe vypracovaného plánu rýchlej eradikácie. Počas rýchlej eradikácie bolo odstránených z voľnej prírody 11 320 jedincov raka červeného, ďalšie stovky až tisíce jedincov uhynulo priamo na lokalite. Pred eradikáciou bolo odchytených 4 000 rakov, ďalších 2 355 odchytom pomocou vrší a individuálnym odchytom v roku 2023, 4 207 jedincov v roku 2024, čo je spolu 21 882 jedincov vrátane mláďat a vajíčok na odchytených jedincoch. V sledovanom úseku potoka sa raky stále nachádzajú, preto je potrebné pokračovať v ich monitoringu, v sledovaní Odchytové vrše s návnadou uložené v potoku na monitoring raka červeného, foto: M. Apfelová Rak červený prichádzajúci k návnade Foto: M. Apfelová Samica raka červeného s mláďatami Foto: M. Apfelová
CHUS 102/2024 11 Starostlivosť o prírodu a krajinu prípadného šírenia a priebežnom odchytávaní jedincov. Pri odchytoch a kontrolách vrší sledujeme okrem ich početnosti a zaznamenávaní biometrických údajov aj spôsob ich života a rozmnožovania, aby bolo možné pripraviť ďalšie kroky na ich definitívne odstránenie z voľnej prírody. Potrebný bude tiež prieskum rieky Turiec pod sútokom s Čepčínskym potom. Rovnako ako samotná eradikácia je v boji proti šíreniu tohto druhu potrebná aj osveta, preto na zdieľanie informácií sme využili sociálne siete, ako aj záujem médií. Keď verejnosť pochopí všetky negatívne dôsledky šírenia raka červeného vo voľnej prírode, môžeme jeho vedomé aj nevedomé zavlečenie na lokality a jeho ďalšie šírenie spomaliť alebo zastaviť. Ďakujeme za spoluprácu všetkým, ktorí sa podieľali na príprave a realizácii eradikácie raka červeného a tiež pri následnom monitoringu lokality. Literatúra KOZÁK P., ĎURIŠ Z., PETRUSEK A., BUŘIČ M., HORKÁ I., KOUBA A., KOZUBÍKOVÁ - BALCAROVÁ E. & POLOCAR, T. 2015: Biologie a chov raků. Jihočeská univerzita v Českých Budějovicích, Fakulta rybařství a ochrany vod. Vodňany. 418 str. SVOBODOVÁ J., KOZUBÍKOVÁ - BALCAROVÁ E., FISCHER D., VLACH P., ŠTAMBERGOVA M., PICEK J., ŠTRUNCOVÁ E. & BERÁNKOVÁ T. 2020: Metodika regulace a eradikace invázních druhů raků: výběr vhodných metod v závislosti na charakteru vodního útvaru. Vzkumný ústav vodohospodářský. Praha. 120 str. Ing. Mária Apfelová, Správa NP Veľká Fatra Vchod do podzemnej chodby v brehu Foto: M. Apfelová Eliminácia populácie nepôvodného druhu nutrie riečnej (Myocastor coypus) v Nitre Prípad nutrie riečnej (Myocastor coypus), ako nového člena fauny cicavcov na území Slovenska (KRIŠTOFÍK & DANKO 2012) je odbornej verejnosti známy už viacero rokov. S narastajúcou expanziou populácie a rastúcou početnosťou jedincov druhu na našom území stáva sa nutria a jej „príbeh“ známou aj pre laickú verejnosť. Prispela k tomu najmä tá skutočnosť, že nutria, ako uznaný invázny nepôvodný živočích, vzbudzujúci obavy Európskej únie, sa na našom území naozaj správa invázne. Súčasný fenomén prebiehajúcej klimatickej anomálie je pravdepodobnou príčinou, že druh, ktorého domovom je južná Amerika, úspešne prežíva v našich podmienkach aj zimné obdobie a nerušene sa rozmnožuje, je bez vážneho potravného konkurenta a prítomnosti primárneho predátora, ktorý by bol schopný regulovať rast populácie. Nutria, ako semiakvatický druh, pre svoju expanziu využíva najmä sieť vodných tokov, ktorá je na našom území pomerne hustá. Nakoľko potoky a rieky pretekajú aj agrárnou krajinou a sídlami, bolo len otázkou času, kedy sa nutria
12 CHUS 102/2024 Starostlivosť o prírodu a krajinu dostane do konfliktu s ekonomickými, ekologickým a etickými záujmami verejnosti. Dokazujú to už prípady z viacerých miest, napr. zo Šale, z Piešťan a Nitry. Výskyt nutrie riečnej zaznamenali obyvatelia mesta Nitry na rieke Nitra, ktorá preteká centrom mesta. Prítomnosť tohto hlodavca priamo v intraviláne by pravdepodobne prešla bez väčšej pozornosti, keby nedošlo k zvýšenému prísunu potravy formou prikrmovania jedincov existujúcej populácie na rieke. Skutočnosť, že jeden z obyvateľov mesta denne, v rovnakom čase a na jednom mieste vysypával väčšie množstvo zeleniny (pravdepodobne odpadu) malo za následok, že v určitú dennú hodinu, na úseku dlhom asi 100 m , bolo možno pozorovať 40 – 50 nutrií pri konzumácii potravy alebo v pohybe. Zvieratá vykazovali znaky synantropizácie: nereagovali na prítomnosť a pohyb ľudí, mali zmenený denný rytmus – miesto večernej a nočnej aktivity, ktorá je charakteristická pre druh, boli aktívne počas dňa, najmä v čase prísunu potravy. Neboli však agresívne. Zvýšená početnosť nutrií na rieke neušla pozornosti verejnosti a ani médiám. Viacero občanov ako aj zástupcov médií sa obrátilo na zástupcov Mesta Nitra s otázkou ako bude tento problém riešený. Mesto Nitra požiadalo o spoluprácu Štátnu ochranu prírody SR, Správu Chránenej krajinnej oblasti (CHKO) Ponitrie. Pracovníci Správy CHKO Ponitrie situáciu s nutriami na rieke preverili a ako vhodný spôsob riešenia zvolili metódu odchytu do živolovných kazetových pascí. V dňoch 20. 11. – 23. 11. 2023 bol realizovaný odchyt nutrií v spolupráci s pracovníkmi Slovenského vodohospodárskeho podniku, š. p., Správy povodia dolnej Nitry a dobrovoľníkmi – študentami Fakulty Nutria riečna, foto: S. Harvančík Nutria riečna, foto: S. Harvančík
CHUS 102/2024 13 Starostlivosť o prírodu a krajinu prírodných vied Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre a Ústavom vysokohorskej biológie Žilinskej univerzity. K úspešnému priebehu akcie prispelo aj Mesto Nitra. Pasce s návnadou (4 ks) boli inštalované na vhodné lokality v dopoludňajších hodinách, v čase mimo aktivity nutrií. Celý projekt odchytu nutrií bol navrhnutý tak, že v prípade odchytu nutrie do pasce prítomný dobrovoľník nahlási odchyt pracovníkovi Správy CHKO Ponitrie, ktorý transportuje chyteného jedinca k veterinárovi. Veterinár zabezpečil elimináciu a odber biologického materiálu na bakteriologické vyšetrenie. Realita sa od pôvodného plánu odchytu líšila v tom, že všetky jedince sa odchytili počas dňa medzi 11:00 hod. a 15:00 hod. a nie vo večerných a nočných hodinách ako sme predpokladali na základe bionómie druhu. Z toho dôvodu boli pasce o 18:00 hod. odstránené a inštalované znovu na druhý deň dopoludnia. Na vyhodnotení celého projektu Odchyt nutrie riečnej v intraviláne, ktoré sa konalo 20. 2. 2024 na Správe CHKO Ponitrie bolo konštatované: (i) počas troch dní bolo odchytených 27 jedincov invázneho druhu živočícha nutrie riečnej a to oboch pohlaví a všetkých vekových skupín, (ii) testovaná metodika odchytu nutrií do živolovných kazetových pascí sa ukázala ako vyhovujúca pre riešenie problému s nutriami v intraviláne, (iii) výsledky laboratórnych vyšetrení ukázali, že u kontrolovaných jedincov neboli zistené patogény bakteriálneho pôvodu nebezpečné pre človeka, podobne ako zistené endoparazity, takže populácia nutrie riečnej v intraviláne Nitry nepredstavovala epidemiologickú alebo zdravotnú hrozbu, (iv) úspešný lokálny manažment nutrie riečnej je podmienený pravidelným monitoringom druhu, zabránením dodatkového prísunu potravy zo strany verejnosti a účinnými aktivitami mesta na úseku edukácie a informácií. Na záver je však potrebné konštatovať, že aj napriek opatreniam na elimináciu populácie tohto invázneho druhu na území Slovenska, nutria úspešne expanduje a obsadzuje oblasti, v ktorých sa doteraz nevyskytovala a na územiach, ktoré už obsadila úspešne prežíva a rozmnožuje sa (POLÁČKOVÁ & JUREČEK 2023). Ako málo účinné sa javí aj zavedenie celoročného lovu nutrie: niektoré poľovné zduženia (napr. Čakajovce pri Nitre) sa systematicky niekoľko rokov venujú lovu nutrie a stavy neklesajú, aj keď sa každoročne uloví viac Rozmiestnenie živolovných pascí s potravou pre nutrie pri rieke Nitra Foto: P. Andraščík Pri odchyte nutrii asistovali študenti zo Žilinskej univerzity a UKF v Nitre, foto: P. Andraščík
14 CHUS 102/2024 Starostlivosť o prírodu a krajinu ako 100 jedincov (MAKO M. in verb.). Podobnú skúsenosť majú aj v iných štátoch Európy, napr. Francúzko (BONNET et al. 2021). Tu sa natíska otázka, či je zmysluplné realizovať manažment invázneho druhu na lokálnej úrovni, pokiaľ nie sú plánované a realizované opatrenia na regionálnej, resp. celoštátnej úrovni. V niektorých štátoch EÚ predchádza týmto manažmentovým opatreniam analýza možných rizík spojených z inváznym druhom. V Belgicku sa za najdôležitejší spôsob introdukcie považuje výskyt a rozšírenie populácii nutrií usadených v susedných krajinách. Z výsledkov vykonaných štúdií vyplýva, že medzi najbežnejšie prostriedky kontroly populácie nutrie patria: (i) zachytenie cieľových jedincov alebo skupín inváznych druhov, (ii) odchyt, najčastejšie pomocou pascí, (iii) zákaz kŕmenia voľne žijúcich zvierat, (iv) zmena biotopu (napr. zvýšenie hladiny vody v chladnom období vyplaví nutrie z nory a vystaví ich mrazu). Likvidácia, hoci náročná a nákladná, je jediným zodpovedným opatrením, ktoré treba podniknúť, aby sa predišlo veľkým, potenciálnym škodám spôsobených nutriou (poškodenie infraštruktúry prírodného prostredia, zničená úroda a narušenie habitatov). Pre každý konkrétny prípad zistenia sa musí určiť špecifický a dobre prispôsobený program eradikácie, ktorý zohľadní miestne podmienky, sociálno-ekonomický a environmentálny kontext. Pre úspešnú dlhodobú kontrolu populácie sa dôrazne odporúča konzultácia so susednými oblasťami (krajinami) a koordinovaný prístup (ROBERT et al. 2013). V Bulharsku sú odporúčané opatrenia na redukciu populácií tohto invázneho druhu a obmedzenie ich negatívnych účinkov nasledovné: pravidelné monitorovanie ich rozšírenia a početnosti, vyhodnocovanie ich negatívnych vplyvov a rozvoj eradikačných aktivít v chránených územiach (KOSHEV et al. 2022). V roku 2022 bol pre potreby Európskej komisie v rámci programu Identifikácia, hodnotenie, zdieľanie a šírenie najlepších postupov pre humánne riadenie invazívnych cudzích druhov zverejnený dokument Príručka na riadenie inváznych nepôvodných druhov stavovcov vzbudzujúcich obavy Únie. Rámcový manuál s analýzou a návrhom metodických postupov na ucelené a spoločné riadenie invázneho druhu teda existuje. Príprava manažmentového plánu pre invázny druh nutria riečna sa do Plánu hlavných úloh Štátnej ochrany prírody SR na rok 2024 nedostal z dôvodov prípravy regulačných plánov pre iné invázne druhy (húska štíhla, korytnačka písmenková, rak červený, sršeň ázijský). Štátna ochrany prírody SR sleduje situáciu s inváznymi druhmi na území Slovenska a potrebu riešiť problematiku inváznych druhov systematicky a komplexne v rámci celého územia SR pokladá za jednu z priorít. Prognóza ďalšieho šírenia a vývoja populácie nutrie riečnej na Slovensku môže byť ovplyvnená niekoľkými faktormi vrátane vývoja klimatických faktorov, dostupnosti potravy, prostredia a ochranárskych opatrení. Ak nebudú v dohľadnej dobe prijaté opatrenia na kontrolu populácie nutrie, existuje riziko, že sa môže ďalej šíriť a zvyšovať svoj vplyv na miestne ekosystémy. Pre predpovedanie ďalšieho vývoja populácie nutrie na SloNutria riečna, foto: S. Harvančík
CHUS 102/2024 15 Starostlivosť o prírodu a krajinu vensku by bolo dôležité vykonať podrobné štúdie na monitorovanie populácie, aby sa získali presnejšie informácie o rozšírení a dynamike tejto inváznej populácie. Na základe týchto informácií by bolo možné vypracovať efektívne manažérske opatrenia na kontrolu a reguláciu populácie nutrie a minimalizáciu jej negatívneho vplyvu na miestne ekosystémy. Literatúra BONNET M., GUÉDON G., PONDAVEN M., BERTOLINO S., PADIOLLEAU D., PÉNISSON V., GASTINEL. F., ANGOT F., RENAUD P. – C., FRÉMY A. & PAYS O. 2021: Aquatic invasive alien rodents in Western France: Where do we stand today after decades of control? PLoS ONE 16, (4). KOSHEV Y. S., NEDYALKOV N. P. & RAYKOV I. A. 2022: Range expansion of three invasive alien mammals in Bulgaria. Russian J. Theriol. vol. 21. KRIŠTOFÍK J. & DANKO Š. 2013: Cicavce Slovenska, rozšírenie, bionómia, ochrana. Vydavateľstvo Veda, SAV, 711 s. POLÁČKOVÁ I. & JUREČEK R. 2023: The current distribution of the coypu (Myocastor coypus) in Záhorie region (Slovakia). Ekológia (Bratislava), Vol. 42, No. 2, p. 165 –172. ROBERT H., LAFONTAINE R. - M., BEUDELS - JAMAR C. R., DELSINNE TH. & BAIWY E. 2013: Risk analysis report of non-native organisms in Belgium. Risk analysis of the Coypu Myocastor coypus (Molina, 1792). Institut Royal des Sciences Naturelles de Belgique - Evaluation Biologique. Université de Liège - Unité de Zoogéographie. Instituut voor Natuur- en Bosonderzoek (INBO), Service Public de Wallonie - Cellule interdépartementale Espèces invasives. SMITH K. G., NUNES A. L., AEGERTER J., BAKER S. E., DI SILVESTRE I., FERREIRA C. C., GRIFFITH M., LANE J., MUIR A., BINDING S., BROADWAY M., ROBERTSON P., SCALERA R., ADRIAENS T., ÅHLÉN P - A., ALIAGA A., BAERT K., BAKALOUDIS D. E., BERTOLINO S., BRIGGS L., CARTUYVELS E., DAHL F., D’HONDT B., ECKERT M., GETHÖFFER F., GOJDIČOVÁ E., HUYSENTRUYT F., JELIĆ D., LEŠOVÁ A., LUŽNIK M., MORENO L., NAGY G., POLEDNÍK L., PREDA C., SKORUPSKI J., TELNOV D., TRICHKOVA T., VERREYCKEN H. & VUCIĆ M. 2022: A manual for the management of vertebrate invasive alien species of Union concern, incorporating animal welfare. 1st Edition. Technical report prepared for the European Commission within the framework of the contract no. 07.027746/2019/812504/SER/ENV.D.2. RNDr. Michal Ambros, PhD. Ing. Radimír Siklienka, PhD. Správa CHKO Ponitrie
16 CHUS 102/2024 Starostlivosť o prírodu a krajinu Hniezda bociana bieleho v nebezpečí – nebezpečie z hniezd bociana bieleho Nasledujúcim príspevkom mi nejde o vyvolanie hystérie a averzie voči bocianovi bielemu vo verejnosti, ale o upozornenie na nebezpečie, ktoré v súvislosti s niektorými hniezdami bocianov môže v krátkej budúcnosti nastať. Na Slovensku sa od roku 1986 pri problémových hniezdach uberáme cestou riešenia situácie náhradnými podložkami na samostatných alebo priamo na elektrických stĺpoch. Prevzali sme osvedčený typ podložky od nemeckých kolegov a ten sme podľa finančných možností a aktuálnej potreby upravovali. Zákazky na výrobu boli realizované rôznymi výrobcami a financované z prostriedkov Štátnej ochrany prírody SR a distribučných spoločnosti energetických podnikov. V súčasnosti je uplatnených v zásade sedem typov podložiek s viacerými odchýlkami v upevnení a osadení na stĺp. Ako najvhodnejší materiál na výrobu samotnej podložky sa osvedčili kovové uzavreté štvorcové profily, tyčové profily alebo tyčovina profilového prierezu L. Najmenej vhodné, no v praxi zatiaľ prevažujúce, sú podložky vyrobené z pásoviny. Významným faktorom životnosti je osadenie podložky na stĺp. Pokiaľ podložka dosadne až na stĺp získa dôležitý piaty oporný bod, na ktorý je prenesená takmer celá hmotnosť hniezda. Oporné vzpery plnia funkciu vyváženia hniezda do strán. Pri centrickom naložení hniezdneho materiálu majú takéto podložky životnosť aj 34 rokov. To je tá ideálna situácia. Prax nám však ukazuje aj slabé stránky tohto riešenia, ktoré sa stávajú hrozbou pre bezprostredné okolie hniezda ale aj samotné bociany. Pri kontrole hniezdenia a označovaní mláďat bociana bieleho na Slovensku v roku 2023 s technickou podporou distribučných spoločností a Štátnej ochrany prírody SR sme sa zamerali na posúdenie funkčného stavu hniezd a ich perspektívne užívanie bocianmi aj v nasledujúcich rokoch. Získané výsledky hovoria o tom, že priemerná výška hniezd je 60 cm a pohybuje sa od 20 do 120 cm. Priemer hniezd na úrovni hniezdnej kotliny je 170 cm (od 100 do 220 cm). Priemer podložky na úrovni základu hniezda je u naposledy vyrábaných už 120 cm, predtým 100 cm. Odhadovaná hmotnosť najstarších (najvyšších Hniezdo deň pred zrútením, Červenica 2023 Situácia 20 dní po spadnutí hniezda
CHUS 102/2024 17 Starostlivosť o prírodu a krajinu a najrozložitejších) hniezd je okolo 1. tony. Životnosť hniezd na podložkách s vyššími hodnotami charakteristických znakov je úzko spätá s dokonalosťou upevnenia prstenca s opornými lištami na samotný stĺp. V mnohých prípadoch je upevnenie pásu na stĺp kvôli väčšiemu neprispôsobivému kovového obvodu realizované nabitím drevných klinov, ktoré časom vyhnili, vypadali a hniezdo sa stalo labilným. Druhým podstatným prvkom pre dlhodobé funkčné využitie hniezda na podložke je spôsob ukladania hniezdneho materiálu bocianom. Pri excentrickom nakladaní bocian hromadí materiál mimo okraja podložky a tiaž hniezda o to skôr spôsobí deštrukciu a zrútenie celého hniezda. V posledných rokoch, s možnosťou získania prostriedkov na budovanie infraštruktúry obcí, stalo sa bežným budovanie detských ihrísk, či oddychových zón v obciach. Často je do takéhoto priestoru v obci zakomponované aj existujúce hniezdo bociana na samostatnom stĺpe s podložkou, vystupujúce ako symbol. Projektant takéhoto projektu nevzal do úvahy alebo nepoznal negatíva spojené s hniezdením (padanie hniezdneho materiálu, znečistenie trusom a pod.) a tak vzniká situácia vyžadujúca si ďalšie riešenie, ktorého príčinou nie je zlý projekt ale bocian. Druhým nedomysleným znakom je, že k takémuto hniezdu obstavanému preliezkami, lavičkami, pieskoviskami, ihriskom a inými prvkami zanikla prístupová cesta pre mechanizmy v prípade potreby údržby hniezda. Hniezdo sa tak stalo nevhodným a až nebezpečným prvkom. Na potrebu údržby vybratých hniezd poukazujeme pri každom hodnotení hniezdnej sezóny. Snažíme sa tak na riešenie problematiky využiť mimo hniezdne obdobie. Keďže na rad prichádzajú vždy už len tie najkritickejšie situácie a problematiku neriešime s perspektívnym zámerom predchádzania padaniu hniezd, nakopil sa za tie roky vyšší počet hniezd, ktorým hrozí zrútenie. Potvrdila nám to aj situácia v roku 2023, kedy prietrže mračien spôsobili pády siedmych hniezd spojené s usmrtením 16 mláďat. Našťastie tieto pády neohrozili občanov a nespôsobili škody na majetku. V súčasnom zozname kriticky ohrozených hniezd na podložkách evidujeme 120 hniezd na celom území Slovenska, z nich 30 hniezd s potrebou okamžitého zásahu odľahčenia či výmeny Stav 21 dní od spadnutia Dôsledok pádu hniezda
18 CHUS 102/2024 Starostlivosť o prírodu a krajinu podložky. Zoznamy týchto hniezd aj s fotodokumentáciou sú poskytnuté pracovníkom Štátnej ochrane prírody SR a distribučných spoločností. Distribučné spoločnosti o situácii informujeme z dôvodu reciprocity za to, že nám poskytujú možnosť realizovať prieskum stavu hniezd a tiež preto, aby boli pripravené na situáciu, kedy v prípade zrútenia hniezda z umelej podložky na samostatnom stĺpe sa budú bociany snažiť postaviť si hniezdo na niektorom zo stĺpov elektrického vedenia v okolí bývalého hniezda. V tom prípade budú musieť byť do stavu pohotovosti uvedení prevádzkoví pracovníci, aby zabezpečili bezproblémový rozvod elektrickej energie. Práve úzka spolupráca, ktorá existuje medzi pracovníkmi distribučných spoločností a pracovníkmi organizačných útvarov Štátnej ochrany prírody SR a správ národných parkov je v súčasnosti garanciou stability hniezd bociana bieleho na našom území. Je to síce len jeden, ale významný prvok stability celej našej populácie tohto druhu. V roku 2024 bude prebiehať 8. medzinárodné sčítanie bocianov. Je to príležitosť preukázať, aj vo vzťahu k perspektívnemu využívaniu hniezd bociana, ústretový krok vo forme údržby týchto hniezd pri zachovaní legislatívnych noriem ochrany druhu. Možnosťou je aj vyzvať k spolupráci na odľahčení a údržbe hniezd samosprávy obcí a miestne hasičské zbory, ktoré disponujú vhodnou technikou. V nemalej miere môžeme takúto činnosť navrhnúť investorom vstupujúcim do krajiny ako kompenzáciu za záber lovného teritória. Ak chceme zachovať stabilnú populáciu bociana musíme počítať s výdavkami aj na túto činnosť, inak sa verejná mienka v súvislosti s ochranou bociana bieleho postaví proti nám. RNDr. Miroslav Fulín Monitoring návštevnosti vo vzťahu k prezencii cicavcov na území Národného parku Malá Fatra Cicavce patria medzi najatraktívnejšie živočíchy na Zemi. Sú veľmi rôznorodou skupinou živočíchov, či už veľkosťou tela alebo spôsobom života. Žijú vo vzduchu, na stromoch, na zemi, pod povrchom pôdy a čiastočne aj vo vode (KRIŠTOFÍK & DANKO, 2012). Najväčšiu hrozbu pre cicavce, či už suchozemské alebo vodné predstavuje človek a jeho aktivity. V Európe sú hlavnými hrozbami pre suchozemské cicavce najmä strata a degradácia biotopov, ľudské disturbancie, mortalita spôsobená dopravou, nadmerný lov, znečistenie ovzdušia a invázne druhy (TEMPE & TERRY, 2007). Na Slovensku je známych 97 druhov cicavcov (TEMPE & TERRY, 2007). Na základe ich ohrozenosti a ochrany podľa smerníc Európskej komisie a medzinárodných dohovorov je chránených 61 druhov (KRIŠTOFÍK & DANKO, 2012). Domovské okrsky veľkých šeliem na Slovensku sú dokumentované na niekoľko sto kilometrov štvorcových a práve chránené územia by mali byť pre nich miestom, kde môžu nerušene migrovať, oddychovať či vychovávať potomstvo. Často sa hovorí o tom, že zvieratá si na nás už zvykli, strácajú plachosť a čoraz viac sa približujú k ľudským obydliam. Je ale otázkou, či by sme naozaj mali hovoriť o nejakej senzibilizácii alebo habituácii voľne žijúcich živočíchov na človeka a jeho aktivity v oblastiach, kde by mali byť tieto voľne žijúce živočíchy doma a my by sme ich mali rešpektovať a konať tak, aby boli čo najmenej rušené. Ročná celosvetová návštevnosť chránených území predstavuje osem miliárd ľudí (SPENCELEY, 2021). V Európe navštívi chránené územia v rámci Vplyv ľudských aktivít na voľne žijúce cicavce a zmysel monitoringu návštevnosti
www.sopsr.skRkJQdWJsaXNoZXIy MjAzMjQ2NA==